Nedeľné evanjelium (12.2.2017)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá.
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte. Ale vaša reč nech je ‚áno áno‘, ‚nie nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“ (Mt 5, 20-22a)

Kto boli zákonníci a farizeji?

Ide o dve náboženské skupiny v starovekom židovstve, s ktorými Ježiš často diskutoval a prichádzal i do konfliktu. Zákonníci by sa dali označiť za odborníkov na Sväté Písmo, teda na tú časť, ktorú dnes označujeme ako Starý zákon, a predovšetkým na samotný „Zákon“, t.j. prvých päť spisov (Pentateuch). Nazývali sa aj „učiteľmi Zákona“. Farizeji boli zas tí spomedzi židov, ktorí sa usilovali o čo najvernejšie zachovávanie predpisov Zákona a úzkostlivo sa chránili všetkého, čo by ich obradne mohlo poškvrniť. Ježiš ich napomína nie preto, že by konali zlo, ale z toho dôvodu, že v praxi si neraz na svojej dokonalosti zakladali, dávali svoju nábožnosť ostentatívne najavo, zdôrazňovali menej podstatné (tradície) na úkor dôležitého, a mali tendenciu pohŕdať tými, ktorí nežili tak dobre ako oni.

V čom spočívala chyba spravodlivosti zákonníkov a farizejov, ak zabraňovala vstupu do nebeského kráľovstva? Veď sa riadili Zákonom.

Presne vzaté, Ježiš nehovorí, že ich spravodlivosť bráni vstupu do nebeského kráľovstva, ale: ak učeníci nebudú uskutočňovať „väčšiu“ spravodlivosť, nevojdú do kráľovstva. Spravodlivosť zákonníkov a farizejov bola postavená na doslovnom plnení prikázaní. Ježišova požiadavka na učeníkov je „väčšia“ v tom zmysle, že sa nemajú uspokojiť iba s vyplnením litery, ale skúmať pôvodný Boží zámer, ktorý jednotlivé prikázanie vyjadruje. To Ježiš vzápätí rozvíja na konkrétnych príkladoch. Napríklad učeník nemôže alibisticky povedať: „Nikoho som nezabil, som dobrý človek“. Aby bol verný Božiemu zámeru v prikázaní „Nezabiješ“, má ísť do hĺbky, k podstate, a skúmať svoje srdce, či sa v ňom neusadil hnev voči blížnemu (zabíja vzťah) alebo opovrhnutie (zabíja dôstojnosť druhého).

Prečo v pasáži o cudzoložstve nie je napísané taktiež „otcom bolo povedané“, ale otcovia tam nie sú spomenutí? Má to nejakú príčinu?

Nemá to zvláštnu príčinu. Text evanjelia, ktorý bol uvedený pod minulými odpoveďami, bol skrátený. Pri čítaní celého úryvku (Mt 5,17-37, ba odporúčam prečítať až po koniec 5. kapitoly) je možné si všimnúť, že výraz „otcom bolo povedané“ sa objavuje len dvakrát: pri prvom objasnení o príkaze „nezabiješ!“, a potom pri štvrtom objasnení o prísahe. Keďže Ježiš ponúka spolu šesť objasnení (výrokov), je to zrejme iba štylistické zdôraznenie, ktoré tú šesticu rozdeľuje na 2 x 3 výroky.

Ale vaša reč nech je ‚áno áno‘, ‚nie nie‘. Ale čo ak niekedy to nie je také jednoznačné? Veď predsa svet nie je čiernobiely.

Správne, svet nie je čiernobiely. A nesnaží sa to tvrdiť ani Ježiš slovami, ktoré čítame v evanjeliu. To „áno – áno“ a „nie – nie“ zaznieva v kontexte slov o zneužívaní prísahy. Prísaha značí zvolávať Boha za svedka pravdivosti vlastných slov. Ježiš však vyzýva učeníkov, aby boli pravdiví vždy, a aby tak prisahať vôbec nepotrebovali; prísahou totiž potrebuje potvrdzovať svoju pravdivosť ten, kto ináč nie je dôveryhodný (niečo iné je, samozrejme, prísaha ako výraz slávnostnosti pri uzatváraní manželstva). Pravdivosť čiže autenticitu má mať učeník „v krvi“, a teda i dbať na váhu každého slova.

Prečo je dva krát spomenuté „áno“ a „nie“? Pôvodný preklad je iný?

Nie, text v gréckej pôvodine má dva krát „áno“ a dva krát „nie“ ako v slovenskom preklade. Ako som naznačil v predošlej odpovedi, ide o vyjadrenie súladu medzi „áno“ vysloveným a „áno“ zamýšľaným.

Nedeľné evanjelium (19.2.2017)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 38-48)