11. Modlitba

Učíme sa modliť a ak sa budeme úprimne usilovať naučiť sa, zájdeme v našom živote modlitby k momentu, v ktorom pochopíme aj moc modlitby.

Je dôležité učiť sa modliť a nikdy nemať strach hovoriť o modlitbe ľuďom, ktorí sa nikdy nemodlili, pretože na Zemi niet nikoho, kto by mohol povedať: „Ja môžem žiť bez modlitby”. Možno by to bolo to isté, ako keby niekto povedal: „ja môžem žiť bez dýchania” – pretože modlitba je pre nás dychom.

Kto sa nemodlí je nevďačný a osamelý, pretože ostáva sám so svojimi problémami bez božej sily.

Hovoríme o modlitbe a dnes sa dostávame k piatemu pravidlu modlitby.

Predchádzajúce štyri: I. Modlitba je medzi – osobný vzťah ja a Ty

II. Je srdečná a láskavá komunikácia s Bohom podnietená Duchom Svätým

III. Najjednoduchšia cesta ako sa naučiť modliť je naučiť sa ďakovať

a IV. Modlitba je predovšetkým skúsenosť lásky už väčšina z nás pozná a praktizuje…

Piate pravidlo by sme mohli definovať takto: Nechať zostúpiť a preniknúť do našich slabostí a našej ničoty silu Božiu.  

Sv. Pavol v závere listu Efezanom dáva veľmi dôležitú radu: „Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu!”

Silu by sme nemali hľadať len v sebe samých, aj keď by sme ju mali všetku použiť – tú čo je v nás, ale mali by sme hľadať Pánovu silu. Hľadajúc Jeho silu môžeme aktualizovať našu. Sv. Pavol hovorí v tejto súvislosti o Duchu Svätom.

Je dôležité, aby sme sa naučili získať posilu od Ducha Svätého, zvlášť keď nevieme čo ďalej…

Pozrime sa bližšie na piate pravidlo: Nechať zostúpiť do našich slabostí a našej ničoty silu Božiu.

Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje hovorí svätý Pavol. Modliť sa a zvelebovať Boha v našich konkrétnych situáciách, to znamená pozrieť sa na naše konkrétne povinnosti, ťažkosti a slabosti. Milovať Boha v konkrétnych situáciách znamená:

– najskôr v nich vidieť seba samého, v skutočnostiach každého dňa, konfrontujúc ich s Božou vôľou

– S poníženosťou a dôverou žiadať od Boha silu pre jednotlivé povinnosti, jednotlivé ťažkosti podľa toho, ako to Boh od nás vyžaduje

Možno máte skúsenosť, že ste niečo žiadali od Pána, ale žiadnu silu vám to nedalo, pretože ste o silu nežiadali. Je to veľmi rozšírené…

My zvykneme žiadať Boha o nejakú vec, ale nechceme ju obdržať úplne, nechceme aby sa úplne realizovala, aby sa v nás naplno vyplnila. napr. obrátenie: „Pane radšej ešte nie úplne na 100%, ale len na 99!”

Boh nám nedá to, čo nechceme úplne, čo si nežiadame s rozhodnosťou a vyčerpávajúco.

Pre náš život je veľmi dôležité aby sme si veľmi dobre ujasnili, čo chceme vložiť do božích rúk.

Položme si otázku: Prečo to robiť s takou jasnosťou? Nie je to kvôli Bohu, ale je to kvôli nám samým.

Ak si ujasníme svoju vlastnú požiadavku, skonkretizujeme ju, potom takmer vždy ju z rozhodnosťou aj chceme. Domáhame sa jej. Ak je naša požiadavka príliš nerozhodná, príliš všeobecná, naša vôľa pravdepodobne nebude úplne nasmerovaná na jej dosiahnutie.

Ak dieťa žiada rodiča o pomoc pri úlohe – rodič poradí, ale neurobí úlohu namiesto neho. Urobil by chybu.

Takto sa správa s nami Boh. Nedáva nám nikdy nič hotové, zvyčajne nás však stimuluje a počúva, keď ho o niečo žiadame.

Chcete si to vyskúšať?

