6. Ako Boh komunikuje s nami alebo 5 kanálov odosielania

Na minulom stretnutí sme hovorili o etapách v modlitbe a dospeli sme do bodu, kde sme si povedali že vrcholom modlitby, alebo lepšie poslednou etapou tesne pred vrcholom modlitby je počúvanie. Keď sa modlitba stane načúvaním, zvyčajne sme veľmi vysoko v modlitbe.

Byť stabilne na tomto stupni je namáhavé. Ako sa to robí ? Môžeme povedať, že je potrebné začať očistením.

Je potrebné naučiť sa zodrať zo seba pýchu. Je potrebné v nás urobiť poriadok pravdy. Stať sa pravdivými. Boh nám nemôže nič povedať a my nie sme schopní počúvať Ho, dokiaľ sa nenaučíme strhnúť si z tváre masku. Toto je prvá a dôležitá operácia – preto, aby sme boli schopní počúvať Boha, povedať si sebe samým pravdu. Spustiť sa do pravdy, urobiť si poriadok v nás samých pravdou. Hovoriac biele bielemu a čierne čiernemu. My žijeme neraz z výhovoriek. Skôr ako vstúpime do kontaktu s Bohom, je potrebné úplne zmeniť našu situáciu pohodlia. Pochopiť zdroj našich úbohostí. Predstaviť sa v absolútnej úbohosti pred Bohom.

Keď sme sa stali rýdzimi a úprimnými, Boh môže skutočne zlomiť všetko v nás a hovoriť. Boh zvyčajne nehovorí, ak v nás nie je absolútna úprimnosť.

John Powel hovorí, že Boh používa 5 kanálov, aby komunikoval s človekom, ktorý sa modlí:

1. kanál: MYSEĽ – Boh k nám hovorí tak, že  nás uschopňuje rozumieť veciam. Uschopňuje nás chápať problémy v novom svetle, často tak jasným spôsobom, že ilúzie úplne zmiznú.

Je ťažké zostať pokojný keď jasne chápeme. Avšak Boh sa neznepokojí. Satan je ten, ktorý sa znepokojí.

2. kanál : VÔĽA  – uschopňuje nás chcieť. Vôľa je pohnutá smerom k jasnosti – priezračnosti, ako magnet, ktorý priťahuje kov… Cíti sa, čo sa má robiť, a máme silu, aby sme to urobili, cítime že Boh sa nás dotýka.

Ďalší kanál, ktorým Boh s nami hovorí, sú emócie:

3. kanál: EMÓCIE – Určite sme už všetci mali možnosť zakúsiť silné momenty radosti, štastia pri dlhšej modlidbe. Je to ťažké vysvetliť. Niekedy radosť, inokedy hlboký pokoj, inokedy hlboké pohnutie. Je pravdepodobné, že Boh sa dotkol strún nášho cítenia. Ak nasleduje konkrétne ovocie dobra, je takmer isté, že taká emócia je ovocím pravého kontaktu s Bohom. Hovoríme, že takmer isté, pretože svet ducha nie je možné kontrolovať zmyslami. Podľa ovocia spoznáte strom – hovorí Ježiš. Ak tieto momenty intimity s Bohom rozhýbu našu štedrosť, dajú dozrieť láske, ak nás oddelia od egoizmu, ak nás urobia pokornými – ovocie je tu. Je potrebné však dodať, že Boh nehovorí našim zmyslom len príjemným tónom. Keď nám hovorí s výčitkami, nespokojnosťou, prázdnotou, nie je to príjemné. Boh čaká, že odpovieme. Cítiť naše limity, ohraničenie je už prítomnosťou Božieho svetla v nás. Je pravým darom milosti. Boh začal dialóg. Začal hovoriť. A teraz čaká odpoveď.

4. kanál: ktorým Boh komunikuje, je PREDSTAVIVOSŤ – V našom živote sú prítomné momenty veľkého svetla. Je to Boh, ktorý k nám hovorí. Samozrejme, že o tom treba hovoriť veľmi opatrne – aby sme si nezačali namýšľať… V určitých momentoch je však hlas svedomia taký priamy, jasný a taký kontrastný s tým, čo chceme my, že nemôžeme pochybovať o prítomnosti Božej v takomto špeciálnom momente našej existencie, ovplyvniac tak naše rozhodnutia.

5. kanál: PAMÄŤ – Boh k nám z času na čas hovorí tak, že nám pripomína chybné kroky, ktoré sme urobili, neúspechy alebo úspechy, pripomína nám počuté slová, rady, svedectvá, ktoré sme  mali, veci, ktoré sme zabudli. Niekedy k nám hovorí nostalgickými minulými udalosťami, keď sme veľmi intenzívne milovali, urobili rozhodnutie, hovorí k nám trpkosťou hriechu, trpkosťou chyby.  Boh hovorí – a koľko, prostredníctvom pamäte. Problém je odpovedať mu. Avšak keď chceme provokovať priamy Boží hlas, priamu Božiu odpoveď – je tu Sväté Písmo, je tu Biblia. Ale to chce ďalšiu príležitosť, aby sme si mohli o tom povedať viac. My sa usilujme modliť – naučme sa modliť! Neuspokojme sa s počúvaním o modlitbe. Modlime sa a modlime sa veľa. Modliť sa naučíme tak, že sa budeme modliť. Prosme pre seba i pre ostatných dar modlitby.

Naposledy sme sa zaoberali naším argumentom modlitby tak, že sme modlitbu prirovnali k výstupu na veľkú horu. Tento výstup s koná po častiach, etapovito. Takmer vždy sa začína etapou: PRÁZDNE SLOVÁ – hovorí sa s Bohom, ale naše slová nemajú zmysel. Sme ďaleko od premýšľania nad tým, čo vyslovujeme – čo hovoríme.. Túto etapu zaraďujeme ako prvú, ale nemali by sme robiť ani to, pretože Ježiš odsúdil tento stupeň modlitby. Odsúdil ho, keď povedal: Keď sa modlíte, nehovorte prázdne slová, ako to robia pohania.

Tu sme si povedali, že je druhý stupeň modlitby, keď sa modlitba stáva monológom.

Tu už trošku rozmýšľam nad tým, čo hovorím, avšak Boh je ešte stále tak ďaleko, že nemôžem povedať, že hovorím s ním, ale so sebou samým.

Ani tu sa ešte nemodlíme, i keď je potrebné povedať, že už tu existujú nejaké letmé kontakty s Bohom.

Potom tretí stupeň – DIALÓG. Keď prídeme k dialógu, sme v modlitbe. Modlíme sa, pretože ak sa dopracujeme k dialógu, komunikujeme.

Je možné ísť ďalej? – Áno! Musí sa ísť ďalej – inde – k štvrtému stupňu.

Štvrtým stupňom modlitby je NAČÚVANIE. To znamená, že osobou ktorá vstúpi do modlitby je Boh, už nie viac my. Vtedy to, čo má cenu, je postaviť sa pred Neho a nechať ho hovoriť – nechať ho zachvátiť – preniknúť náš život. Mohli by sme povedať, že načúvanie je vrcholom modlitby a Boh k nám hovorí prostredníctvom kanálov, ktoré sme si dnes priblížili.

Otázky na uvažovanie:

Snažím sa vo svojom živote viesť s Bohom dialóg? Alebo ma ruší toľko rozličných vecí, že sa nedokážem nikdy poriadne sústrediť?

Úprimne Bohu načúvam? Záleží mi na tom, aby som počul Boží hlas?

Využívam pri rozhovore s Bohom myseľ, vôľu, emócie, predstavivosť, pamäť?

Pripravil: Ján Štefanec, SVD