Posvätenie Lateránskej baziliky (A) – komentáre k čítaniam
Budovanie chrámu
Pred prvým čítaním (Ez 47, 1-2, 8-9, 12):
Čo to je lateránska bazilika a prečo tento sviatok dnes slávime? Je to chrám, ktorý bol vybudovaný v 4. storočí na pokyn cisára Konštantína a ktorý spolu s priľahlými budovami slúžil ako oficiálne sídlo pápežov počas viac, než jedného tisícročia. Počas svojej dlhej histórie prežil dve zemetrasenia, barbarské invázie a niekoľko väčších požiarov. Bol zničený a obnovený veľakrát, a dodnes je najhlavnejším chrámom katolíckeho sveta. Jeho skutočným menom je Bazilika Najsvätejšieho Spasiteľa.
Tak ako tento chrám má dejiny úpadku a znova-vybudovania, tak je to i s cirkvou ako celkom. Prorok Ezechiel dnes hovorí o večnom prameni živej vody, ktorý vyviera z chrámu v Jeruzaleme, a o tom, ako pri brehoch tejto rieky môžeme znova získať stratený raj. My, ktorí tvoríme cirkev vieme, že počas svojich dlhých dejín cirkev bola zdrojom životodarnej vody všetkým, ktorí túžili po spáse. Hoci jej štruktúra občas zoslabla, duch Kristovho tela vždy zostáva životodarnou silou, ktorá ju nesie a pobáda kráčať vpred, dejinami. Veď konečne, Cirkev predsa nie je chrám stavaný iba ľudskými rukami.
Pred druhým čítaním (1 Kor 3, 9-13, 16-17):
Metafora budovy pokračuje i v druhom čítaní. Kristus je základom cirkvi a každý z nás jej členov buduje svoj život na nej z materiálu, ktorý má k dispozícii. Zlato, drevo slama? Niektoré veci pretrvajú, iné sa časom rozpadnú, niektoré teraz, iné v hodine našej smrti. Záleží iba na nás, aká bude pevnosť našej stavby.
Nedávno som sa stretol z mužom, ktorý bol ťažko chorý. Lekári mu povedali, že viac ako rok už nepožije. Pri pohľade späť na svoj život, ktorý podľa vonkajších kritérií bol veľmi úspešný, začal lamentovať: „Nahromadil som si tu bohatstvo, no všetko to tu zanechávam. Idem k Bohu s prázdnymi rukami!“ Zlato tohto sveta sa mu ukázalo byť slamou s pohľadu večnosti. Zomieranie mu umožnilo vidieť svoj život jasne.
Našťastie nebolo ešte neskoro, ani pre neho a nie je ani pre nás. Každá chvíľa nášho života môže byť pre nás momentom, kedy sa pozrieme na dielo svojich rúk jasne a rozhodneme sa začať nanovo. Duch Boží prebýva v nás a tak Ježiš môže v nás postaviť nových chrám okamžite vo chvíli, keď mu dáme k tomu svoj súhlas.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 2, 13-22):
Ak nám dnes Pavol naznačuje, ako by náš chrám mal vyzerať, Ježiš nám naopak jasne hovorí, ako by vyzerať nemal. Nič, čo je zamerané len na náš osobný prospech a čo nás odvádza od Božej svätosti a spravodlivosti nie je prijateľné. Nielen, že je to neprijateľné, ale musí to byť dokonca odstránené.
Čo by si si myslel, ak by niekto z nášho mesta alebo dediny prišiel do nášho kostola a začal by to tu všetko rozbíjať? Takéto pocity mali zrejme tí, ktorí sa prizerali tomu, ako sa správal Ježiš v Jeruzalemskom chráme. Niektorí boli zdesení a čakali, že zasiahne sám Boh, a že Ježiša zrazí. Iní boli pobúrení a užasnutí. No boli i takí, ktorí boli možno i potešení, lebo inštitucionálne náboženstvo, zvlášť jeho tienistú a skorumpovanú formu mali v žalúdku. Preto všetci úzkostlivo čakali, čo príde ďalej.
No Ježiš s chrámom stotožní svoje vlastné telo. A to je dôvod prečo Cirkev dnes hovorí o tom, že je Telom Kristovým. A svojim poslucháčom dá jasne najavo, že všetko, čo nie je v zhode z touto identitou, musí byť zničené. Máš odvahu urobiť to?
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Pamätáš si na moment, kedy by si mohol povedať, že Cirkev bola pre teba životodarnej vody pre tvoj život?
- Nakresli si, vymodeluj alebo popíš chrám Ducha Svätého, ktorým si povolaný byť. Krista použi ako základ a ukáž, s akých ďalších materiálov by si mal pokračovať vo svojej stavbe.
- Ak by Ježiš prišiel dnes do chrámu tvojej osobnosti, čo všetko by podľa teba zničil, aby to zodpovedalo Božej svätosti?
Činná odozva
Rozhodni sa pre jednu slabú časť tvojej duchovnej stavby (napríklad vernosť modlitbe, dobročinná láska, oddanosť presadzovaniu spravodlivosti, prejavovanie súcitu, ochota odpúšťať) a zaumieň si, vybudovať ju znova s trocha pevnejšieho materiálu. Stráv celý týždeň s prebudovávaním tejto často tvojho chrámu.
Pripravil: MB@svd
