7. nedeľa veľkonočná (A) – komentáre k čítaniam

Sila jednoty

Pred prvým čítaním (Sk 1,12-14):

Boli to ľudia, ktorí videli všetko. Boli pri Ježišovi pri jeho službe, ale aj pri jeho ukrižovaní, zmŕtvychvstaní a posledne aj pri jeho nanebovstúpení. Takmer znehybnení od úžasu potrebovali popud od anjelov, aby prestali hľadieť do neba, a aby sa už s tým konečne vyrovnali. A „vyrovnať sa s tým“ znamenalo pre nich jednoducho a priamo toto: ísť domov a modliť sa. Nepretržite.
Musím sa priznať, nebolo veľa chvíľ v mojom živote, ktoré by som prežil v nepretržitej modlitbe. A nie je k tomu treba až tak veľa: iba motivácia, akú mali apoštoli. A keď si k tomu predstavím ešte aj všetko to, čo sa v mojom srdci deje dokonca aj pri priemernej modlitbe, je mi ľúto, že do modlitby, hlavne v spoločenstve, neinvestujem viac. Ježiš prisľúbil, že bude tam, kde budú dvaja alebo traja v jeho mene. Prečo nevyužiť túto vábivú ponuku?

Pred druhým čítaním (1 Pt 4, 13-16):

Čo to znamená dnes trpieť za to, že som kresťanom? Dnes, po páde komunizmu sa nezdá, že by nás niekto odsúdil na smrť za vieru, alebo že by nám za to odňal nejaké práva, alebo nás vyhodil zo zamestnania, či z miesta, kde žijeme, alebo inak nás obral o slobodu. V slobodnom svete je vcelku tolerovateľné byť kresťanom. Ba možno až príliš pohodlné.
No toto je iba povrchná pravda. Utrpenie nepochádza z toho, že nesiem po Kristovi meno, ani z toho, že na krku nosím retiazku s krížikom, čo môže byť vcelku módny trend. Utrpenie príde vždy, keď sa začnem zamýšľať nad svojím povolaním k správnemu životnému štýlu, alebo keď musím ukončiť nejaký nezdravý vzťah, alebo zmeniť formu správania, ktoré je v rozpore s evanjeliom. Alebo keď sa musím vzdať pôžitkov a slobôd pre spravodlivosť; keď sa mi vysmievajú, že hovorím pravdu, že neklamem, alebo sa neopíjam.
Kresťanské utrpenie nie je vecou minulosti. Aj dnes je stále dosť príležitostí podieľať sa na sláve, ktorá sa zjaví na tých, ktorí trpia v mene Krista.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 17, 1-11):

Ježiš sa modlí za jednotu v predvečer svojej smrti. Aká krásna modlitba! Hovorí tu o svojej jednote s Bohom, o tom, že v sebe nosí život Boha presne tak, ako každý syn nesie v sebe život svojho otca. Ježiš hovorí aj o pute, ktoré má so svojimi nasledovníkmi a o tom, ako tým, že boli daní jemu, boli daní aj Bohu.
Modlitba, ktorú sa Ježiš modlí pri Poslednej večeri nie je len o jeho učeníkoch, ktorí tam boli vtedy prítomní; Ježiš sa ju modlil aj za teba i za mňa. Modlil sa, aby si aj ty bol jedno s Bohom, tak ako je on. Prosil, aby Ťa Boh ochraňoval, a aby ťa viedol na tvojej púti svetom. Keď myslel na hodinu svojej smrti, ty si bol vtedy v jeho mysli. Veď konečne, to pre teba i pre mňa sa vtedy, v tej noci, v záhrade, vydal svojím nepriateľom, aby ho odviedli na smrť.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Ako vyzerá tvoj modlitebný život? Má iba osobnú alebo i komunitnú dimenziu, t.j. modlíš sa iba sám, alebo aj v spoločenstve? Alebo naopak: modlíš sa iba v spoločenstve, ale nikdy nie sám?
• Spomeň si na ľudí zo svojho okolia, ktorí trpeli za to, že sú kresťania, ale na niekoho zo správ. Ako by si ty volaný niesť kríž?
• Ako sa cirkev modlí dnes za jednotu vo svojich radoch, modlí sa vôbec?

Činná odozva

Ak patríš k nejakému modlitebnému spoločenstvu, urobte znova rozhodnutie oddať sa naplno modlitbe. Ak nie, pouvažuj, či by si sa nemohol pripojiť k niekomu, alebo niečo založiť.

Pripravil: MB@svd