ZAMYSLENIE č.28
26. 12. 2020 (sobota po 4. adventnej nedeli, druhý sviatok vianočný)

„Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Boh, Pán, je naším svetlom.“ (Alelujový verš)

Zamyslenie:
Dnes je druhý sviatok vianočný. Vianoce… O čom vlastne sú? O super programe v telke? O tom, kto dá komu drahší a krajší darček? O tom, kto má najkrajší stromček? Myslím, že čaro Vianoc je o niečom úplne inom. Boh – Ježiš prichádza a je naším svetlom. Prichádza k nám – ľuďom. My, ktorí repceme, klameme, neveríme, častokrát zabúdame na to, akým šťastím je byť… Zdravý, šťastný… Ježiško v jasličkách, ktorý za nás jedného dňa zomrie je pre nás nezaslúžený dar. Skúsme si v týchto časoch vážiť a uvedomiť to, že máme možnosť byť s najbližšími. Celý rok sa ponáhľame, nevieme sa zastaviť, nemáme čas. Zastav sa a povedz svojmu ockovi, ako ho máš rád. Povedz mamke, akú úžasnú kapustnicu navarila a ako ti jej dobroty na intráku chýbajú. Poskladaj si s bratom lego, hraj sa so sestrou a jej bábikami, aj keď ťa to nebaví a najradšej by si bol niekde inde, učil sa na skúšku, bol s kamarátmi alebo robil niečo, na čo inokedy nemáš čas. Zastav sa! Pokor sa a buď tu pre tých, ktorí to potrebujú. A nájdi vo svojej duši pokoj. Ak tam nie je, hľadaj, čo ti ho narúša. Zamysli sa nad sebou a nechaj Ježiška narodiť sa najmä v tvojom srdci. On je tým svetlom, ktoré nám vie osvetliť naše vnútro, tým svetlom, ktoré nám svieti na cestu… O tomto sú Vianoce.

Modlitba:
Pane, aj keď si Ťa nezaslúžime, Ty prichádzaš. Aj keď Ťa raníme, Ty prichádzaš. Aj keď na Teba zabúdame, Ty napriek tomu prichádzaš. Daj mi srdce pokorné, tiché a čisté – srdce nové… Nech dokážem znova v sebe počuť Tvoj hlas. Buď mi lampášom v tme, buď mi svetlom v temnote. Prijímam Ťa do svojho srdca a prosím – premieňaj ma a pomáhaj mi na ceste k svätosti. Amen.

Otázky na zamyslenie:
Čo mi najviac bráni zastaviť sa?
Je niečo, čo by som mal povedať svojim blízkym ale moja pýcha mi v tom bráni?
Mám v srdci pokoj?

ZAMYSLENIE č.27
25. 12. 2020 (prvý sviatok vianočný, piatok po 4. adventnej nedeli)

„Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.“ (Iz 9,5)

Zamyslenie:
Je to tu. Máme Ho. Každý  jeden. Je narodený, je živý. Čas Adventu, kedy sme “vynosili” Boha vo svojom srdci, kedy sme s Ním trávili čas, starali sa o miesto, kde bol uložený, miesto, kde rástol a bol chránený. Čas, kedy sme vedeli, že nám bol daný, tešili sme sa rovnako, ako sa matka teší na svoje prvé dieťa. Daný nám je Syn, zvláštne, Boh vo svojej bezpodmienečnej láske dáva všetko, čo má, svojho jediného Syna, Seba, nie raz, nie dvakrát, ale znova a znova po celé storočia, celé veky. Daný je ti Syn, dnes vieš, že práve ty nosíš tento dar. Premieňa tvoje srdce tak, ako to vie len dieťa. Hreje ho a doslova rozťahuje. Všetky ťažké a náročné dni, kým prišiel na svet a kým si sa staral, aby prišiel do najlepšieho, čo máš, sú práve teraz preč, zostáva len nekonečný pocit, že je tu a hlavne je tvoj, Boží syn vložený do rúk tvojho srdca. Na Jeho pleciach spočíva vláda, volajú ho obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Aby si mohol ukázať svetu tento dar, musíš Ho poznať, vedieť Jeho meno, vedieť, v čom spočíva zmysel Jeho existencie a keďže to je dar, vieš to. Vieš všetko, čo je potrebné, Boh ťa uschopnil niesť toto svetlo, tento život, uschopnil ťa, aby si cez Advent a počas Vianoc priviedol na svet malého Ježiša, dieťa, lásku. Uži si tieto momenty, deti rastú rýchlo. Máš len tento okamih, nezopakuje sa; preto buď tu, buď pri Ňom, nechaj sa len milovať a zároveň miluj.

Modlitba:
Nebeský Otec, vlož do nás Svoju lásku, nech vytvárame domov pre Tvojho syna všade, kam prídeme. Nauč nás milovať, ale aj zvoliť si byť milovaný. Nech nás sprevádzajú Tvoj pokoj, Tvoja milosť a Tvoje rozhodnutie pre nás, pretože Ty si miloval prvý a rovnako, ako miluješ Ty nás, chceme aj my milovať iných. Amen.

Otázky na zamyslenie:
Chcem aby si sa zamyslel len nad jedinou otázkou a to… Dostal si najväčší dar, máš Syna, Boha v tej najzraniteľnejšej forme vloženého do tvojich rúk. Čo to pre teba znamená, čo pre teba znamená Živý Kristus v tvojom srdci?

ZAMYSLENIE č.26
24. 12. 2020 (štvrtok po 4. adventnej nedeli, Štedrý deň)

„Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ (Lk 1,78-79)

Zamyslenie:
„…zažiari tým, čo sedia vo tme…“ Hm. Nesedím častokrát aj ja vo tme? Nie som učupený v kútiku za tými zámkami, ktorými som si zabarikádoval svoje srdce? Skrytý pred Bohom? Pred ľuďmi? Pred sebou samým? Koľkokrát sa tvárim, že je všetko v poriadku, nič sa nedeje, pohoda, klídek. Lenže je to tak len navonok.
TMA VLASTNEJ SEBAĽÚTOSTI. Neviem sa zdôveriť, nechcem si priznať veci, tvárim sa, že neexistujú. „Skúšal som to toľkokrát a riešenie neexistuje.“ Naozaj? Nie je problém v tom, že si to skúšal sám, bez Neho? Vpustil si Ho do svojej trinástej komnaty alebo si stále myslíš, že On ju nevidí, že o nej nevie?
TMA SRDCA. Práve v tomto čase máš neskutočne veľkú príležitosť dať si doporiadku svoje srdce a nachádzať Pokoj. Ísť na poriadnu, možno aj generálnu, spoveď. „Ále, to mi figu pomôže.“ Naozaj? Skúsil si to? Chodíš na spoveď len z povinnosti? Aby si odrapkal svoje hriechy a mal to z krku na ďalší mesiac-dva? Aby babka/mamka nepovedala? Alebo na ňu nechodíš vôbec, lebo máš pocit, že si žiješ svoj život a Boha v ňom nepotrebuješ? Možno práve dnes si povieš „Tak dnes teda zájdem do kostola…“ a tam ťa bude čakať. V tom kňazovi, ktorý je tam presne v tej chvíli pre teba. Aby si vyčistil to, čo je špinavé. Začal odznova. S čistým srdcom.
(NEVEDOMÁ) TMA VIERY. Neprijímať „oblátku“, ale živého Krista. Vnímaš počas omše, že chlieb a víno sa mení na telo a krv Krista? Alebo máš omšu tak zautomatizovanú, že vnímaš nejaké to slovko z čítaní, peknú myšlienku z kázne… A potom čierno v mysli? Keď prijímaš, cítiš Pokoj, ktorý sa stáva opäť súčasťou tvojho života?
TMA VO VZŤAHOCH V RODINE. Napraviť ich. Aspoň sa o to pokúsiť. Začať pekne pomaly, neskrývať sa vo svojej izbe počas Vianoc a odtrpieť si tých pár dní. Dokážeš vyjsť zo svojej zóny komfortu? Usmiať sa. Na sestru, mamku, ocka, brata. Pozrieť si s nimi film. Nebyť znechutený pri štedrovečernom stole. Venovať svoj čas počúvaniu iných. Dokázať sa zveriť.
TMA V DÔVERE BOHU. Nedávať Mu podmienky mojej viery. Veriť Mu, že On sa postará. Nie ja. On. Aktuálna téma. Nemodliť sa za negatívny test. Modliť sa za to, aby som dokázal prijať výsledok, aj keď bude pozitívny, lebo On mi pomôže zvládnuť čas karantény. Nemodliť sa za dievča/chlapca podľa mojich predstáv. Nebudeme si klamať, tie sú častokrát fyzické. Alebo platonické. Odovzdať Mu vlastné vzťahy a dôverovať, že aj to, že som sám/sama, má svoj dôvod, ktorý raz pochopím.
„…a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ Toto je jedna z podstát Vianoc. Spomaliť. Zamyslieť sa. Nájsť pokoj. Pri štedrej večeri. Pri jasliach. V tichu a tme polnočnej. V Ňom. Nájsť pokoj v srdci. A hľadať a nachádzať ho po celý rok. S Ním.

