Sv. Rodiny (C) – komentáre k čítaniam

Milosť a „čo bolo ustanovené“

Pred prvým čítaním (Sir 3, 2-6, 12-14):

Štvrté prikázanie, hneď po prikázaní úcty k Bohu, k jeho menu a k sviatočnému dňu, nám nariaďuje úctu k rodičom. Táto naša povinnosť úcty k otcovi a matke im prináleží hneď po Bohu; až potom príde ostatný svet. Syrachovec nástojí na tejto našej úcte i v prípade, keď otec alebo matka sa dostanú do ťažkostí akéhokoľvek druhu. Toto sú tvrdé slová. Snáď nie tak pre tých, ktorých vychovávali láskyplní rodičia; no pre tých, ktorí od svojich rodičov zažívali nezáujem, surovosť, alebo priame zneužívanie je toto „sila“.
Mám známu, ktorej otec je silný alkoholik. Sotva bol doma, keď ho potrebovala, a keď bol, bol nepríjemný a zlý. Ctiť si svojho otca je pre ňu niečo nesmierne ťažké, aj keď sa o to silne snaží. Túto svoju snahu často prenáša do modlitby, v ktorej svojho otca zveruje do Božej starostlivosti a milosrdenstva.
Mnohí z nás možno vyrastali v prostrediach, ktoré boli ďaleko od príjemných. No o čo viac je naša láskavosť potrebná práve voči takémuto rodičovi a o čo viac Boh požehnáva práve takúto úctu?

Pred druhým čítaním (Kol 3, 12-21):

Pavol má v úmysle načrtnúť obraz ideálnej kresťanskej komunity. V úryvku, ktorý predchádza ten, ktorý si čítame dnes, menuje neresti, ktorým sa treba vyhýbať. Potom nasledujú – ako to budeme počuť – čnosti a formy správania, ktoré treba naopak nasledovať. Žiaľ často sa stáva, že v tomto zozname čností a správaní sa zameriavame iba na niektoré veci, ako napríklad na hierarchiu vzťahov medzi manželmi, rodičmi a deťmi, pánmi a sluhami a iné, ktoré sú rovnakou súčasťou celého obrazu, ktorý Pavol maľuje, prehliadame.
Jednou z takých Pavlových zaujímavých rád, ktoré často prehliadame, je jeho nástojenie na spievaní. Sv. Augustín zvykol hovoriť, že kto spieva, dvakrát sa modlí a ktorí máme radi v kostole živú liturgiu, iste mu dáme za pravdu. No mnohí z nás sa hanbia spievať v kostole alebo kdekoľvek inde, okrem sprchy. Ak máš takúto ťažkosť, porozmýšľaj, ako by si mohol zaradiť hudbu a spev do svojej osobnej modlitby. Hudba má silu, rozširuje ducha a pomáha nám vyjadriť to, čo slová vždy nedokážu. Niekedy dobre zaspievaný žalm ti pomôže zdvihnúť náladu do celého dňa.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 2, 22-40):

Nábožný muž a prorokyňa sú dve z mnohých krásnych postáv v Lukášovom evanjeliu, ktoré dokážu rozpoznať milosť v činnosti v dieťati toho chudobného manželského páru. Simeon čaká celý svojho život na príchod tohto pomazaného. Anna sa modlí a postí celé desaťročia z vernosti svojmu povolaniu prorokyne. Vo chvíli, keď Jozef a Mária vstúpia do chrámu, aby tam prestavili svojho prvorodeného, obaja v tom momente dostanú svoj životný dar.
Nie všetky Simeonove predpovede sú príjemné a nie všetci, ktorým Anna hovorila svoje slová im aj uverili. Milosť a to, čo bolo ustanovené * sa tu spájajú, aby urobili príchod tohto dieťaťa radostnou zvesťou pre národy, no žiaľ pre mnohých aj bolestnou realitou, medzi ktorými tou najzasiahnutejšou bude samotná Matka dieťaťa.
Rodina je svätá vtedy, keď nepochybuje o vzťahu medzi milosťou a tým, čo „o nás bolo ustanovené“, a ktorá sa odovzdáva do Božej starostlivosti. Ako Cirkev využime dnes tú možnosť, aby sme sa navzájom, ako bratia a sestry odovzdali do Božej milosti, ktorá nám je na dosah ruky.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Ak sú tvoji rodičia ešte nažive, ako plníš svoju povinnosť úcty voči nim? Ak už zomreli, ako by si ešte stále, aj napriek tomu, že sú už mŕtvi mohol túto úctu napĺňať?
• Ktorá z čností alebo foriem správania, ktoré dnes menuje Pavol je najdôležitejšia pre teba. Ktorú nerád Počuješ? Prečo?
• Ako by si mohol prispieť k rastu vo svätosti v svojej rodine alebo komunite?

Činná odozva

Ježiš nazýval tých, ktorí zachovávali evanjelium svojimi bratmi, sestrami a rodičmi. Kto sú členmi tvojej duchovnej rodiny v tejto chvíli? Pomodli sa dnes, na sviatok Svätej rodiny, nielen za svoju prirodzenú rodinu ale i za túto svoju duchovnú rodinu.

Pripravil: MB@svd

* Toto je hra slov, poukazujúca na slova Simeona z evanjelia: „On je ustanovený na pád…“ Ustanovený alebo určený hovorí akoby o osude. Otázka ale je, ako sme slobodní voči tomu, čo nám je určené, alebo ustanovené. Samozrejme my ako kresťania nezdieľame „fatalizmus“, t.j. že my sme voči osudu bezmocní. Je tu ešte MILOSŤ, ktorá je tu kľúčová.