Vianoce (B) – komentáre k čítaniam (omša vo dne)

Aké krásne!

Pred prvým čítaním (Iz 52, 7-10):

Stratil si niekedy už svoj domov. Niektorí z nás možno stratili svoj domov doslovne, napríklad pri prírodnej katastrofe, alebo keď museli ujsť z rodnej zeme ako utečenci a uchýliť sa do exilu. Niektorí stratili svoj domov z ekonomických dôvodov, alebo z dôvodu rozpadu manželstva. Stratiť domov je v skutočnosti ľahšie, než by sme si to mohli myslieť. Niekedy nás náš pocit, že máme domov opustí, keď upadneme do depresie, osamelosti alebo prepracovanosti. Niekedy sa vzdialime od svojho domova a od svojej rodiny, keď sa uvážene rozhodneme pre hriešny čin.
Aká úľava sa nám naskytne v situáciách, ako sú tieto, keď zrazu začujeme hlas posla radostnej zvesti. Náš exil končí! Môžeme ísť domov! A kráčame ako vo sne, neschopní uveriť, že to je pravda. Aká krásna je myšlienka na domov pre tých, ktorí sa nachádzajú v izolácii a v exile.
Boh sa rozhodol odísť do exilu, ďaleko od svojej božskosti, ďaleko do svojho domova. Boh prišiel na toto naše miesto a do tohto nášho času, zanechal všadeprítomnosť a stal sa ohraničeným. Boh vstúpil do zvláštnosti tela a jeho izolovanosti. Boh sa rozhodol odísť do exilu preto, aby každý z nás mohol nájsť svoju cestu domov. Dnes slávime vlastne sviatky domova. Nech si kdekoľvek, Boh ti vychádza v ústrety a ponúka ti dnes príbytok toho tvojho najskutočnejšieho domova.

Dejiny, keď sa na ne pozrieme očami viery, sú ako keď dávame dohromady skladačku. Zoberieme čiastočku napríklad s čiarou a je nám jasné, že to je okraj. Potom siahneme po modrej a je nám jasné, že to je obloha, alebo možno voda!? Ako tak pokračujeme a kladieme čiastočky obrazu jeden k druhému podľa našej predtuchy, zrazu sa nám obraz začne stávať jasnejším a jasnejším a na konci snaženia jasne a možno i s prekvapením zistíme, čo sme vlastne dostali.
Dejiny spásy nás učia za pomoci čiastočiek, t.j. príbehov ako napríklad o Abrahámovi a Mojžišovi o Anne a Rut. Za ich pomoci sa učíme, kto je Boh a o čom celý ten náš vzťah k nemu vlastne je. Niekedy sa nám dostane do rúk čiastočka obrazu, ktorá je však nejednoznačná, ako príbeh o Abrahámovi a Izákovi, je to obloha alebo voda? – pýtame sa. No na konci, keď sa objaví Ježiš, všetky čiastočky zrazu do seba jasne zapadnú. Od svojho narodenia až po svoju smrť, cez svoje zmŕtvychvstanie i svojho Ducha Svätého, nám Ježiš neustále ukazuje o čom celá tá skladačka nášho života je a ako dávať dohromady jej čiastočky, keď deň čo deň stojíme pred novými rozhodovaniami.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 1, 1-8):

Evanjelium sv. Jána je príbehom lásky. Neobsahuje príbeh o tom, ako sa Ježiš narodil ako dieťa, príbeh Vianoc, ako by sme to čakali. Ponúka nám namiesto toho poéziu, jazyk lásky a túžby. Hovorí nám o láske, o tom, ako na seba vzala telo a ako prišla žiť medzi nás. A hovorí nám, ako my všetci máme podiel na tejto láske.
Každý z nás zaiste prežil vo svojom živote zopár príbehov lásky. Niektoré z nich pretrvávajú počas celého nášho života a stali sa pre nás silou, ktorá nám je oporou vo všetkom tom, čo robíme. Niektorí z nás sme zažili silnú lásku zo strany svojich rodičov, súrodencov, učiteľov, vychovávateľov a drahých priateľov. No niektorí z nás možno zažili i sklamanie v láske: rodiča, ktorý nás opustil, priateľa či priateľky, ktorí s nami nemohli, alebo nechceli zostať. Rany lásky sú hlboké. Avšak dary lásky sú schopné náš život totálne pretvoriť a uzdraviť nás.
Láska, ktorú ohlasuje Ján vo svojom príbehu lásky je láska, ktorá trvá naveky. Je to láska, ktorá nesklame. Dá sa jej dôverovať a je naozaj skutočná. Je to láske, ktorá nás uzdravuje, je nám oporou, neustále nás dvíha z prachu. A táto láska nás i pretvára a za jej pomoci sa stávame i my ľuďmi lásky, ktorí dokážu veľkoryso ba až hrdinsky milovať. Ako v každom príbehu lásky i v tomto platí: ak chceš byť tam, kde je láska, musíš nasledovať svojho Milovaného.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

V tomto období vzájomného obdarovávania sa, nezabudni darovať hlavne lásku. Daruj lásku v srdečnej prítomnosti, nežnej pozornosti, sympatickom načúvaní niekomu. Daruj lásku v trpezlivosti a v odpustení. Daruj lásku, aby si sa tak i ty sám stal láskou.

Pripravil: MB@svd