Stalo sa ti niekedy, že sa ti v hlave počas čítania evanjelia vytvorilo množstvo otázok, a kázeň na ne nedala odpovede? Sú pre teba niektoré veci nepochopiteľné alebo ich nevieš prijať? V novej sérii článkov ti prinášame možnosť zamyslieť sa nad nedeľným evanjeliom. 

V prípade, že máš otázky, pošli nám ich na promo@upc.uniba.sk. Odpovie ti na ne páter Marek Vaňuš, verbista, ktorý absolvoval v Ríme licenciátne biblické štúdium a v roku 2014 získal doktorandský titul.

Nedeľné evanjelium (29.1.2017) Mt 5, 1-12a:

„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

Čo v tomto kontexte znamená byť blahoslavený?

Výraz „blahoslavený“ sa dnes viac používa v súvislosti s procesom svätorečenia, presnejšie „blahorečenia“, ktoré mu predchádza. „Blahoslaveným“ nazývame človeka svätého života. V evanjeliu však má tento výraz iný význam. Nakoľko preklad „blahoslavený“ nezodpovedá celkom obsahu pôvodnému gréckemu termínu, ekumenický preklad uvádza ako možnosť „blažený“, Botekov preklad zas „šťastlivý/šťastný“. Ide o človeka, ktorého Boh zahŕňa špecifickým dobrodením, a tak by sa to dalo asi najvhodnejšie vyjadriť slovom „požehnaný“. Pod označením „blahoslavený“ má evanjelium na mysli toho, kto je Bohom „požehnaný“ zvláštnou milosťou, darom.

Čo znamená byť chudobný srdcom?

V blahoslavenstvách sa „chudobný srdcom“ nespomína, no spomínajú sa „chudobní v duchu“. Ide o špecifický spôsob prežívania chudoby, ktorá nemusí byť nevyhnutne iba materiálnou chudobou, ale situáciou „na okraji“ v širšom slova zmysle. Chudobní v duchu sú tí, čo sa ani v situáciách nedostatku a bez ľudských vyhliadok do budúcnosti nevzdávajú. Nenárokujú si vysvetlenie a pochopenie všetkého, ale vo svojom vnútri ponechávajú priestor dôvere Bohu. Majú odvahu dúfať, pretože v situácii úzkosti sa opierajú o istotu Božej moci, ktorá nesklame.

Nerozumiem niektorým súvzťažnostiam: znie mi pochopiteľne, že plačúci budú potešení a hladní nasýtení, ale prečo napríklad tichí budú dedičmi zeme?

Prísľub zeme je v biblickej tradícii znamením daru pokojného života. „Mať svoj domov“ i dnes znamená určitú „záruku“ pokoja. No a „tichí“ sú tí, čo – ako hovorí evanjelium na inom mieste – majú „tiché a pokorné srdce“ (Mt 11,29), teda s dôverou prijímajú Boží plán, nerepcú a nebúria sa. Teda, ak by sme to povedali veľmi jednoducho, nesnažia sa Boha presviedčať mnohými rečami o tom, ako by to mal všetko zariadiť. Tichí majú postoj úcty voči človeku i Bohu. Prísľubom pre nich je naplnenie toho, čo už žijú, nádej budúceho pokoja a bezpečia. Blahoslavenstvá totiž poukazujú na to, že Boh požehná to dobro, o ktoré sa človek v rámci svojich prítomných, možno obmedzených možností usiluje. Nejde o zázračnú zmenu situácie, ale perspektívu, ku ktorej človek, kráčajúci v dôvere v moc Boha, dospeje.

Prečo práve prenasledovaných pre spravodlivosť bude nebeské kráľovstvo?

Podobne ako v predošlej otázke, je dobré si uvedomiť, čo vlastne „nebeské kráľovstvo“ znamená. Ide o priestor, v ktorom vládne Boh. Nie kdesi „v oblakoch“, ale v ľudskom živote. To „nebeské“ označuje, že ide o vládu inej povahy ako vládnu ľudia. Božia vláda vytvára správne/spravodlivé vzťahy, pretože spravodlivosť patrí k podstatným črtám Boha. Tí, čo stoja na strane spravodlivosti, budujú správne vzťahy. Kvôli tomu však zakusujú prenasledovanie, lebo mentalita sveta uprednostňuje logiku nespravodlivosti, prestíže na úkor iných. Prenasledovaní pre spravodlivosť však svojím postojom dávajú priestor „nebeskému kráľovstvu“, vláde Božej spravodlivosti. Do istej miery ju už žijú: naznačuje to i skutočnosť, že pri tomto blahoslavenstve prísľub nie je zameraný na budúcnosť – „lebo ich bude kráľovstvo“ – ale na prítomnosť – „lebo ich je kráľovstvo“. Oni svojím životným postojom vernosti umožňujú Bohu byť prítomným, „vládnuť“.

Ako by som sa vedel hlbšie ponoriť do blahoslavenstiev? Veľkí svätci hovoria o tomto ako o jednej z najdôležitejších pasáží, ja jej však nerozumiem a nie je pre mňa natoľko príťažlivá. Ako by som ju mohol lepšie pochopiť?

Vízia blahoslavenstiev pre človeka na prvý pohľad nie je lákavá, pretože chudoba, prenasledovanie, čisté srdce a ostatné situácie sa chápu skôr ako prekážka šťastia, než cesta k nemu. Ježiš však ukazuje, že sú to situácie, ktoré sú výnimočnou cestou požehnania. Je potrebné „len“ zmeniť optiku, pozerať sa ináč [to, čo v evanjeliu predošlej nedele zaznelo ako výzva k obráteniu, k zmene spôsobu uvažovania]. Možno by som to prirovnal k dvom magnetom: aby sa pritiahli, je potrebné zladiť póly, pri nesprávnom nastavení sa budú odpudzovať. Príťažlivosť blahoslavenstiev zakusuje ten, kto sa na ten „Boží pól“, Boží spôsob pohľadu, správne nastaví.

Nedeľné evanjelium (5.2.2017) Mt 5, 13-16:

„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“

pesnička: Janais – Blessed