7. Boží kútik – spôsob ako sa naučiť modliť

Je dôležité mať teoretické znalosti o modlitbe, ale je potrebné predovšetkým sa modliť.  Nestačí len počúvať – to si azda uvedomujeme všetci.

Modliť sa naučíme tým, že sa budeme modliť. Prosím vás, modlime sa jedni za druhých!

Dnes si povieme zopár slov, ktoré môžu byť veľmi užitočné pre nás začiatočníkov v modlitbe.

Nie je ľahké prijať skutočnosť byť začiatočníkom. Nikto nechce zostať ako školák prvákom – stále iba v prvom ročníku! Rovnako je však pomýleným chcieť byť dospelými, ak sme ešte stále deti. Kto chce urobiť v modlitbe dlhší krok, ako mu dovolí noha, potkne sa, spadne a potom už viac nekráča. Spôsobovať si v modlitbe FRUSTRÁCIE nevedie k ničomu.

Začiatočníkom v modlitbe je ten:

• kto ešte nepochopil dôležitosť modlitby a jej potrebu
• kto sa pri modlitbe príšerne nudí
• kto sa pletie a cíti stratený, ak nemá pred sebou napísané formulky, alebo už nemá poruke slová, ktoré by naspamäť odrecitoval
• kto pokladá modlitbu za jednu z premnohých vecí kresťanského života, nie prvú
• kto pociťuje modlitbu len ako povinnosť, nežije a nepociťuje modlitbu ako potrebu
• kto ľahko zanecháva, vypúšťa, nahrádza modlitbu
• kto ju pociťuje ako neznesiteľné bremeno
• kto používa modlitbu iba ako amulet pre šťastie, ako kúpyschopnú mincu pri dohodách s Bohom
• kto ju hľadá len ako únik pred vlastnými povinnosťami
• kto poľuje v modlitbe na útechu; kto je poľovníkom prílišného vlastného utešovania sa

Kto sa chce dopracovať k opravdivej modlitbe, mal by si každý deň si vyhradiť 15 minút na vytvorenie tzv. božieho kútika, v ktorom, alebo počas ktorého zabudne na všetky formulky, ktoré pozná, jednoducho ich nechá vonku a prenesie sa k najpálčivejšiemu momentu celého dňa, pýtajúc sa s nástojčivosťou Boha takto: Pane, čo chceš odo mňa Ty v tomto probléme, ktorý Ti predkladám? Si so mnou spokojný? V čom robím chybu? Hovor, Pane!

Toto je „Boží kútik“. nie je to také ťažké vytvoriť si ho. Azda sa nikto nevyhovorí, že nemá čas! Kto z nás nestratí počas dňa štvrťhodinu? Neraz strácame celé hodiny! Ak niekto z vás bude namietať a povie, že ešte tak 5 minút by si našiel, ale 15 minút ťažko, odpoveď na túto námietku by mohla znieť asi takto: Za päť minút je ťažké, lepšie povedané: nemožné vytvoriť si ticho vo svojom vnútri a stíšiť sa pred Bohom. Ak poviete: 15 minút by som ešte vládal hovoriť, ale byť ticho, to nedokážem, odpoveď by znela: ak sa nenaučíš donútiť byť ticho, nenaučíš sa modliť! Pretože modliť sa znamená aj uvažovať a uvažovať je možné len v tichu. Máme tu teda problém ticha. Vonkajšieho  ticha a ticha vo vnútri – vnútorného.

V modlitbe sa nenapreduje hovorením slov, ale práve schopnosťou vytvoriť ticho. Kto nemá odvahu prijať ticho, nenaučí sa modliť.