Rozmyslite si, čo už dávno žiadate od Boha a spýtajte sa seba samých či skutočne chcete tú vec, alebo nie celkom. V okamihoch úplnej úprimnosti si pravdepodobne budete musieť priznať, že ju skutočne až tak nežiadate, nechcete. /Zlozvyk, vzťah…/

Je veľmi dôležité upevniť sa v tom, čo chceme a či to chceme naozaj. Rovnako je dôležitý i čas kedy žiadame.

Pane, zachráň ma tento deň, alebo Pane zachráň ma tohto pol dňa… možno pre alkoholika, či narkomana je pol dňa veľa… Ak nás zväzuje nejaká neresť mali by sme prosiť Boha hodinu za hodinou. Pane, uchráň ma túto hodinu, modliac sa s rozhodnosťou, oduševnením…, preto aby nám pomohol na určitý časový úsek.

V pravidlách A.A. (Anonymných Alkoholikov) môžeme čítať prosbu k Bohu, aby ich uchránil od prvého dúšku alkoholu. Je to veľmi rozumné…

Dvanásť krokov Anonymných alkoholikov

1.    Priznali sme svoju bezmocnosť nad alkoholom – naše životy sa stali neovládateľnými.
2.    Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
3.    Rozhodli sme sa, že odovzdáme svoju vôľu a svoj život do opatery Boha, tak ako ho my chápeme.
4.    Urobili sme dôkladnú a nebojácnu morálnu inventúru samých seba.
5.    Priznali sme Bohu, samým sebe a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.
6.    Boli sme úplne pripravení nechať Boha odstrániť všetky naše charakterové chyby.
7.    Pokorne sme ho požiadali, aby odstránil naše nedostatky.
8.    Spísali sme zoznam ľudí, ktorým sme ublížili, a boli sme ochotní to napraviť.
9.   Urobili sme nápravu vo všetkých prípadoch, kedy to bolo možné, okrem prípadov, kedy by im alebo iným naše konanie uškodilo.
10.   Pokračovali sme v našej osobnej inventúre a keď sme urobili chybu, ihneď sme to priznali.
11.   Pomocou modlitby a meditácie sme zdokonalili svoj vedomý styk s Bohom, tak ako Ho my chápeme, a prosili sme ho len o to, aby sme spoznali jeho vôľu a mali silu ju uskutočniť.
12.  Výsledkom týchto krokov bolo, že sme sa duchovne prebudili a usilovali sme sa odovzdávať toto posolstvo ostatným alkoholikom a uplatňovať tieto princípy v každej našej činnosti. (AA, 1996)

Ak upresníme, že to, čo žiadame chceme pre dnešok, pre túto hodinu, Boh nás vypočuje lebo bude vidieť, že nám skutočne záleží na tom, čo žiadame.

Pre toto pravidlo sú dôležité tri rady: Premýšľať, Rozhodnúť sa a Vyprosovať si silu – prosiť.

Premýšľať – rozmýšľanie – pozrieť sa na to, čo žijem, strhnúť masku a byť voči sebe úprimným

Rozhodnúť sa – rozhodnutie – keď som dobre urobil situovanie problému, mal by som pristúpiť  ku konkrétnemu kroku.

Vyprosovať si silu – prosba – nechať vstúpiť Božiu silu do tejto situácie.

Tieto kroky sú potrebné preto, aby naše problémy boli podporené Božou silou. Začínať v modlitbe vždy od vecí, ktoré nás najviac pália, tlačia…

Hľadať vôľu Božiu, neupadnúť do sentimentalizmu. Láska nespočíva v slovách, ale v činnosti.

Modlitba je príprava, svetlo, sila pre činnosť, keď sme objavili Božiu vôľu. Preto je tak potrebné naučiť sa modliť.

Otázky na zamyslenie:

Jasne formulujem Bohu svoje túžby, žiadosti?

Som pripravený prijať riešenie, ktoré mi dá poznať v modlitbe, alebo som zvyknutý urobiť si aj tak po svojom?

Mávam strach keď si pomyslím že ma Boh môže vziať doslovne a vypočuť ma? Alebo sa tomu teším a žiadam to tak.

Ako sa vyrovnávam so skutočnosťou že Boh by mal prenikať do všetkých sfér môjho každodenného života počnúc osobným vzťahom k sebe samému, cez vzťahy s inými, množstvo a kvalitu vykonanej práce, voľný čas…?

Pripravil: Ján Štefanec SVD