4. Rodičia

„Cti otca svojho a matku svoju“ (Ex 20,12)

„Cti otca svojho a matku svoju, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, Boh tvoj!“ čítame v Knihe Exodus (20,12). A v Knihe Deuteronómium (5,16) okrem prvej časti čítame zdôvodnenie, ktoré nenachádzame ani v Katechizme: „… ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ V Katechizme je uvedený holý príkaz: „Cti otca svojho i matku svoju!“ U Lukáša (2,51) je dodatok, ktorý hovorí: „A poslúchaj ich!“

Boh chcel, aby sme si po ňom ctili svojich rodičov, ktorým vďačíme za svoj život a ktorí nám odovzdali poznanie Boha. Sme povinní ctiť a rešpektovať všetkých, ktorým Boh pre naše dobro odovzdal svoju autoritu. Toto prikázanie je vyjadrené kladným spôsobom ako povinnosť, ktorú máme splniť. Ohlasuje nasledujúce prikázanie, ktoré sa týka zvláštnej úcty k životu, k manželstvu, k majetku, k slovu. Je jedným zo sociálnych prikázaní, zo základov sociálnej náuky Cirkvi.

Štvrté prikázanie sa výslovne obracia k deťom v rámci ich vzťahov k otcovi a matke, lebo tento vzťah je najvšeobecnejší. Požaduje, aby sme zahrňovali úctou, láskou a vďačnosťou prarodičov a predkov.

My a naši rodičia sme boli raz jedno a stále zostaneme ich súčasťou. Spoločenstvo nášho útleho detstva musí trvať naďalej a aj v neskorších rokoch aspoň ako spoločenstvo lásky. Bolo by neprirodzené zabudnúť na túto jednotu, ktorá nás spája s rodičmi.

Poučným sa môže pre nás stať pohľad do ríše zvierat. Nemecký filozof, publicista a kritik Lessing rozpráva o zážitku, ako dva potkany priviedli tretieho s akousi nežnosťou ku kúsku koláča. Keď tých dvoch odohnal, zbadal, že tretí, matka oboch – bola slepá. Ak sa v ríši zvierat nájdu prejavy lásky k rodičom, určite nebudú chýbať medzi ľuďmi.

Nepominuteľný právny nárok na našu lásku vyplýva zo všetkého dobrého a láskavého, čo nám naši rodičia v živote preukázali. Otcovská starostlivosť nás pobáda, aby sme ho milovali viac než kohokoľvek druhého. A matkina nekonečná obeta od počatia cez pôrod, prvé dni a roky života až do dnešného dňa sa stáva obrom v porovnaní s láskou, ktorou je možné sa jej odplatiť.

Napriek tomu sa stáva, že máme seba radšej ako svojich rodičov. Aj šľachetní pohania pociťovali túto nevďačnosť a opovrhovali ňou. Mená ako Coriolanus alebo Plínius Mladší prechovávajú v sebe nepominuteľnú „Pieseň o statočnom mužovi“, ktorý veľkodušne splácal matke rovné rovným, lásku láskou.

Pre nás kresťanov majú otec a matka okrem toho ešte tretí nepominuteľný právny nárok na lásku svojich detí: sú a zostávajú zástupcami Boha.

Časť lásky, ktorú sme dlžní Bohu, dlhujeme aj rodičom. Na stránkach Písma sa všade stretávame s napomínaním, aby sme si rodičov ctili a milovali. Napríklad: V Knihe Sirachovho syna (7,27-28) čítame: „Z celého srdca cti otca a nikdy nezabudni na pôrodné bolesti svojej matky. Pamätaj, že im ďakuješ za svoje bytie. Čím sa im môžeš odplatiť za to, čo ti dali?“

Po zákonoch služby sebe začína Boh v Desatore hovoriť o právach našich blížnych. Ako prvý uvádza zákon „Cti otca svojho a matku svoju!“

Už slová, ktoré tu Boh volil, naznačujú, aká má byť láska detí voči rodičom: Má byť NA PRVOM MIESTE ÚCTIVÁ.

