Kvetná nedeľa (A) – komentáre k čítaniam

Každé koleno sa zohne

Pred prvým čítaním (Iz 50, 4-7):

Piesne o Pánovom služobníkovi u Izaiáša sú svedectvom o odvahe. Jasný, poslušný, trpiaci, odhodlaný Služobník Jahveho z tohto proroctva je obrazom, na ktorom sformoval svoju službu Ježiš. Uholným kameňom sily Služobníka je pozorné načúvanie Božiemu srdcu „každé ráno“. Toto načúvanie potom v ňom formuje milé slovo, ktoré používa a cestu, po ktorej kráča.
Ježiš sa neustále uťahoval do samoty, aby sa modlil, odpočíval, napĺňal sa, rozpoznával, no predovšetkým, aby tam načúval. V našej kultúre, ktorej chýba schopnosť načúvať, k skutočnému počúvaniu prichádza iba zriedkavo. No múdry učeník bude zaiste uvažovať o príklade Izaiášovho Služobníka, ktorý trávil „každé ráno“ načúvaním.

Pred druhým čítaním (Fil 2, 6-11):

„Jedným z najpríjemnejších spomienok z čias mojej puberty je spomienka na istého charizmatického kňaza, ktorý bol kaplánom v mojej škole,“ hovorí istá známa. „Nech sa mu v živote odohralo čokoľvek, vždy volal: «Nech je Pán pochválený!» Najprv som si myslela, že tomuto človeku chýba rovnováha. Nikdy pred tým som totiž nevidela dospelého človeka s takým zapáleným a až prehnane pozitívnym prístupom k životu. No jeho radosť ma nakoniec získala a ja som začala chápať, o čom vlastne Boh a viera je.“
Pavol prekypuje podobným energickým nadšením vo svojom hymne o Kristovi. Ježiš je v tomto svete pokorený, aby bol neskôr povýšený, a to Tým, ktorý ho poslal. A my, každý jeden z nás, sme povolaní, aby sme sa správali nielen podobne ako Ježiš, ale aby sme pred ním pokorne sklonili svoje kolená a mali účasť chválospeve, ktorý znie a bude znieť naveky: totiž iba on, Ježiš Kristus, je Pánom a nikto iný.

Pred evanjeliom (pred veršom pred evanjeliom) (Mt 26, 14-27, 66):

Každý z nás, ako učeník Kristov, sa dostávame do podobne tmavej noci, ako postavy v pašiách, keď sa naša viera v Pána začne otriasať. Prežijeme množstvo zemetrasení, výslovných popretí, znepokojujúcich snov a výhodných zrád. Alebo môžeme jednoducho upadnúť do hlbokého spánku a to práve vo chvíli, keď bude naša prítomnosť najviac potrebná. Alebo ujsť, keď budeme vyzývaní, aby sme riskovali a zostali. Môžeme sa pripojiť k davu a dať prednosť Barabášovi pred Ježišom, alebo dokonca volať po krvi nevinného. Môžeme byť tými, ktorí sa vysmievajú a zosmiešňujú, alebo jednoducho tými, ktorí tvárou tvár nespravodlivosti nepovedia nič.
Noc, kedy sa naša viera otriasa je najpochmúrnejšou nocou, akú len naša duša môže zakúsiť. No učeníci ju prežijú, aby sa neskôr stali apoštolmi, a aby premenili hanbu úteku na odvahu mučeníctva. Jediný, ktorý sa nepremení* je ten, ktorý sám seba odsúdil za svoj pád, lebo sa bál Božej spravodlivosti a zabudol, že Boh je milosrdný.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami