8. Pravidlá modlitby

Dnes budeme hovoriť o pravidlách modlitby. Malo by ich byť desať a mali by byť úplne jednoduché. Najlepšie to ale posúdi každý z nás sám, keď sa bude usilovať nimi riadiť.

Budú  praktické, dostupné všetkým, preto, aby sme sa naučili modliť. Myslím, že všetci potrebujeme jednoduché a praktické veci.

Don Gasparino rozpráva o svojich začiatkoch v modlitbe takto: „Spomínam si na jeden kurz pre mládež. Veľmi som nástojil na tom, aby sa mládež modlila srdcom, aby keď sa mladí zhovárajú s Bohom, boli veľmi otvorení, úprimní a osobní. Raz, keď som bol v kostole, vstúpil doň jeden mladík, prebíjajúc sa s veľkým oduševnením a zápalom úplne dopredu pred oltár, aby sa modlil. Vyzeralo to ako dialóg plný zápalu, ohňa. Bol som na neho hrdý, ako mu to ide! Keď skončil a chystal sa vyjsť, pristavil som ho a zvedavo som sa ho opýtal: Čo si povedal Pánovi? A on zamumlal: „To je predsa jednoduché: Odpočinutie večné daj dušiam zomrelých, Pane…“ Vtedy som pochopil, že Pán mi týmto dáva jednu veľkú lekciu, veď tak som si zakladal na osobnom slove… na modlitbe srdcom… Myslel som si, že chlapec mal ktovieaký dialóg s Pánom a on odrecitoval: Odpočinutie večné.

Vtedy som pochopil, i keď nie celkom príjemným spôsobom, že je dôležité začať sa učiť modliť už s deťmi, mládežou, dospelými a preberať praktické veci pre modlitbu. Predovšetkým je potrebné urobiť s Pánom „slovnú revolúciu“.

Prvé pravidlo znie: Modlitba je vzťah medzi dvoma osobami. Je to medziosobný vzťah ja a Ty.

Dobre viete, že keď Ježiš začal vyučovať modliť sa, povedal: „Keď sa idete modliť, povedzte Otče – tým jednoducho vysvetlil, že modlitba je vzťahom medzi dvoma osobami. Vzťahom dieťaťa, ktoré oslovuje otca. Otca, ktorý počúva svoje dieťa. Toto je medziosobný vzťah. Vzťah ja a Ty.

Toto je prvé pravidlo modlitby. Modlitbu máme realizovať pri stretnutí. V stretnutí mojej osoby s osobou samého Boha. Stretnutie osôb, skutočných osôb. Ja – skutočná osoba a Boh cítený a zakusovaný, ako pravá skutočná osoba. Živý Boh, prítomný Boh, blízky Boh. Boh osoba, aj ja ako osoba, úplne prítomný pred Ním. Prítomný celou mojou mysľou. Celou mojou inteligenciou, celým mojím chcením, vôľou, celým mojím bytím. Tu je realizácia oboch prítomností. Prítomnosť Boha, ktorý je stále nejakým spôsobom prítomný, ale nie vždy rozumovo zdôvodniteľným. A moja prítomnosť? – Mal by som byť úplne na 100% ja – ja sám pred Ním.

Ja a Ty – toto je modlitba. Ak sa nenarodí toto JA a nerealizuje sa tamto TY – neexistuje modlitba, títo dvaja sa nestretnú.

Nikdy ste sa nepýtali, prečo je modlitba tak ťažká? Prečo nevyrieši problémy? Príčina je jednoduchá: Pretože v modlitbe nedôjde k stretnutiu osôb. Často som neprítomný, vzdialený, ale aj Boh je ďaleko v nejakej hmlistej realite, príliš vzdialený, je niekym, s kým sa nedá komunikovať. Pokiaľ v našej modlitbe niet vzťahu Ja a Ty, existuje nepravosť, neúprimnosť, falošnosť. Je prázdno. Je to hra slov. Avšak vzťah Ja a Ty je vierou.