Je veľmi dôležité vytvoriť si počas dňa štvrťhodinku – boží kútik. Dôležité je vytvoriť si ho, keď máme preň tie najpriaznivejšie podmienky. Môže to byť ráno, alebo večer, alebo v noci, môže to byť aj počas dňa v nejaký špeciálny čas. Možno si niekto myslí, že na vytvorenie takéhoto božieho kútika  je potrebný kostol, ale ten nie je podstatný. Nemusí to byť kostol. Je potrebné len to, aby tam bola atmosféra, kde je možná uzobranosť. Možno doma na takom mieste, kam iní veľmi zriedka chodia, alebo ak máte záhradu, tak tam. Istý mladý muž si ho vytvoril v parku na lavičke. Môže to byť na hociktorom mieste vo vašom dome. Je možné to urobiť aj počas cestovania, akoby za jazdy. Samozrejme, že to nie je ľahké, ale kto je schopný, môže si vytvoriť boží kútik aj vtedy keď cestuje vo vlaku, autobuse. Sú ľudia, ktorí to dokážu, ale je to ťažké. Poznám učiteľa, ktorý si vytvorí boží kútik, keď je sám v kabinete. Iný sa zas počas pracovnej prestávky na 15 minút izoluje od ostatných, aby bol štvrťhodinku s Bohom. Týchto 15 minút je dôležitých nato, aby sme sa stíšili. V 15 minútach je možné zanechať všetky formulky, aby sme prišli do kontaktu s Bohom bez formúl – srdce k srdcu. Predstúpiac pred Boha v stave absolútnej  rýdzosti – úprimnosti.

Čo chceš odo mňa Pane? Vrhnite sa do problému, ktorý vás najviac ťaží, ktorý vás najviac páli, znepokojuje. Každý ich má. Vyberte si práve takýto problém, predstúpte pred Boha a dajte príležitosť hovoriť Bohu! Nechajte miesto Jemu! Častokrát ho nebudete počuť, ale možno práve vtedy, keď úplne stratíte vašu nádej počuť ho, príde k vám zozadu, akoby znenazdajky, so svojím svetlom.

Niekedy úplne príjemným spôsobom, inokedy úplne jasným spôsobom, niekedy temným spôsobom, niekedy sa vám bude zdať, že vás vôbec nepočuje, ale len čo sa znovu začnete zaoberať vašimi prácami, objaví sa, dá vám svetlo.

Vždy príde naproti tomu človeku, ktorý má dobrú vôľu. Vždy, pretože On je Otec.

Predstavte si nejaké dieťa, ktoré žiada od svojho otecka nejakú dôležitú vec, a ten by mu neodpovedal…

15. minút tejto špeciálnej kúry každý deň – ponoriť sa do vlastných problémov v Božom svetle, môže napomôcť kompletne nový štýl vášho intímneho vzťahu s Bohom. Nie je to ťažké, chce to len dobrú vôľu.

Základné elementy, ktoré je potrebné mať na mysli pre štvrťhodinu pravej modlitby:

• Reflexiu – uvažovanie
• Praktické rozhodnutia
• Prosenie, doslova žobronenie

Pri stavbe domu sú potrebné najskôr základy – to je reflexia. Potom sa postavia múry – to sú praktické rozhodnutia. Potom, ak nie je ešte strecha, je potrebné ju urobiť a strechou je prosenie – vytrvalá prosba. Toto je dom modlitby. Reflexia sama nestačí, avšak privádza k širším horizontom. Naša modlitba zvykne končiť v tomto bode. Rozhodnutia sú potrebné nato, aby sme neostali pri teoretizovaní, ale ich realizovali. Prosiť je potrebné, lebo o všetko musíme prosiť. Bez prosby nevydrží náš dom modlitby.

Nikdy nehovorte, že nie ste schopní modliť sa. Nie je to pravda! Kto trochu premýšľa, je schopný sa modliť a dobre sa modliť.

Nás všetkých, čo sme tu zídení, učili najviac slovnú modlitbu a málo, alebo vôbec modlitbu ticha, ale potrebujeme sa aj my dostať k modlitbe v tichu. Snažme sa teraz v dospelom veku naučiť práve tejto modlitbe. Prijmime to ako výzvu.

