Najsvätejšia Trojica (B) – komentáre k čítaniam

Cesta von

Pred prvým čítaním (Deut 4, 32-34, 39-40):

Kniha Deuteronómium bola napísaná ako Mojžišova posledná kázeň. Prednesie ju Izrealitom pred tým, než pod vedením Jozueho prekročia rieku Jordán a konečne vstúpia na pôdu zasľúbenej zeme. Mojžiš s nimi nejde. Po 40-tich rokoch starania sa o tento ľud, toto bremeno zo svojich pliec konečne skladá a ide sa pripraviť na svoj odchod k Pánovi.
A tak Mojžiš ľudu porozpráva príbeh Exodu ešte raz, aby sa uistil, že ho pochopili správne. Exodus znamená „cesta von“. Izraeliti bol vyvedení von z Egypta, von z otroctva, von z nevedomosti. Majú pred sebou teraz nový domov, novú slobodu, a zákon, ktorý ich bude učiť Božej vôli. Videli znamenia a zázraky. Boli oslobodení. Majú všetko, čo potrebujú. Jediné, o čo sa majú usilovať je: pamätať si to, čo teraz vedia.
No ľud Exodu čoskoro zabudne na svojho Boha, na svoj zákon a na svoje dejiny. Vyvolia si cestu naspäť, cestu, ktorá ich navráti späť do otroctva hriechu a k modloslužbe. A svoj domov stratia a budú poslaní do vyhnanstva. Dnešná Mojžišova reč sa, spolu s Knihou Žalmov, pre rabínov včetne Ježiša, stane obľúbeným textom na celé nasledujúce stáročia. Pamätaj si, čo pre teba Boh vykonal. Poznaj a vtlač si do svojho srdca toho, kto je tvojim Pánom.

Pred druhým čítaním (Rim 8, 14-17):

Čo to znamená byť dieťaťom Božím? Ježiš nám povedal, že sa máme byť ako deti, no nemyslime si, že tým myslel, že máme byť roztomilými a nevinnými. Máme byť ochotní učiť sa od nuly, ochotní spoznávať a nechať sa viesť. Máme dôverovať Bohu ako dieťa dôveruje svojim rodičom, lebo inak by neprežilo. Máme sa tešiť zo svojich slabostí, ako to povedal Pavol, „lebo sila sa v slabosti stáva dokonalou“.
Toto ale môže byť ťažké, veľmi ťažké pre ľudí, ktorí sa chvália svojou sebestačnosťou, nezávislosťou a silou. Sloboda detí Božích spočíva na slobode kompletne sa spoliehať na Božiu moc, ktorá sa im dáva cez jeho Svätého Ducha. Stať sa takýmto dieťaťom nie je pre mnohých z nás príjemné. To, na čo sme si počas svojho života zvykli je otroctvo spoliehania sa na seba, a to dokonca i vtedy, ak nás to bude viesť k tomu, že sa z nás stanú siroty.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 28, 16-20):

Dnešné evanjelium nám počas tejto Trojičnej nedele predstavuje Trojicu v krstnej formule, ustanovenej pre všetky časy. V obraze „jednoty v spoločenstve“ sa nám dnes odhaľuje: Otec, ktorý tvorí, Syn, ktorý vykupuje a Duch Svätý, ktorý robí ľudí svätými. Boh je jeden, no jeho činnosť je trojitá. Katolíci sa s týmto tajomstvom cítia príjemne.
Raz som sa tajomstvo trojice snažil vysvetliť na príklade neapolskej zmrzliny. Tri chute v jednej nádobke. Všetky sú rovnako zmrzlinou, no líšia sa chuťou. Niektorí ľudia sa takýmto nedôstojným prirovnaním Boha k zmrzline cítili pohoršení. Iní zasa nemali potuchy, ako neapolská zmrzlina vyzerá. A boli i takí, ktorí začali hádať, akú príchuť ktorej Božej osobe v Trojici prideliť. A nakoľko jahoda je podľa nich najnechutnejšia, Boh Stvoriteľ by mal chutiť ako čokoláda. No kto by bol potom tá jahoda?
Táto príhoda ma vysvetlila, prečo cirkev hovorí o Trojici radšej ako o tajomstve. A preto mi dnes úplne v pohode stačí, keď prijmem fakt, že nech Božie osoby v Božej Trojici existujú akokoľvek, dôležité je, že s istotou viem, že Božia Trojica ma bude doprevádzať na našej ceste von z rôznych otroctiev až do konca vekov.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Nakresli si mapu, alebo lepšie čiaru svojho života. Označ na nej body, kedy si cítil, že si bol vyvedený z otroctva na slobodu, označ body stúpania, klesania… pokračuj ňou i do budúcnosti a naznač na svojej životnej čiare, čo asi plánuješ…