Sv. Rodiny (A) – komentáre k čítaniam

Svätosť rodiny

Pred prvým čítaním (Sir 3, 2-6, 12-14):

V našej dobe, kedy sa tak veľa hovorí o zlom rodičovstve a o deťoch, ktoré na svoje detstvo spomínajú ako na zlý sen, je veľmi zvláštne hovoriť o úcte detí voči rodičom. No keď odložíme stranou všetky tie známe desné príbehy o deťoch, ktoré vyrastali v drsných podmienkach nezodpovedných rodičov stačí povedať iba toľko, že každá generácia má svoj dlh voči tej predchádzajúcej a že mladí by nemali ignorovať potreby starých.
Ľudstvo ako celok je rodina, je to dôležitý vzťah, spoločenstvo ľudí, ktorí sa potrebujú, a ktorí si musia navzájom pomáhať, lebo inak by neprežil nikto. Ak ja napríklad pomôžem staršej panej nastúpiť do autobusa, alebo sa podelím o obed so starcom, ktorý každý deň sedí na kraji cesty, potom so si uctil svojich rodičov. Každý núdzny človek je pre mňa pozvaním od Boha, aby som sa videl v roli jeho brata, sestry, syna, alebo matky v Kristovi. No tieto postoje sa rodia a formujú v rodin.

Pred druhým čítaním (Kol 3, 12-21):

Pavol nám v druhom čítaní predstavuje švédsky stôl dobrých rád. Oblečte sa do čností! Neprovokujte sa navzájom! Cvičte sa v odpúšťaní! Budujte pokoj! Buďte vďační! Urobte si vo svojom srdci miesto pre Božie slovo!… Každá jedna z nich by mohla poslúžiť ako dobrý typ na novoročné predsavzatie.
No potom príde tá nepríjemná pasáž o mužoch a ženách! „Ženy buďte podriadené svojím mužom!“ Máme tendenciu ju vysvetľovať tak, že to platilo len pre vtedajšiu kultúru, no naša je iná. Čiastočne je to pravda. No predsa, čo tak pouvažovať o nevyhnutnosti vzájomného podriaďovania sa vo vzťahoch? Bez neho žiaden vzťah nemôže fungovať. Pavol na inom mieste hovorí, že my ľudia sme ako telo, ktoré sa skladá z mnohých údov. No každý úd musí svojou snahou slúžiť, vytvárať spoločenstvo s celkom. Toto telo má len jednu hlavu a tou je Kristus. Ostatné jeho údy sa majú vždy podriaďovať: a to buď Kristovi, alebo jeden druhému. A je tam logika: človek, ktorý miluje sa vždy podriaďuje tomu, koho miluje. Láska je vždy o podriaďovaní sa!

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 2, 13-15, 19-23):

Toto je evanjelium je čudná voľba: máme sviatok sv. Rodiny a my si čítame desný príbeh o rodine v kríze. Príbeh o úteku rodiny z vlasti pre čatou smrti vraždiacou deti, pre mňa osobne nevyzerá ako idylický portrét rodiny. Ježiš tu má skôr viac spoločného s tými, ktorí „bojujú o prežitie“ počas svojho detstva. Je však dobré vedieť, že Ježišov život povstal nie zo stability, ale z chaosu.
No to, čo robí túto rodinu svätou je jej vnímavosť voči Božiemu slovu: či pri návšteve anjela, alebo vo sne, vždy je pripravená vybrať sa smerom, ktorý naznačí Boh. Nebola to perfektná rodina, žijúca v perfektných podmienkach. Bola to však naozajstná rodina, ktorá sa – tak ako väčšina našich rodín – musela boriť s nepredvídateľnými udalosťami a skúškami života. A bola to predovšetkým rodina, ktorá od samého začiatku bola ochotná nasledovať vôľu svojho Pána.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Ako konkrétne by si mohol byť lepším rodičom alebo dieťaťom alebo súrodencom členom svojej rodiny?
• Ktoré slovo alebo veta z Pavlovho listu ti dnes hovorí najhlasnejšie? Ako, akým presným spôsobom ťa volá k rastu?
• Čo robí rodinu svätou? V čom sa ty cítiš najviac dlžný voči svojej rodine v tomto ohľade: ako by si mohol viac prispieť k svätosti vašej rodiny?

Činná odozva

Je čas novoročných predsavzatí: už si si urobil svoj obvyklý zoznam vecí, ktoré chce zmeniť? Nezabudni pridať do neho i (alebo hlavne) duchovné veci. Prejdi si ešte raz čítaním z listu apoštola Pavla, z listu Kolosanom 3. A dovoľ Božiemu slovu, bohatému, akým skutočne je, prebývať v tvojom živote počas nasledujúceho roka.

Pripravil: m.b.