To, čo syn púšte iba tuší, keď si vyzúva sandále, prv než vstúpi do matkinho stanu, to my musíme vidieť jasne a zreteľne, totiž že otec a matka, aj keby boli akí jednoduchí, sú vždy viac než my. Veď oni sú zástupcami Boha na zemi!

O dôstojnosti svojej matky veľmi pekne zmýšľal a vydal svedectvo Johann van Werth, ktorý sa nehanbil uviesť ju, jednoduchú sedliacku ženu, so všetkými prejavmi úcty k stolu do kruhu svojich dôstojníkov, ktorí ju tiež prijali so všetkými poctami. Z takejto úctivosti vyžaruje skutočná láska. Nemusí to byť láska nežných slov a nežného láskania, lež láska triezveho, tichého žičenia. Nakoľko to je len možné a je to v našich silách, máme rodičov zbavovať starostí, námah a výdavkov, spríjemňovať im čo možno najviac dni, hodiny a chvíle ich skracujúceho sa života, spĺňať mnohé želania ich srdca, ktoré bije vždy tichšie a slabšie. Aj keď prejdú roky detstva, zostaneme rodičom „poslušní“ v duchu tejto lásky.

Takáto láska nikdy neostane natrvalo bez odmeny. Božie požehnanie zaiste v hojnej miere sa dostane každému, kto miluje takouto jemnocitnou opätovanou láskou. „Cti otca svojho a matku svoju,“ tak je napísané, „aby si dlho žil na tejto zemi!“

Inými slovami: Dodržiavanie tohto prikázania prináša spolu s duchovnými plodmi aj časné plody mieru a blahobytu. Naopak, jeho prestupovanie spôsobuje ťažké škody spoločenstva aj jednotlivých osôb.

V tomto bode potrebujeme povedať, že takýto spôsob opätovania lásky je možné docieliť v prípade že ide o ideálne podmienky v rodine. Ak sme vyrastali v dysfunkčnej rodine, takýto prístup bude pre nás namáhavejší, aj keď bude pre nás rovnako platiť jeho požiadavka, nakoľko Boží príkaz nemožno vysvetľovať inak.

Charakteristiky zdravej rodiny

1. Zdravá rodina komunikuje a počúva. 2. V zdravej rodine členovia jeden druhého povzbudzujú a sú si oporou. 3. Zdravá rodina učí svojich členov vzájomnému rešpektu. 4. V zdravej rodine sa rozvíja vzájomná dôvera. 5. Zdravá rodina má zmysel pre hru a humor. 6. V zdravej rodine sa praktizuje zmysel pre zdieľanú zodpovednosť. 7. Zdravá rodina učí, čo je správne a čo nesprávne. 8. Zdravá rodina má silný zmysel pre množstvo rodinných rituálov a tradícií. 9. Zdravá rodina má vyváženú interakciu medzi členmi. 10. Zdravá rodina je založená na spoločnom náboženskom presvedčení. 11. Zdravá rodina rešpektuje vzájomné súkromie. 12. V zdravej rodine sa oceňuje a vysoko hodnotí služba. 13. Zdravá rodina pestuje spoločné stolovanie a konverzáciu počas neho. 14. Zdravá rodina trávi spoločne aj istý čas oddychu. 15. V zdravej rodine, ak sa vyskytnú problémy, ich existencia sa prizná a hľadá sa pomoc.

1. Zdravá rodina komunikuje a počúva.

2. V zdravej rodine členovia jeden druhého povzbudzujú a sú si oporou.

„Nazvi to klan, nazvi to sieť, nazvi to kmeň, nazvi to rodina. Akokoľvek to nazveš, nech ste ako skupina čokoľvek, fakt je ten, že takúto skupinu potrebuješ.“( Jane Howard)

Dr. Urnie Bronfenbrenner definuje rodinu takto: Je to skupina, ktorá vlastní a v sebe nosí až iracionálnu oddanosť postarať sa o pohodu svojich členov.