Niektoré praktické rady na umožnenie tohto postoja Ja a Ty v modlitbe:

• Veľmi dôležité je pri modlitbe používať čo najmenej slov

chudobné slová, ale bohaté obsahom. Mohli by stačiť aj tieto jednoduché slová: Otče! Je to najkrajšie slovo, aké máme. Alebo Ježiš! Ježiš znamená Spasiteľ. Už samotné slovo Ježiš je modlitbou

• Aspoň na začiatku, keď sa človek začne modliť, mal by zanechať – odstrániť zafixované modlitbové formulky. (Je to ako s heslami: Nech žije KSČ; So Sovietskym Zväzom na večné časy a nikdy inak! Dnes poznáme iné slogany: Buď si easy alebo nie si. Alebo: Aby ľudia spolu komunikovali … – Orange, alebo T-mobile…)

Všetky tieto stereotypy nahradiť živou rečou, ktorá vychádza zo srdca. Pokiaľ naša modlitba nevychádza zo srdca, len ťažko bude zápalistá – horúca. Ťažko bude osobným vzťahom s Bohom. Nanajvýš môže byť chladným byrokratickým vzťahom.

• Ďalšou dôležitou vecou v modlitbe je zakázať sebe samému hovoriť klamstvá. Dať si zákaz klamať Bohu.

Často v modlitbe používame väčšie šaty, ako potrebujeme. Keď vidíte niektorého kresťana, ktorý začína modlitbu vzdychmi: Ó Pane Bože môj, milujem ťa celým srdcom, celým!!! Klaniam sa Ti! Zastavte sa, keď ste pri tejto fráze: „Milujem Ťa celým srdcom!“ Kto môže povedať takéto voľačo?

Ak sa nezastavíme pri týchto banálnych klamstvách, ktoré hovoríme Bohu, a nespýtame sa sami seba, ako ďalej, nikdy sa nenaučíme modliť.

Kedy je možné povedať Bohu: „Milujem ťa celým srdcom? Kedy? Jedine svätci môžu povedať niečo takéto! My môžeme povedať: Chceme Ťa milovať celým srdcom a byť si istí, že neklameme, avšak aj toto môže byť klamstvom.

Jediná pravá a pravdivá modlitba je: Pane, zmiluj sa nado mnou. Toto je pravá modlitba! Pamätajte však, že aj táto modlitba môže byť klamstvom.

Tu môžem prosiť milosť, zmilovanie, ale nechcieť, aby sa Pán zmiloval nado mnou. Ak som preniknutý zlom – aj keď poviem milosrdenstvo, sú to len moje slová.

Tu chápeme, že je veľmi dôležité vytvoriť v modlitbe priestor ticha – silentium. Kto sa nenaučí vytvoriť si priestor ticha pri modlitbe, nepríde do kontaktu s Bohom. Prekonať múr umelosti je prijať ticho – nechať mu priestor. Ak príjmem ticho, prejdem za múr umelosti, ktorý ma oddeľuje od Boha. A nestačí len ticho od slov. Je potrebné aj ticho od myšlienok. Je potrebné uzobranie. Naviac, potrebujeme mať vôľu k reflexii. V Evanjeliu sú mnohé poklady modlitby, ktoré by sme mali využiť v našom dialógu s Bohom. Sú to také krásne modlitby, že istotne stoja za všetky naše modlitby prázdnych slov.

Napríklad modlitba sv. Petra: „Pane nauč nás modliť sa!“ A sú mnohé ďalšie: „Pane, a ku komu by sme išli, Ty máš slová večného života.“ Alebo : „Ježišu, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!“

Evanjeliá sú posiate týmito prekrásnymi invokáciami vyjadrujúcimi osobný vzťah ja a Ty, ktoré by sme mali urobiť našimi vlastnými. Ak chcete peknú knihu modlitieb, vezmite do rúk knihu žalmov. Nájdete v nej modlitbu každého druhu, úžasnej hĺbky, ktorá vás privedie k priamemu kontaktu s Bohom, pretože je to inšpirované slovo.

Chcem doporučiť každému jednému z nás, čo sme tu, aby sme sa neuspokojili počúvaním o modlitbe! Mali by sme začať hneď dnes večer, už teraz v tomto momente, v tomto okamihu vytvárať si Boží kútik. Začať vchádzať do kontaktu s Ním – s naším Bohom – hovoriť s Ním od srdca k srdcu. nechať Bohu preniknúť do našich bolestí, problémov. Mať Božie svetlo, prijať milosť.

Otázky na zamyslenie:

Uvedomujem si že pre vytvorenie medziosobného vzťahu potrebujem nechať hovoriť aj druhého, nielen sám rozprávať?

Keď sa rozprávam s priateľom rešpektujem že mi aj on niečo povie a počúvam ho. Snažím sa o takýto rozhovor aj počas modlitby?

Som schopný/á/ hovoriť s Bohom o svojom najpálčivejšom probléme?

Pripravil: Ján Štefanec, SVD