4. Ako dlho sa modliť?
Ježiš dával modlitbe veľkú váhu. Celé noci neraz trávil v modlitbe. Venoval jej spústu času, napriek tomu, že ho ľudia potrebovali. Neraz na neho dlho čakali a vyhľadávali ho. Ježiš aj napriek tomuto veľkému záujmu o neho nepoľavuje. Evanjelista Marek nám zaznamenal tento fakt: „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ (Mk 1, 35)
Ježiš neraz počas svojho pozemského života uprednostňoval modlitbu pred konaním dobra.
Nás tiež veľa ľudí potrebuje, spolužiaci, spolubývajúci, alebo doma rodičia, súrodenci, chudobní nás potrebujú. Dennodenne sa stretávame s tým, že iní od nás niečo očakávajú. Ak sme príliš chudobní na Boha – na jeho prítomnosť v nás, sme príliš, príliš chudobní. Ak sme bohatí na Boha, aj keď máme prázdne ruky, sme bohatí…
Kto sa nemodlí, nemôže robiť veľa dobra. …nie je schopný konať veľa dobra…
Ježiš trávil celé noci na modlitbe. Pri vyvolení dvanástich: „V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.“ (Lk 6,12)
Pri svojom premenení: „…vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.“ (Lk 9, 28)
Potom, ako prepustil zástupy po vyučovaní: „Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.“ (Mk 6, 46)
Ježiš potrebuje zvláštny čas na to, aby sa modlil, potrebuje zvlášť vyhradený čas na modlitbu – skoro ráno: „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ (Mk 1, 35)
Aj my máme túto potrebu. Potrebu vybrať si zvlášť čas a miesto, aby sme sa mohli modliť.
Veľmi silným obrazom môže byť pre nás Ježiš v Getsemanskej záhrade: „ Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ (Mt 26, 36)
Keď ich našiel spať, vyzval ich znovu, aby bdeli spolu s ním, „znova odišiel a modlil sa“ (Mt 26, 42)
Je možné po takýchto príkladoch samého Krista zobrať modlitbu na ľahkú váhu?
Je možné pre jedného kresťana, aby zanedbal modlitbu? Je možné žiť bez modlitby?
Dajme si sami odpoveď.
A pýtajme sa ďalej: Je možný kresťanský život bez modlitby?
Ako je možné robiť skutky milosrdenstva bez modlitby? Zaiste voľačo sme schopní urobiť, ale v tej miere, ako to robí Kristus? – spýtajme sa a odpovedzme si úprimne…
Ježiš nám hovorí: „Toto je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.“ Človek, ktorý sa modlí, je schopný milovať. Ten, kto sa modlí, je schopný využívať vo svojom živote Božiu silu.
Alexis Karel, lekár, nositeľ nobelovej ceny za biológiu, hovorí, že vplyv modlitby na dušu a telo človeka je nepopierateľný. „Videl som vyjsť ľudí z choroby vďaka modlitbe, keď už všetky medikamenty zlyhali.“
Pre Karela je modlitba aktom zrelosti, ktorý je neodmysliteľný pre plnohodnotný vývin osobnosti. Modlitba je predpokladom integrity osobnosti.
Američan Wiliam Parker hovorí takisto: Modlitba môže zmeniť tvoj život v akomkoľvek momente Tvojho života, v akejkoľvek situácii, v akomkoľvek veku.
Modlitba je najdôležitejší prostriedok na znovuvybudovanie osobnosti človeka.
Modlitba môže zmeniť náš život.
Sv. Pavol v liste Solúnskej cirkvi píše: „Bez prestania sa modlite“ (1 Sol 5, 17). Čo chce apoštol povedať týmito slovami? Tak isto, hoci inými slovami hovorí v iných listoch: že je nutné sa bez prestania modliť, modliť sa v duchu v každý čas (Ef 6, 18), na každom mieste zdvíhať svoje ruky k modlitbe (1 Tim 2, 8).
Neustála vnútorná modlitba je nepretržité povznášanie ľudskej duše k Bohu. Aby človek mohol dosiahnuť takej blaženej činnosti, musí často prosiť Pána, aby ho On naučil modliť sa bez prestania.
Svätý Dimitrij radí: „Slová apoštola – bez prestania sa modlite – je treba chápať ako modlitbu v mysli, lebo myseľ môže byť stále u Boha a bez prestania sa k nemu modliť.“
Je dôležité neuspokojiť sa iba počúvaním o modlitbe, začnime s modlitbou my sami.
Modliť sa naučíme tým, že sa budeme modliť. Všetci sa môžeme cítiť začiatočníkmi v modlitbe, preto je potrebné čím viac sa dozvedieť ako postupovať, aby sme sa naučili modlitbe.
Nie je ľahké prijať skutočnosť byť začiatočníkom. Nikto nechce zostať ako školák prvákom – stále iba v prvom ročníku. Rovnako je však pomýleným chcieť byť dospelými, ak sme ešte stále deti. Chcieť nosiť šaty dospelých, zatiaľ čo sme ešte stále na pieskovisku.
Kto chce urobiť v modlitbe dlhší krok, ako mu dovolí noha, potkne sa, spadne a potom už viac nekráča. Spôsobovať si v modlitbe frustrácie nevedie k ničomu.
Pozrime sa kto je začiatočníkom v modlitbe.
Začiatočníkom v modlitbe je ten:
- kto ešte nepochopil dôležitosť modlitby a jej potrebu
- kto sa pri modlitbe príšerne nudí
- kto sa pletie a cíti stratený, ak nemá pred sebou napísané formulky, alebo už nemá poruke slová, ktoré by naspamäť odrecitoval
- kto pokladá modlitbu za jednu z premnohých vecí kresťanského života, nie prvú
- kto pociťuje modlitbu len ako povinnosť, nežije a nepociťuje modlitbu ako potrebu
- kto ľahko zanecháva, vypúšťa, nahrádza modlitbu
- kto ju pociťuje ako neznesiteľné bremeno
- kto používa modlitbu iba ako amulet pre šťastie, ako kúpyschopnú mincu pri dohodách s Bohom
- kto ju hľadá len ako únik pred vlastnými povinnosťami
- kto poľuje v modlitbe na útechu; kto je poľovníkom prílišného vlastného utešovania sa
Ak sa nás dotýkajú slová o tom kde sa nachádzame v modlitbe, je dôležité urobiť niečo konkrétne, aby sme boli schopní rozhojňovať v sebe lásku a učiť sa konkrétne milovať. Naučiť sa využívať vo svojom živote božiu silu, ktorú môžeme čerpať práve prostredníctvom modlitby, kde nevypočítavame čas na nej strávený, už to je prejavom nášho rastu a ustavičnej modlitby.
Pripravil: Ján Štefanec, SVD
