Božie Telo a Krv (A) – komentáre k čítaniam

Chlieb života

Pred prvým čítaním (Deut 8, 2-3; 14-16):

Po štyridsiatich rokoch námahy a zázrakov na púšti, Izraeliti konečne stoja na prahu vstupu do zasľúbenej zeme. A Mojžiš sa im prihovára. Rozpráva im príbeh ich dlhého putovania a pripomína im nielen ich súženia, ale i ochranu, ktorej sa im dostalo nad mieru. Boh ich skúšal veľa ráz, pripomína im Mojžiš (a vy ste vždy zlyhali, to síce nehovorí, ale každému je jasné, že to bolo tak). No Boh vám vždy posielal mannu a vody zo skaly nadostač.
Vskutku, tajomný chlieb; zázračne formovaný počas noci a zberaný zavčas rána, na úsvite. No nie chlieb vás udržoval pri živote, prehlasuje Mojžiš, ale Pánova túžba, aby ste zostali nažive. Mojžiš chce, aby jeho ľud v tejto veci mal jasno: „V chlebe samotnom nie nič zázračného! Skôr žasni nad milujúcim Bohom, ktorý ti tento nepretržite chlieb zosielal.“

Pred druhým čítaním (1 Kor 10, 16-17):

Čo to znamená byť jedno telo? Pavol nám dnes rozvíja túto divnú otázku. Keď prijímame Telo a Krv Kristovo v Eucharistii, ono sa stáva súčasťou nielen nášho tela, ale celého nášho života. Ale je to i naopak: i my sa stávame súčasťou Kristovho tela a Kristovho života. A presne toto, táto dvojitá skutočnosť: prijímať a byť prijímaný, živiť sa, ale aj byť pokrmom, je to, čo dnes slávime. A presne za toto vzdávame dnes Bohu vďaku; presne toto totiž slovo Eucharistia znamená.
Sviatosti sú premocnými skutočnosťami a znakmi, ktoré Pavol bral veľmi vážne a s plnou zodpovednosťou. Berieš ich i ty rovnako vážne a zodpovedne? Polož si túto otázku dnes, vo chvíli keď budeš z ruky kňaza prijímať Eucharistiu.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 6, 51-58):

Šiesta kapitola v Jánovom evanjeliu je známa ako kapitola krízy. Mnohí z tých, ktorí Ježiša až doteraz nasledovali, ho teraz po jeho reči o eucharistii zrazu opustia. A presne v tejto chvíli sa zrodilo i rozhodnutie hľadať vhodnú príležitosť, ako ho vydať na smrť. Toto učenie o Chlebe života je z celého evanjelia učením, ktoré Ježiša najviac stálo.
Učenie o Tele Kristovom a  snaha o jeho pochopenie trpelo najviac aj počas celých nasledujúcich stáročí. Cirkev sa rozdelila do dvoch táborov: protestantského a katolíckeho, každého s iným chápaním tohto dôležitého bodu. Tieto Ježišove slová sú čudné, no predsa nás zasahujú do hĺbky. Človeku bez viery však pripadajú smiešne. Ježiš, Slovo, ktoré sa stalo Telom, prišiel, aby sa stal naším pokrmom. Život Boha sa nám ponúka ako chlieb a víno. Vezmite a jedzte, hovorí kňaz pri každej omši, lebo toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás. Toto všetko robíme na jeho svätú pamiatku, ako nám to on prikázal. A tento jeho pokrm prijímame so strachom a chvením, s úžasom a vďačnosťou, s trúfalosťou a túžbou.

 Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Predstav si seba samého, že si konečne na prahu vstupu do zasľúbenej zeme, nového Jeruzalema (niečoho, v čo si dlho dúfal, očakával, želal si to, putoval k tomu…). Skús ako Mojžiš, porozprávať príbeh svojho putovania a toho, ako ťa Boh skúšal ale zároveň ako ti bol i oporou.
• Ako podľa teba Cirkev funguje (alebo koná) ako jeden chlieb (jeden peceň chleba), jedno telo vo svete?
• Ako sa tvoje chápanie eucharistie počas tvojho života menilo? V akom zmysle (alebo v ktorých bodoch) ostalo tým istým?

Činná odozva

Keď sme prijali Telo a Krv Kristovu stali sme sa chlebom a vínom pre iných. Skús nájsť spôsob, ako by si mohol sláviť (alebo zrealizovať) svoje povolanie byť jedlom: napríklad poslúž niekomu jedlom alebo prines chlieb svojej prítomnosti nikomu, kto sa práve nachádza v núdzi.

Pripravil: MB@svd