Kvetná nedeľa (B) – komentáre k čítaniam

Zrieknuť sa seba samého

Pred prvým čítaním (Iz 50, 4-7):

U Izaiáša máme štyri piesne o Pánovom služobníkovi. Tá, ktorú si budeme čítať dnes je tretia. Ostatné si budeme čítať počas nasledujúceho týždňa. Biblisti v týchto piesňach vidia mocnú predpoveď o Pánovej misii. V prvých dvoch je volanie služobníka milé a znie vznešene. Služobník Pánov prinesie do sveta spravodlivosť a svet na jeho slová čaká. Pán ho k tejto úlohe pozval od lona matky, služobník je láskavý a odmieta dolomiť nalomenú trstinu. Je vylešteným šípom na Božom luku, svetlom národov.
No v tretej piesni zrazu začne byť posolstvo temné. Služobník hovorí výrečne, no je odmietnutý. Neukazuje chrbát, dokonca ani keď ho bijú, ani keď na neho pľujú, keď ho potupujú. A v poslednej predpovedi služobník umiera. Tí istí králi stoja nemo, no tentoraz nie z úcty, ale od hrôzy. Služobník je obetovaný, ako obeta za hriechy. Pochovajú ho potichu. No to nie je všetko. Služobník dosiahne svoju odmenu a mnohí budú požehnaní z jeho kapitulácie.
Tieto štyri piesne popisujú nepopulárnu predtuchu, cez čo všetko mal Pánov Pomazaný prejsť. A to bol dôvod, prečo ich tí, ktorí očakávali vykúpenie naširoko odmietli. No nám je jasné, že keď Ježiš sa pozrel na portrét tohto služobníka spoznal v ňom svoju vlastnú cestu.

Pred druhým čítaním (Fil 2, 6-11):

Pavol v tomto svojom speve o Kristovi, Pánovi, sleduje tiež myšlienku Pánovho služobníka. Ježiš je od samého počiatku Božím Slovom a má podobu Boha, no rozhodne sa stať sa nám vo všetkom podobným. Preto sa svojho božstva zriekne, alebo ako to hovorí grécke slovo kenózis: vyprázdni sa z neho. Ten, ktorý je vznešený sa stane poníženým, čo zriedkavo vidíme v našom svete. A pokračuje ďalej až k potupe a smrti. Potom je však povýšený k prekvapujúcej sláve.
My, ktorí sa nikdy nezriekame ničoho, môžeme sa pred jeho príkladom zmôcť iba na obdiv. Sme plní seba samých, svojich aktivít a svojich plánov. Z času na čas nás niečo samo od seba o čosi oberie, no dobrovoľne sa sotva čohosi vzdávame. V skutočnosti však, čo je naše? Náš život je plný ľudí a vecí, na ktoré sme si zvykli, že ich máme; to je všetko. Zvyk zriekať sa čohosi nemusí byť ľahký, no tak či tak nemáme na výber, je to cestička, ktorou sa náš život tak či tak uberá.

Pred evanjeliom (pred veršom pred evanjeliom) (Mt 26, 14-27, 66):

Peter bol pravdepodobne najlepším priateľom, ktorého Ježiš na tomto svete mal. Na ceste na Olivovú horu sa Peter zaprisaháva: „Aj keby všetci odpadli, ja nie… Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Myslí to vážne, veríme mu. No v Getsemanskej záhrade mu Ježiš pripomenie, že nie je schopný s ním bedliť ani len hodinku. A o pár minúť zdúchne spolu s ostatnými.
No nesúďme ho. Nájde si svoju cestu na veľkňazovo nádvorie a tam v kútiku čaká na každú novú správu. Ibaže, podobne ako tie svoje predchádzajúce vznešené slová, aj tento svoj hrdinský čin v okamihu zneguje: trojitou zradou Ježiša. Keď kohút zaspieva, uvedomenie si toho, čo urobil bolo dosť silné na to, aby to tohto tvrdého rybára priviedlo k plaču.
Peter potom zmizne. Nie je pri tom, keď Ježišovi treba pomôcť niesť kríž, nie je ani pri tom, keď Ježiša križujú, keď ho vysmievajú. Nie je tam, keď jeho Pán zomiera a nie je ani tým, ktorý by vyhlásil: „Tento bol Božím Synom!“ Všetko toto je nechané na tých odmimo, a na pár žien, ktoré nemali čo stratiť, keď sa činili. Skutočným prekvapením v príbehu Petra je, že aj napriek tomu, čo vykonal, kľúče dostane on. Tak je to aj s nami: aj keď vo svojom učeníctve zlyháme toľkokrát, naše priateľstvo s Ježišom sa tým nenaruší.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Rozhodni sa pre nejaký skutok zrieknutia sa čohosi počas tohto Veľkého týždňa. Urob svoju peňaženku trocha ľahšou tým, že niekomu finančne pomôžeš. Počúvaj namiesto hovorenia. Venuj niekomu svoju pozornosť namiesto toho, aby si pútal pozornosť na seba samotného. Buď pokorný v situáciách, v ktorých by si za „normálnych“ okolností bol namyslený.

Pripravil: MB@svd