Slovo iracionálny tu má osobitný význam: napríklad „hlúpe“ požiadavky a potreby tretiaka sa berú tak vážne ako vážne potreby vysokoškoláka…

Ako vyzerajú rodiny, kde sú si členovia navzájom oporou (mnoho nefunkčných jedincov pochádza z rodín, kde si ich členovia neboli navzájom oporou)?

1.      Rodičia sami majú zdravý zmysel sebaúcty.

2.      Od každého jedného člena sa očakáva, že bude oporou a povzbudením tomu druhému.

3.      Opora v rodina nie je tlakom.

4.      Základný podtón, ktorý v rodine panuje, je pozitívny.

5.      Rodina podporuje inštitúciu (napríklad svojho dieťaťa), avšak nie automaticky. (Nevyhnutnosť nájsť rovnováhu. Byť na strane inštitúcie, keď má pravdu, ale zastať sa aj dieťaťa, keď sa mu krivdí…)

3. Zdravá rodina učí svojich členov vzájomnému rešpektu.

„Keď som bol mladý, nebolo tu rešpektu voči mladým. Teraz, keď som starý, niet rešpektu voči starým. Jednoducho, nepostrehol som ho, kedy prišiel a odišiel.“ (J. B. Priestley)

1.      Rodina rešpektuje vzájomné rozdiely medzi svojimi členmi.

2.      V zdravej rodine sa vie, že výraz sebaúcta a sebarešpekt znamená presne to, čo hovorí: rešpekt a úctu voči sebe (nie pýcha…)

4.      Rodina rešpektuje rozhodnutia jedincov.

5.      Rodina prejavuje rešpekt aj voči tým, ktorí sú mimo rodinu (jednotlivci, bezdomovci…).

6.      Zdravá rodina rešpektuje súkromné vlastníctvo iného.

4. V zdravej rodine sa rozvíja vzájomná dôvera.

1.      Manžel a manželka v rodine si vzájomne hlboko dôverujú.

2.      Deťom je postupne dávaných čím ďalej tým viac príležitostí osvedčiť sa ako jedinci, ktorým sa dá dôverovať.

3.      Členovia rodiny nikdy nehrajú medzi sebou „hry“, v ktorých by sa snažili iného nachytať ako nedôveryhodného (že sklamal…).

4.    Členovia rodiny neprezradia dôveryhodné veci, o ktorých vedia alebo o ktorých im bolo povedané, len preto, aby niekomu inému povedali zaujímavú alebo vtipnú vec… (preto často opakuje: „… ale nepovedz to nikomu…“)

5.      Rodina si je vedomá, že porušená dôvera môže byť naplno zacelená. Možno dôverovať znova…

6.      Aj rodičia, aj deti sú dôveryhodní… (Niekde sa očakáva dôvera len od detí. Rodičia si myslia, že ich sa to netýka…)

5. Zdravá rodina má zmysel pre hru a humor.

„Rodinné žarty, hoci ich iní nechápu alebo ich odsudzujú, alebo sa z nich smejú, sú tým, čo drží rodinu v živosti.“ (St. Benson)

Stres v rodine… jeho znaky:

1.      Nepretržitý zmysel pre naliehavosť čohosi a uponáhľanosť; niet času na relax a úľavu.

2.      Podvedomé napätie, ktoré vyúsťuje do ostrých slov, hádok, nepochopení, obrany.

3.      Stále pokusy o únik: odísť do vlastnej izby, von, mimo…

4.      Nepretržitý pocit frustrácie nad tým, že veci ešte nemá urobené.

5.      Pocit, že čas uteká príliš rýchlo; že deti rastú príliš rýchlo.

6.      Naliehavá vnútorná túžba nájsť a viesť jednoduchší život.

Humor:

1.      Zdravá rodina si uvedomuje potrebu hrať sa spolu.

2.      Zdravá rodina včas rozpoznáva a prizná si stupeň stresu, v ktorom sa nachádza (alebo jej jednotliví členovia).

3.      Zdravá rodina si nepletie hru s míňaním peňazí. Hra nemusí byť a ani nie je tým vždy.

4.      Zdravá rodina používa humor pozitívne.

6. V zdravej rodine sa praktizuje zmysel pre zdieľanú zodpovednosť.

1.      Rodičia rozoznajú vzťah medzi zodpovednosťou a sebaúctou (že rastieme, vyvíjame sa a náš príspevok čosi pre iných znamená).