Modlitba:
Pane, ďakujeme Ti, že si prišiel na tento svet ako človek. Že si sa stal jedným z nás. Ďakujeme Ti za Vianoce, za to, že si môžeme opäť pripomenúť, čo znamená zažívať pokoj. Pomáhaj nám, aby sme si ho udržali počas celého roka, nielen počas Vianoc. Amen.

Otázky na zamyslenie:
Tu nie sú. V zamyslení ich je dosť, stačí si vybrať. 😊

Aktivitka:
Ak si bol na vianočnej spovedi – blahoželám, tieto sviatky si začal darčekom pre seba a zároveň pre Boha. Ak nie – čo tak (generálna) spoveď hneď, ako to bude možné? 😊 Aby si našiel ten najpodstatnejší Pokoj vo svojom živote, s Ním.

ZAMYSLENIE č.25
23.12. 2020 (streda po 4. adventnej nedeli)

„Kráľ národov a uholný kameň Cirkvi; príď a spas človeka, ktorého si utvoril zo zeme.“ (Alelujový verš)

Zamyslenie:
Sme stvorení zo zeme, slabí a krehkí. A predsa je pre nás samozrejmé si myslieť, že všetko zvládneme sami. Až kým nás život nezrazí kolená. To však nemusí nevyhnutne znamenať našu porážku. Môže nám to pomôcť opäť zamerať náš pohľad na Toho, ktorý nás nielen stvoril, ale aj spasil. Vedomie, že sme spasení, je obrovským zdrojom nádeje a radosti aj v tých najťažších časoch. Nedovoľte bežnému predvianočnému zhonu, aby nás o túto nádej a radosť obral.

Modlitba:
Pane, sme krehkí, ale v tvojich očiach neuveriteľne vzácni. Pomôž nám, aby sa naše pády premenili na školu pokory. Odovzdávame Ti moc nad tým, čo našimi ľudskými silami nemôžeme ovplyvniť.

Otázky na zamyslenie:
Uvedomuješ si svoju závislosť od Boha alebo sa snažíš všetko držať pevne vo svojich rukách?
Je v tvojom vnútri ešte niečo, čo ti bráni prežívať radosť z narodenia Spasiteľa v plnosti?

ZAMYSLENIE č.24
(22. 12. 2020, utorok po 4. adventnej nedeli)

„Srdce mi plesá v Pánovi, v mojom Bohu rastie moja sila.“ (1 Sam 2)

Zamyslenie:
Určite aj v tvojom živote prišli momenty, kedy sa ti do ničoho nechcelo. Kedy by si sa najradšej niekam schoval pred celým svetom, ako robiť to, čo stojí pred tebou a neminie ťa. Iná situácia si vyžaduje iný uhol pohľadu, iný postoj k veci… INÚ MODLITBU… DOKONALÚ MODLITBU.
Je pravda, že loď je najistejšia v prístave, ale na to ju nepostavili. Preto aj keď prídu vlny rôznej veľkosti a budú útočiť na našu loď, nemôžeme čakať, kým sa more utíši… Ty si loď, Ty predstavuješ vlny, Ty si more a vietor, Ty si dážď a spaľujúce Slnko, Ty si posádkou a zároveň samotným kapitánom. Ty si ten, od koho závisí nastavenie kurzu.
Nemôžeš sa spoliehať len na svoje vlastné sily, ale na sily toho, kto ti dal ten prístav, aby mala loď vôbec, kde zakotviť. Preto nezabúdaj, že každá posádka sa spolieha na kapitánove rozkazy, ale kapitán vzhliada k nebu.

Modlitba:
Pane, prosím Ťa, daj mi zrak, akým sa pozeráš na náš svet. Daj mi pohľad do vecí, ktoré sa dejú v mojom živote. Nech moje uši počujú volania druhých o pomoc. Nech moja sila rastie v Tvojej radosti. Prosím Ťa Pane, nech mám radosť z toho, že som veriaci. Moje srdce nech žiari až každý vidí, že som Božie dieťa.

Otázky na zamyslenie:
Na koho sa spolieham, keď sa ocitnem v ťažkých chvíľach?
Verím v Pánovu dobrotu, že ma nikdy neopustí, ani v časoch silnej búrky?
Plesá moje srdce v Pánovi, alebo neustále vyhľadávam materiálne veci, ktoré ma naplnia radosťou?

