Veľký Piatok (B) – komentáre k čítaniam
Dokonané je!
Pred prvým čítaním (Iz 51, 13-53, 12):
Byť svedkom ľudského utrpenia je hrozná vec. A nevinné utrpenie!? To je už úplná potupa. Ako to Boh môže dovoliť?, kričíme z hĺbky svojho srdca. Vari to Bohu takto vyhovuje? A ak nie, prečo potom niečo neurobí?
Boh niečo urobil. Boh urobil hroznú vec. Boh videl utrpenie nevinného a zapojil sa do neho. A Boh sa stále zapája. A aj keď zvyšok sveta uteká z tragédie, Boh zostáva s tými, ktorí trpia, smútia, a umierajú. Ježiš, ten najbezmocnejší a najopustenejší trpiteľ zostáva iba v spoločnosti anjelov a jeho Duch, Duch Boží svedčí proti svetu, ktorý stráca nádej a opúšťa obeť.
A Boží človek vždy zostáva s tými, ktorí trpia a urobí, čo môže, len aby sa zapojil do boja proti nespravodlivým príčinám utrpenia sveta. Niekedy bude možno cítiť povolanie vstúpiť priamo do utrpenia nevinného, podobne ako Ježiš. Niekedy to bude povolanie obviazať komusi rany, uzdraviť kohosi srdce. Možností je veľa. No jediná vec, ktorú nesmie Boží človek nikdy urobiť je odvrátiť sa od trpiaceho a tváriť sa, že to nie je jeho vec. Skutočnosť kríža trvá na jednom: neexistujú totiž nevinní diváci!
Pred druhým čítaním (Hebr 4, 14-16; 5, 7-9):
Napríklad veríme v Boha, ktorý úmyselne stvoril svet a všetko v ňom. Nemôžeme teda veriť, že všetko toto okolo nás je nezmyselné a bezcieľne, uberajúce sa zo zmätku do zabudnutia. Veríme, že Ježiš nám zjavuje Božiu slávu a že je „svetlo zo svetla“. Preto naša viera nemôže v sebe niesť črty tmy, cynizmu a zúfalstva.
Autor listu Hebrejom zužuje pozornosť našej viery iba na jeden obraz: na Ježiša, najvyššieho kňaza. Kňaz Ježiš, ma rozdiel od kňazov, ktorých služba prichádza i odchádza a preto musí byť znova opakovaná, obetuje svoj veľký čin lásky raz a navždy. Je to čin dokončený. Jeho dielo je dokonalé. Samozrejme tým sa nechce povedať, že my už nič nemusíme robiť. Našou úlohou je pevne priľnúť k svojmu vyznaniu viery a stať sa tým, čo vyznávame. A to je dosť veľká práca na celý život!
Pred evanjeliom (pred veršom pred evanjeliom) (Jn 13, 1-15):
Najzákladnejším stredobodom kresťanstva pre všetky časy je obraz Krista na kríži. Niekedy je Kristus zobrazený veľmi živo: ako hrozne trpí a krváca. Inokedy zasa visí nevládne a má zatvorené oči. Iné zobrazenia ho predstavujú v kráľovskom rúchu a akoby od kríža oddeleného. A sú aj kríže, kde má Ježiš na sebe kňazskú štólu. Kristus v úzkosti a Kristu víťazný; to sú dva obrazy kríža a oba sú pravdivé.
Jánovo evanjelium nám – ako uvidíme – chce porozprávať príbeh nie ani tak o utrpení, ako skorej o víťazstve. A preto Ježiš v ňom kráča ku krížu s pocitom dokonalej kontroly nad celou tou situáciou. Judáš ho nezrádza bozkom; Ježiš sám vykročí vpred a povie luze: „Ja som ten, koho hľadáte!“ Ježiš zmätie Piláta svojím vlastným krížovým výsluchom o tom, kto je zdrojom moci. A na konci Ježiš ohlasuje svoju vlastnú smrť: „Dokonané je!“ Má tu na mysli samozrejme svoju misiu, a nie iba svoj život. Nikto mu neberie život, ako hovorí on sám. Dáva ho dobrovoľne.
Naša misia, ako cirkvi, dokonaná nie je. Je ešte toho veľa, čo treba vykonať. V tento deň, deň veľkých a svätých koncov nesmieme zabudnúť, že Veľká noc a Turíce sú hneď za rohom. Smrť nie je koniec. Aj keď niečo je skončené, ďaleko viac sa toho ešte len začína.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Kde v tvojej komunite, meste, v tvojej blízkosti trpí nevinný? Nepoznáš takého (naprílad žena alebo deti agresívneho alkoholika)? Ako by si mohol byť pri ňom?
- Napíš si na papier vyznanie svojej viery svojimi vlastnými slovami. V čo vlastne veríš?
- Aké obrazy ukrižovania sú zobrazené v tvojej farnosti? v tvojom domove? Čo konkrétneho ti hovoria o Ježišovi?
Činná odozva
Dnes je dobrý deň na konce. Polož dnes koniec napríklad nejakej starej roztržke alebo konfliktu. Pošli do minulosti nejakú urážku alebo zranenie. Odpusť si sám sebe, že si stále ešte človekom. Urob si predsavzatie začať v čomsi konkrétnom znova, zanechajúc svoje hriechy za sebou, tam na kríži.
Pripravil: MB@svd
