Veľkonočná nedeľa (B) – komentáre k čítaniam

Svedectvo

Pred prvým čítaním (Sk 10, 34, 37-43):

Pre Petra všetko sa to zúži na jedno slovo: svedectvo. Svoju reč, ktorú budeme dnes počuť, prednesie v dome Kornélia, pohana. Počuli ste správu o Ježišovi, hovorí prítomným. Nebolo možné ju nepočuť. „Ja a moji priatelia sme svedkami toho všetkého“, Peter prízvukuje. Nie je však svedkom len Ježišovho života a jeho služby, ale aj toho, že ho videl a jedol s ním po jeho zmŕtvychvstaní. Všetci tí, ktorí zažili toto isté, majú rovnakú povinnosť: svedčiť o Ježišovi, ako „sudcovi živých i mŕtvych“. Aj všetci proroci svedčia o tom istom, že totiž hriechy sa odpúšťajú v jeho mene.
Spočítaj koľko raz Peter dnes vysloví to slovo svedok. Kedysi vyplašený človiečik sa zrazu stáva pevným svedkom evanjelia. Cez najtrpkejšie zlyhanie svojho života sa naučil dôležitej lekcii: že totiž najdôležitejšou úlohou učeníka je verejne, slovom i skutkom vyznávať, že Ježiš je Pán. Nejestvuje človek, ktorého svedectvo by bolo vydobyté ťažšie, než svedectvo Petrovo.

Pred druhým čítaním (Kol 3, 1-4):

Máme Veľkú noc. Dokázali sme prísť až sem. Mali sme možno naplánovaných veľa sebazáporov a poctivo sme sa ich snažili vykonávať. Teraz sme už tu, na konci pôstnej doby a môžeme relaxovať. Niektoré veci sa nám stali novými návykmi, napríklad pravidelný čas na modlitbu alebo ovládanie nutkania na isté formy správania. Štyridsať uplynulých dní nás taktiež mohlo priviesť k nejakému novému rozhodnutiu, ktoré teraz prenesieme do ďalšieho obdobia, ba do celého svojho budúceho života.
No nech táto naša viditeľná cesta bola o čomkoľvek, Pavol nám dnes pripomína, že hlavným bodom je vždy Kristus. Kolosania sa príliš zameriavali na vonkajšie prejavy zbožnosti a čistoty a takto sa celkom zamotali do tzv. anjelológie a do množstva pravidiel a predpisov. No tomuto všetkému treba zomrieť, hovorí Pavol dôrazne. Nastavte si svoje srdcia na Krista. Nie je ťažké chytiť sa v osobnom hľadaní svätosti a dokonalosti a pritom zabudnúť na to, čo je podstatné. Je omnoho lepšie byť hriešnikom, ktorý hľadá Krista, ako byť svätcom, ktorý Krista nepozná.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 20, 1-9):

V jednej príručke pre novinárov sa nachádza zaujímavé cvičenie. Si na mieste dopravnej nehody a máš napísať správu. Máš tie iste fakty, ale máš napísať štyri rozličné správy. Tieto správy sa majú líšiť. Cvičenie má jeden cieľ: máš si uvedomiť, že pravda nespočíva vo faktoch. Pravda spočíva v schopnosti nájsť správne vysvetlenie faktov, ktoré vidíš.
Prázdny hrob je učebnicový príklad o vysvetlení faktov. V Jánovom evanjeliu sú fakty predstavené po jednom, ako značky, vedúce k tajomstvu. Mária, ešte počas tmy, vidí odvalený kameň a beží oznámiť to iným. Jediné, čo vie je, že Ježišovho tela niet. Učeník, ktorý je s Petrom, príde k hrobu ako ďalší (no do neho nevstúpi), vidí na zemi položené plachty. Konečne, ako posledný príde Peter. Ten do hrobu vstúpi a všimne si, že šatka, ktorú mal Ježiš na hlave je pekne zložená na osobitnom mieste. Prvý učeník tiež vstúpi do hrobu, vidí a uverí.
Uverí v čo? Pisateľ evanjelia jasne vyhlasuje, že Písmo, že má vstať zmŕtvych, nechápali. Ján dovolí čitateľovi evanjelia, aby sa on sám stal tým nemenovaným učeníkom, aby aj on uvažoval nad faktami a potom si sám urobil svoje vlastné vysvetlenie. Veríš i ty? A v čo konkrétne veríš?
Keď každý jeden z nás prichádza dnes, v toto veľkonočné ráno, k prázdnemu hrobu, a vníma fakty, to, čo sa od nás vyžaduje je naše osobné svedectvo.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Nájdi život tam, kde je iba smrť. Vráť sa napríklad k zničenému vzťahu, alebo k neuzdraveným spomienkam a popros Boha, aby na tejto pustatine pomohol vyrásť životu.

Pripravil: MB@svd