Nový rok (A) – komentáre k čítaniam
Uchovávať a uvažovať
Pred prvým čítaním (Num 6, 22-27):
Výraz „rozžiariť svoju tvár nad tebou“ je hebrejským výrazom pre úsmev. Boh sa na nás usmieva a má na to dôvod. Boh nás totiž miluje. A i my, keď hľadíme na tých, ktorí sú nám na svete najdrahší, je možné neusmievať sa?
Myšlienka Božej lásky je dosť abstraktná, presne tak, ako je ľuďom abstraktná myšlienka mojej alebo tvojej lásky. Láska sa musí prejaviť, v slovách alebo skutkoch, v daroch alebo prítomnosti, v ochote pomôcť alebo odpustiť. Kňazské požehnanie, ktoré udeľuje v dnešnom čítaní Áron je pre neho spôsobom, ako ľuďom predstaviť Božiu lásku. Boh ťa bude ochraňovať, bude ťa nepretržite požehnávať, bude sa na teba usmievať a bude voči tebe láskavý a dá ti, čo budeš potrebovať k tomu, aby si mohol žiť v pokoji, hovorí.
Je veľa ľudí, ktorí neveria v Božiu lásku, pretože sa nikdy sami necítili byť požehnaní. Do kostola nechodia, pretože nikdy nevideli tvár Boha, ako sa s láskou na nich usmieva. Možno že tento Boží úsmev nikdy nevideli preto, lebo čakajú na teba alebo na mňa, že im ho ukážeme na svojich tvárach. Ktovie, či požehnanie, na ktoré čakajú nemá k nim prísť práve cez naše ruky.
Pred druhým čítaním (Gal 4, 4-7):
Keď sa moja sestra mala vydávať, hovorí istá žena, poprosila ma, či by som jej ako svadobný dar nedala to, čo by práve v tejto chvíli najviac potrebovala: totiž aby som jej bola naplno k dispozícii počas celého tohto týždňa pre jej svadbou! OK! Boli ste už niekedy v blízkosti nevesty, ktorá sa nevie dočkať dňa svojej svadby. Ak nie, zoberte, prosím, vážne moju radu: radšej jej kúpte mixér a vyhnite sa jej z cesty kilometrovým oblúkom.
Pocit slobody pre človeka, ktorý slúžil ako otrok pod vrtochmi svojho pána je na nezapletenie. Kto z nás naplno nevychutnáva pocity piatkového odpoludnia, keď je pracovný týždeň konečne za nami, a náš čas patrí už iba nám? Keď strasieme váhu bremena zo svojich ramien, pocit slobody je na nezaplatenie. Cítime sa ako vtáci, ktorí sú schopní lietať.
Príchod Ježiša do tohto sveta – a trocha osobnejšie: do nášho srdca – prináša tento istý príjemný pocit úľavy. Už nemusíme viac niesť váhu svojich hriechov. Hodiny prestali tikať a smrť už viac nemá svoj osteň. Ako tí, ktorí už nie sú otrokmi svojej minulosti, môžeme hľadieť iba do budúcnosti. Ako deti prísľubu, môžeme si pokojne sadnúť a odpočívať. Sme dedičmi všetkého dobra, pretože Ježiš prišiel, aby nám bol bratom.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 2, 16-21):
Mária mala toho veľa, čo si bolo treba uchovávať v srdci. Bol tu archanjel Gabriel, ktorý ju zvestoval narodenie syna, a jej návšteva u Alžbety. Bolo tu počatie dieťaťa, ktoré sa bude nazývať Synom Najvyššieho. Potom tu bolo narodenie jej dieťaťa v cudzom meste, v ťažkých podmienkach, no s láskavým mužom po jej boku, a ktorý jej i jej dieťaťu bol veľkou oporou. A tiež, v neposlednom rade, bola tu návšteva pastierov.
Títo ľudia smrdeli po zvieratách a dlho sa neumývali. Boli to divokí a nespoločenskí ľudia, ktorí žili v pustatine a tam sa starali o ovce a kozy. Keď sa ocitli v jej prítomnosti počas tej zvláštnej a naisto veľmi vyčerpávajúcej noci, rozprávali divoké príbehy. Anjel, zvestovanie, Mesiáš, nebeské zbory! Nič z toho by Márii nebolo dávalo zmysel, ak by nebola už čosi sama vedela o anjeloch a zvestovaní predtým.
Jeden z nich, ktorý mal dobrý hlas zaspieval prvú vianočnú koledu v histórii, napodobňujúc anjela: „Sláva na výsostiach Bohu…“ Mária sa rozhodla, že nastal čas, aby si všetky tieto veci začala uchovávať, pretože žiadna s týchto vecí sotva sa ešte niekedy v jej živote, alebo v živote kohokoľvek iného, už viacej nezopakuje. Myslíš, že tušila, že my budeme pokračovať v uvažovaní nad všetkým tým ešte i dnes, po takom dlhom čase?
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Čo myslíš, ako sa Boh na teba usmieva práve teraz? V čom konkrétne vidíš alebo cítiš jeho úsmev? Menuj jeho požehnanie a možno začni mu za ne i ďakovať.
- Kedy si vo svojom živote pocítil slobodu zo zloženého ťažkého bremena? Ako ti tvoja viera pomáha trocha tvoje ťažké bremeno, ktoré nesieš obľahčiť?
- Máš aj ty nejaké spomienky, ktoré si uchovávaš ako cenné a občas nad nimi uvažuješ? Čomu ťa tieto spomienky učia?
Činná odozva
Pripravil: m.b.