2.      Zdravá rodina chápe, že zodpovednosť je niečo viac než si poctivo robiť „rajóny“.

3.      Zdravá rodina si uvedomí, že zodpovednosť nie vždy znamená nevyhnutne poriadkumilovnosť a dokonalosť.

4.      Zdravá rodina napája zodpovednosť na schopnosť. (Všetko potrebuje čas: aby sa rozvinula plná schopnosť, je potrebný čas a trpezlivosť.)

5.      Zodpovednosť je združená s uznaním. Potrebuje ho.

6.      Zdravá rodina očakáva od svojich členov, že budú žiť s dôsledkami svojej nezodpovednosti.

7. Zdravá rodina učí, čo je správne a čo nesprávne.

„Mnoho detí má dnes silné zuby a kosti, ale slabú morálku.“ (Anonym)

1.      Manžel a manželka majú vytvorené spoločné hodnoty (pozerať sa jedným smerom…).

2.      Rodičia učia svoje deti presným smerniciam ohľadom toho, čo je správne a čo nie je správne a ako to spoznať.

3.      Deti sa učia plnej zodpovednosti za svoje mravné chovanie.

4.      Zdravá rodina uznáva, že kľúčovou vecou pri hodnotení chovania je úmysel.

5.      Rodičia pomáhajú svojim deťom žiť mravne.

8. Zdravá rodina má silný zmysel pre množstvo rodinných rituálov a tradícií.

1.      Zdravá rodina má v úcte svoje „legendy“ a svoje charaktery z minulosti.

2.      Zdravá rodina má nejakého jedinca alebo miesto, ktoré sú v zmysle rituálov osobitné.

3.      Zdravá rodina vynaloží všetko úsilie na to, aby sa často zhromažďovala a schádzala.

4.      Zdravá rodina pozerá na seba ako na prepojenie medzi minulosťou a budúcnosťou.

5.      Zdravá rodina má úctu pred svojimi starými členmi a teší sa z detí.

6.      Zdravá rodina sa teší zo svojich osobitých rituálov a tradícií.

9. Zdravá rodina má vyváženú interakciu medzi členmi.

Jednou z dôležitých charakteristík zdravej rodiny je čas, ktorý strávia spolu. Je ťažké milovať niekoho, koho nepoznáme. Väčšina rodín si myslí, že práve toho bude schopná.

1.      Zdravá rodina nedovolí, aby práca a iné činnosti natrvalo a rutinne ovplyvnili čas, ktorý potrebuje rodina pre seba.

2.      Zdravá rodina aktívne zabraňuje tomu, aby sa v rámci nej vytvorili nejaké kliky alebo koalície.

10. Zdravá rodina je založená na spoločnom náboženskom presvedčení.

1.      Viera v Boha hrá podstatnú a najdôležitejšiu rolu v každodennom živote rodiny.

2.      Náboženstvo v rodine posilňuje v jej členoch povinnosť byť jeden druhému oporou.

3.      Rodičia cítia v sebe silnú zodpovednosť za odovzdávanie viery svojim deťom, avšak robia to pozitívnym a zmysluplným spôsobom.

11. Zdravá rodina rešpektuje vzájomné súkromie.

1.      Zdravá rodina sa teší na vek svojich detí, kedy budú dospievajúce a kedy budú potrebovať aj nejaké oddelenie.

2.      Zdravá rodina sa pomaly mení z rešpektovania pravidiel daných rodičmi, k pravidlám, ktoré sú výsledkom vzájomnej dohody.

3.      Zdravá rodina nedelí rešpekt podľa takých kritérií, ako je vek, pohlavie alebo niečo iné. Každý má právo na rovnaký rešpekt.

