7. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Nebol ničím iným, iba jedným veľkým „ÁNO“

Pred prvým čítaním (Iz 43,18-19,21-22,24-25):

Radi sa hráme na Boha na našich malých piesočkoch, no byť naozaj Bohom je tvrdá práca. Pomysli si len na tie slepé uličky, do ktorých nás môže zaviesť stret vôlí: na jednej strane Božia vôľa, ktorá každého z nás vedie cestou rozvoja k nášmu plnému človečenstvu a na strane druhej vôľa ľudská, ktorá si nielen ide svojou cestou, ale často to robí na úkor iných. Alebo si pomysli na to vytrvalé prúdenie lásky, ktorú Boh vlieva do neohybných, vzdorujúcich a tvrdých sŕdc nás smrteľníkov, či na Božie odpustenie, ktoré je neustále ľuďom k dispozícii a to aj napriek tomu, že odmietajú odpustiť čo i najmenšie urážky svojim bratom a sestrám.
No Boh zostáva aj tak Bohom. Neustále vymýšľa „čosi nového“, aj keď my sami priľneme k dobre vychodenej rutine. Vyšľapáva cestičku púštnym pieskom, formuje riečku cez suchú krajinu. Neustále tvorí čosi nové pre dobro toho netvorivého a neoriginálneho davu, ako som ja či ty. Je možné, že Boh odpočíval na siedmy deň, no keď nastal deň ôsmy znova sa chopil práce. Božie vymýšľanie, zdá sa, nie je nikdy hotové.

Pred druhým čítaním (2 Kor 1,18-22):

Hra so slovami je veľmi zaujímavá, no iba ak poznáš jazyk. My čítame Písmo v slovenčine, no Pavol svoje listy písal v gréčtine, a slová s ktorými sa hrá majú často semitský pôvod.
V dlhšej forme dnešného čítania sa Pavol hrá so slovom „áno“. Koreň slova „áno“ je ten istý ako koreň slov viera, istota, amen, pevnosť. Pavla obvinili, že je vo svojich slovách prelietavý, lebo sľúbil, že navštívi spoločenstvo a neurobil tak, lebo bol medzitým uväznený, o čom oni nevedeli. No on ich uisťuje, že nepovedal „áno“, keď v skutočnosti myslel „nie“. Poukazuje na Krista, ktorý keď povedal „áno“, toto jeho áno bolo tak silné, že zaň položil svoj život. A spoločenstvo vyzýva, aby aj ono bolo „ánom“, keď ide o vzťah k Bohu.
Byť ľuďmi Veľkého Áno bude znamenať, že budeme stáli vo svojich cieľoch, že budeme uvažovať nad tých, čo hovoríme, keď vyznávame svoju vieru a keď pijeme z Pánovho kalicha. No nezabudnime, že nie je ťažké svojimi rituálnymi úkonom síce povedať „áno“, no v skutočnosti, v živote žiť „nie“.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 2,1-12):

Hovorme ešte o „áno“. Ježiš odpustí porazenému hriechy pred pohľadom davu, no keď je dav pohoršený, na mieste ho uzdraví. Ježiš tomuto trpiacemu človekovi ponúkne nielen večný život, ale i život časný.
Amen. Amen. O čom tento človek, ako tak kráča domov fučiac od ťarchy lôžka, ktoré bolo jeho väzením od čias jeho úrazu, asi rozmýšľa? Boh je dobrý! Boh oslobodil moje nohy a ruky, moju budúcnosť i moje možnosti. A Boh odpustil hriechy môjho srdca, uvoľnil bremeno mojej duše, ktorého celú váhu som doteraz niesol. Boh mi odňal ťarchu srdca, mysle i tela, a dal mi slobodu, ktorú iba málokto pozná. Všetci vy, či chodíte alebo kulháte, či ste pevní alebo slabí, si možno myslíte, že ste slobodní, no v skutočnosti neviete, čo skutočná sloboda je. Ja to už viem. Moje srdce je slobodné milovať, dať i prijať. Moje ruky sú slobodné pre službu, a môj život, po tom dlhom čase, čo som bol nehybný sa môže znova uberať vpred. Áno, toto je sloboda. Nech je pochválený Boh.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Povedz „áno“ Božiemu daru odpustenia. Prijmi fakt, že Boh chce urobiť v Tvojom živote niečo nové, a viesť ju cez púšť po bezpečnej cestičke. Vyhľadaj Božie odpustenie vo sviatosti zmierenia, alebo obetuj svoje odpustenie niekomu, kto naň už dlho čaká.

Pripravil: MB@svd