Stať sa tými, ktorí premýšľajú. Premýšľať sme schopní všetci. Je potrebná jedine dobrá vôľa. Aj my sa môžeme naučiť modliť sa práve takto – tým, že si vytvoríme čas pre Boha – Boží kútik a v ňom budeme Bohu predkladať tie veci, čo nás najviac pália… O to prosme!

Niektoré praktické rady pre tých, čo majú dobrú vôľu:

1. Na vytvorenie božieho kútika je potrebné správne si vybrať: čas a miesto.

Je potrebné vybrať si taký čas, v ktorom sme schopní sa dobre koncentrovať. Pre Boha by bolo dobré vybrať si ten najkrajší čas v priebehu dňa. Privilegovaný čas je skoro ráno, alebo neskoro večer, alebo noc, hodina, v ktorej sme schopní sa koncentrovať. Keď nám je jasné, že určitý čas nám pomáha koncentrovať sa – vtedy a tam je potrebné hľadať priestor pre boží kútik. Potom je dôležité zvoliť si primerané miesto. Nie každé miesto napomáha sústredeniu sa, mnohé miesta sú niekedy prekážkou.

Ježiš si vyberal aj čas aj miesto pre modlitbu. Keď sa vzďaľoval na horu, chodieval na osamelé miesto, najmä v noci, alebo skoro ráno. Verím, že je potrebné vybrať si dobre pre vytvorenie si opravdivého, skutočného božieho kútika počas dňa a nemať strach, že okradneme tým naše vlastné povinnosti.

Čas, ktorý venujeme modlitbe, pravej, autentickej modlitbe nikdy nie je čas, ktorý by poškodil povinnosti, alebo ich znehodnotil. Vždy je to čas, ktorý dáva povinnostiam hodnotu – zhodnocuje povinnosti.

2.. Na vytvorenie božieho kútika je potrebné zanechať formulky.  

Formulky robia modlitbu skamenelou. Často ju zahasia. Je potrebné naučiť sa otvárať srdce. Otvoriť si srdce, keď sme s Bohom. To čo hovorí srdce, nechať ho povedať. Nechať ho hovoriť dotiaľ, pokiaľ sa nemodlíme tak, ako keď sa s niekym rozprávame, zakiaľ Boh nie je reálnou osobnosťou. Pokiaľ sa nesprávame k nemu rovnako spontánne, ako sa správame k osobe, ktorú milujeme, máme radi. Pokiaľ to nie je tak, naša modlitba je niečo chladné, niečo, kde absentuje duch, čo nemá dosah na náš život a nemôže ho prehĺbiť (neúčinkuje do hĺbky.)

3. Urobiť si zo štvrťhodinky moment v ktorom riešime náš najpálčivejší problém.

Je potrebné zájsť – zísť k najpálčivejšiemu problému, úpenlivo prosiac o Božie svetlo. Takto je možné a aj potrebné využiť štvrťhodinku.

Nie sú potrebné modlitebné knižky pre štvrťhodinku intimity s Bohom. Stačia problémy, ktoré tlačia – pália. Stačí jeden! Problémy nesústredenosti sú spravidla zapríčinené problémami, ktoré nás najviac tlačia – pália.

Preto keď si ich zvolíme za predmet našej modlitby, zastaneme priamo pri koreni, pri hromade roztržitosti a nesústredenosti. Je dôležité vedieť, že nestačí len premýšľať nad problémom, ktorý páli, toto ešte neznamená modliť sa. Je dôležité zísť do problému, ktorý páli, úpenlivo prosiac o Božie svetlo. Toto je modliť sa! Toto je modlitba. – Premýšľať s Bohom, nerozmýšľať iba mojou hlavou. Potom vďaka Božiemu svetlu urobiť nejaké jasné rozhodnutie v probléme.