4.      Zdravá rodina rešpektuje u každého jej člena priateľov, dôverníkov, súkromie a čas, ktorý potrebuje na to, aby bol sám.

5.      Zdravá rodina sa vie vzdávať vecí… (púšťať v istých veciach opraty…)

12. V zdravej rodine sa oceňuje a vysoko hodnotí služba.

1.      Zdravá rodina by mala byť preniknutá schopnosťou empatie a altruizmu.

2.      Zdravá rodina slúži iným konkrétnymi spôsobmi.

3.      Zdravá rodina sa snaží viesť čím ďalej tým jednoduchší životný štýl (zriekať sa prebytkov a nepotrebností).

4.      Zdravá rodina je veľkodušne pohostinná.

5.      Zdravá rodina udržuje svoje „dobrovoľníctvo“ pod kontrolou.

13. Zdravá rodina pestuje spoločné stolovanie a konverzáciu počas neho.

„Ja vidím v komunikácii jeden obrovský dáždnik, ktorý pokrýva a ovplyvňuje všetko, čo sa odohráva medzi ľudskými bytosťami. Akonáhle ľudská bytosť príde na túto zem, komunikácia je najväčším faktorom, ktorý určuje, aký druh vzťahov si vytvorí s inými a čo sa jej samej vo svete, ktorý ju obklopuje, prihodí.“ (Virginia Satir)

1.      Vzťah medzi rodičmi v zdravej rodine si zachováva stále osobitnú podobu.

2.      Rodina má nadvládu nad televíziou a nad časom tráveným pri PC a na nete. (Ich negatívnym dopadom o. i. je to, že sa narúša alebo dokonca celkom eliminuje komunikácia medzi členmi rodiny.)

3.      V zdravej rodine sa počúva a odpovedá. („Keď som prišla za rodičmi, vždy boli zaneprázdnení…“ V zdravej rodine sa odpovedá na počuté, nie reaguje… Kľúčovým tu je počúvanie…)

4.      V zdravej rodine sa počíta aj s neverbálnymi formami komunikácie. (Snažíme sa im porozumieť a aj ich rešpektovať… Kultúra: high-context, low-context.)

5.      V zdravej rodine sa vedie k tomu, aby ľudia mali svoje osobné pocity a nezávislé rozmýšľanie.

6.      V zdravej rodine sa pestuje zmysel pre rozpoznávanie slov a fráz, ktoré by iného mohli urážať alebo ponižovať.

7.      V zdravej rodine sa počas konverzácie síce prerušuje, avšak rovnako u všetkých (nie je tam niekto, koho by stále…)

8.      Zdravá rodina si vyvinie spôsob zmierenia.

14. Zdravá rodina trávi spoločne aj istý čas oddychu.

1.      Zdravá rodina udržuje čas odpočinku strávený spoločne vo vyváženosti.

2.      Má vo svojich aktivitách priority.

3.      V zdravej rodine sa veľmi váži príležitosť a čas, ktorý môže jeden člen stráviť s druhým.

4.      Zdravá rodina kontroluje používanie TV, internetu.

5.      Zdravá rodina plánuje užívanie času.

15. V zdravej rodine, ak sa vyskytnú problémy, sa ich existencia prizná a hľadá sa pomoc.

1.      V zdravej rodine sa problémy očakávajú a považujú sa za zdravú súčasť rodinného života.

2.      Zdravá rodina sa snaží vypestovať si techniky a stratégie na zdravé riešenie problémov.

OTÁZKY:

1.      Čo konkrétne mi hovorí štvrté Božie prikázanie? Môžem niečo zlepšiť v jeho napĺňaní?

2.      Som schopný odpustiť svojim rodičom, ak mi nejakým spôsobom ublížili?

3.      Nehanbím sa za to, že moji rodičia sú príliš „jednoduchí“?

4.      Mám niečo, čo by som si potreboval doriešiť vo vzťahu k rodičom? Som ochotný prijať pomoc?

Pripravil Ján Štefanec, SVD