Aj tentokrát odpovedal na Vaše otázky kňaz a biblista Marek Vaňuš. Máte nejaký otázky k evanjeliu na budúci týždeň? Nebojte sa ich napísať do komentára pod článkom :-)

Nedeľné evanjelium (21.5.2017):

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.

Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.

Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Jn 14, 15-21)

Prečo si Ježiš vybral práve slová Tešiteľ a Duch pravdy, aby nám opísal – ak tomu správne rozumiem – Ducha Svätého? Spomína ešte aj niekde inde Ducha Svätého?

Oba výrazy opisujú jeho poslanie. Tešiteľ – z gréckeho „paraklétos“ – znamená doslova „ten, ktorý prichádza na pomoc“. Poskytuje oporu vo chvíľach, keď sa učeníci budú cítiť sami. Duch pravdy zas preto, že vedie učeníkov k hlbšiemu chápaniu skutočností (porov. Jn 16,13), ktorým zatiaľ ešte nerozumejú. Je to ten istý Duch, ktorý vedie spoločenstvo Cirkvi, aby dokázalo „aktualizovať“ Ježišovo slovo pre dobu, v ktorej žije.

Čo sa týka druhej časti otázky, Evanjelium podľa Jána spomína Ducha Svätého i pri prvom zjavení zmŕtvychvstalého Pána učeníkom. Ježiš vtedy prichádza k nim a „odovzdáva“ im Ducha: „…dýchol na nich a hovoril im: Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20,22). Duch je darom vzkrieseného Ježiša. Má učeníkom – i nám – pripomínať Ježišovu neviditeľnú prítomnosť.

Vždy som sa modlil, aby mi Boh dal Ducha Svätého. Ale ak tomu správne rozumiem, tak z tohto úryvku vyplýva, že my sme ho už dostali. Už ho musíme len prijať. Čo máme robiť, aby sme ho vedeli prijať?

Áno, do určitej miery je tam to napätie medzi „už sme dostali“ a ešte „musíme prijať“. Ako to vysvetliť? Na um mi prichádza počítačový program, ktorý môžem mať nahratý v počítači, ale nedokážem ho spustiť, a teda bude mi nanič, kým nezadám správny prístupový kód. Zjednodušene by sa dalo povedať, že Duch nám bol daný ako ten program. Potrebujeme len vložiť prístupový kód. Je univerzálny a je ním vnímavá poslušnosť. Vnímavá preto, že zvyčajne pôsobenie Ducha nie je hlučné. Ide skôr o jemné podnety, na ktoré je potrebné vypestovať si určitú citlivosť. A potom, poslušnosť. Tá upevňuje vzájomné spojenie. Preto Ježiš v evanjeliu tak nástojí na „zachovávaní“ jeho slov.

„Nenechám vás ako siroty“ – znamená to byť bez otca a bez matky. Je pre nás teda náš nebeský Otec natoľko vzdialený, že keď tu nie je Syn, sme ako siroty?

Nie celkom. Ježiš hovorí učeníkom o situácii v jeho fyzickej neprítomnosti, keď sa môžu cítiť ako siroty. Zdôrazňuje im, že bude prítomný – on i Otec – cez pôsobenie Ducha. Boh ako Trojica nepôsobí totiž čiastkovo, akoby toto bola len úloha Syna a tamto zas iba úloha Ducha. Vždy ide o pôsobenie Trojice. No v čase absencie viditeľnej blízkosti vzkrieseného Pána je to práve Duch Svätý, ktorý „sprostredkováva“ Ježišovu i Otcovu prítomnosť; akoby „vovádza“ do nej. Slovami apoštola Pavla: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti“ (Rim 8,26). Prejavuje sa to napríklad vo sviatostiach, kde pôsobenie Ducha robí prítomným dielo Syna a uvádza do blízkosti Otca.

Zdá sa, akoby v tomto úryvku Ježiš vložil aj „záhadu“ aj riešenie. Teda hovorí trošku záhadne o tom, že ho uvidíme, a že svet ho neuvidí. A ak ho nevidíme, tak ho nájdeme v zachovávaní jeho prikázaní. Ak ho teda nevidím a chcem ho nájsť, ktoré state Písma sú pre mňa najdôležitejšie, aby som spoznal jeho prikázania a vedel čo mám zachovávať – teda kde začať?

Nuž, vo tme naše oči nie sú schopné veľa vidieť. Ale s pomocou prístrojov na nočné videnie, zachytávajúcich infračervené žiarenie, možno vidieť i naoko neviditeľné. Taký „prístroj“ vo vzťahu k Ježišovi využíva „duchovné vlnenie“ uskutočňovania jeho slov, prikázaní. To prikázanie je v zásade jediné a dotýka sa lásky k blížnemu. „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12). Odtiaľ treba začať. Uskutočňovaná láska k iným dáva vidieť Ježiša.

Evanjelium na ďalšiu nedeľu (28.5.2017):

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.

Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.

Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.

Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.

Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“ (Jn 17, 1-11a)