Zdá sa, že je veľmi dôležité zviazať sústredenosť s jednou úplne jednoduchou otázkou, ktorá však vedie k jadru problému: Pane, čo chceš odo mňa v tejto konkrétnej situácii? Je to kľúčová otázka, ktorá nenechá čas utiecť, uniknúť, ktorá ide do jadra problému a spôsobí osvietenie problému Božím svetlom.

Pane, čo chceš odo mňa v tejto situácii? Čo urobím s týmto človekom? Pane, ako vyriešim tento problém? Daj mi poznať a pochopiť Tvoju vôľu. Daj mi svetlo. A ako sa zdá, vtedy, keď dostaneme aspoň trochu svetla  – práve vtedy je to ten správny okamih pre úpenlivú úprimnú prosbu sily pre všetko, čo hovorí Boh, aby sme to dokázali konať. Toto je boží kútik! Toto je štvrťhodinka dňa, ktorá nás znovuzrodí!

Je potrebné zdôrazniť jeden fakt: Nikdy nečakajte, že Boh odpovie ako automat na žetóny. Boh takto neodpovedá. Je potrebné aby sme rešpektovali Božiu slobodu tak, ako On rešpektuje našu. Zvyčajne keď si žiadate vidieť svetlo, neuvidíte ho. Musíte dlho čakať. Inokedy sa dostaví práve vtedy, keď oň žiadate, inokedy skôr ako začnete prosiť a inokedy príde iba tma. Nič iné len tma – temnota. Boh však neopúšťa!

Práve vtedy, keď počas dňa myslíte na svetlo, dostaví sa a vy chápete – je vám jasné, čo máte robiť. A máte aj chuť (aspoň čiastočnú) robiť to, čo ste pochopili, že treba robiť. Toto je Božia odpoveď. Nie sú teda potrebné knižky vtedy, keď si vytvoríme boží kútik, keď si nájdeme čas pre Boha. Najkrajšou modlitebnou knižkou sú kríže. Kríž, ktorý najviac páli. Každý deň jeden. „Každý deň má dosť svojich starostí“, hovorí Ježiš. Je však potrebné, aby sme boli v tomto božom kútiku vytrvalí. Kto je vytrvalý a dá každý deň štvrťhodinu Bohu, vyváži celý svoj deň.

Ak sme verní božiemu kútiku, ak ho vyplníme vierou, spokojnosťou, nádejou, toto môže modifikovať, ovplyvniť dokonca i nemožné veci. Môže dôjsť až k premene vlastného charakteru, vyliečeniu niektorých chybných vlastností, ovplyvniť správanie. Preto doporučujem každému z nás začať.

Hovorili sme o štvťhodine, pretože táto výzva sa obracia ku všetkým, i k tým, ktorí neboli nikdy zvyknutí sa modliť. Uvidíte, po krátkom čase štvrťhodina bude málo – nebude stačiť. Pocítite potrebu oveľa viac premýšľať nad problémami v Božom svetle. Potom sa krok za krokom štvrťhodina predĺži. Prajem vám, aby sa štvrťhodina rozšírila na celý deň, aby sa predĺžila tak, žeby ste dospeli až k záhybom, k tým najbolestivejším miestam dňa, keď sa povinnosť stane ťažkou, keď ťaží kríž a vy cítite túto ťažobu. Keď potrebujete silu, keď potrebujete radosť, keď potrebujete múdrosť. Ak dobre vykročíte, každý deň dajúc Bohu štvrťhodinku – vytvoríte si tzv. habitus modlitby – /status modlitby/, a ten zmení váš život. Zo srdca si želám, aby sme začali všetci do jedného…

Otázky na zamyslenie:

Beriem vážne výzvu na stíšenie sa, keď sa idem modliť, alebo ju pokladám za zbytočnosť?

Pokúšal/a/ som sa niekedy o maximálne stíšenie sa pri modlitbe, alebo sú mi bližšie rôzne nekresťanské praktiky a meditačné cvičenia?

Som schopný/á/ hovoriť s Bohom o svojom aktuálnom najpálčivejšom probléme?

Pripravil: Ján Štefanec, SVD