ZAMYSLENIE č.23
21. 12. 2020 (pondelok po 4. adventnej nedeli)

„Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1,4)

Zamyslenie:
Z Biblie vieme, že tieto slová zazneli z úst Alžbety na konci pozdravu, keď ju prišla navštíviť jej príbuzná Mária. Boli to slová, ktorými ju vítala. Tu možno vidieť vieru dvoch žien. Viera, ktorá je svojím spôsobom u každej iná, no predsa má táto viera niečo spoločné a zároveň to najdôležitejšie. Je to viera v nášho Boha, ktorý je jedinečný, láskavý a milujúci.
Na jednej strane je tu viera Alžbety, ktorá skrz svojho syna vo svojom lone pocítila, že Boh je s ňou a naplnil ju Duch Svätý. A pritom jej stačilo tak málo, stačilo jej počuť Máriin pozdrav a hneď vedela, čo sa Márii prihodilo a nepotrebovala od nej žiadne vysvetlenie a zbytočné slová, pretože To podstatné bolo prítomné, bol tam Boh.
Na druhej strane je tu viera mladého dievčaťa, ktoré malo určite svoje sny a predstavu, ako asi bude jej život vyzerať. No zrazu sa zjavil anjel Gabriel a všetko v jej živote zmenil. Jediné, čo sa Mária opýtala bolo, ako sa to všetko stane. Keď jej anjel všetko vysvetlil, nepýtala sa ďalej, len vyslovila úplný súhlas a tým aj úplnú dôveru Bohu aj napriek tomu, že možno veľa vecí jej nebolo jasných. Určite mala ešte kopec ďalších otázok. No jej viera a dôvera v Pána bola taká silná, že jej to stačilo.
Aj my sa možno veľakrát v živote nachádzame v situácii, z ktorej nevieme nájsť východisko, a tak hľadáme odpovede u Boha a prosíme Ho o pomoc. No často keď túto odpoveď dostaneme, začneme Bohu klásť množstvo ďalších otázok a to možno len preto, že táto odpoveď nie je taká, akú sme si čakali. Začneme hľadať ďalšie odpovede len aby sa táto vec vyriešila tak, ako si to my predstavujeme, pretože to, čo nám ponúkol Boh sa nám zdá mnohokrát nemožné a náročné. Ešte k tomu koľkých vecí sa musíme zriecť pre Pána, čo je pre nás zrazu nepohodlné. Boh nám však nikdy nepovedal, že všetko bude jednoduché a ešte k tomu podľa našich predstáv. No dáva nám to, čo v živote potrebujeme. Posiela nás takou cestou, ktorou musíme prejsť, aby sme raz prišli k Nemu do Nebeského Kráľovstva. K tomu všetkému nám dáva potrebnú silu. Len my to možno mnohokrát nevidíme a nechceme prijať.
Preto namiesto nedôvery skúsme Bohu odpovedať podobne ako Mária: „Nech sa stane Tvoja vôľa Pane. Naozaj Tvoja vôľa a nie moja vôľa.“ A majme vieru, akú mala Alžbeta, keď nám bude stačiť možno slovko človeka, skrz ktorého k nám hovorí Boh. My Mu budeme dôverovať a nebudeme sa pýtať na mnoho ďalších vysvetlení, prečo sa to udialo tak alebo onak. Lebo Boh vie najlepšie, čo má pre nás pripravené a jediné čo od nás chce je, aby sme Mu úplne dôverovali.

Modlitba:
Pane, daj mi v ťažkých situáciách, no i v maličkostiach úplnú dôveru v Teba a silu odovzdať sa Ti. Nech nemám množstvo otázok, ktoré často nie sú podstatné, ale nech Ti dokážem všetko odovzdať a prijať všetko, čo mi v živote prinesieš a tak plniť Tvoju vôľu. Amen.

Otázky na zamyslenie:
Keď riešim v živote ťažké či ľahké rozhodnutia, hľadám pomoc u Boha a dôverujem Mu? Či sa skôr snažím spoliehať na vlastné sily?
Prijímam v živote všetko, čo ma postretlo, s pokorou a dôverou Bohu?

ZAMYSLENIE č.22
20.12. 2020 (4. adventná nedeľa)

„Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ (Lk 1,37)

Zamyslenie:
Predstav si, že si v nejakej tmavej doline, práve si sa pokúšal vyliezť na krásny vrchol, no zrazu sa uvoľní lano a ocitneš sa dolu. Si zranený a dolámaný, cítiš iba bolesť, ktorú ti spôsobuje balvan, ktorým si zavalený. To miesto je tmavé, v túto chvíľu vôbec nedokážeš vidieť žiadnu krásu, aj kvety sa pre Teba stali tmavými, aj tie najkrajšie spomienky ťa opustili. Ležíš tam sám. Už je to nejaký ten čas. Si opustený a bezradný… Stratil si všetku nádej.. Zrazu niečo zbadáš. Je to záchranné lano, ktoré ti zosiela niekto zhora. Áno, je to horský záchranár a je ich viac, prišli po teba.
Nie, nie je to len fiktívny príbeh. Je to skutočný príbeh jedného môjho známeho, ktorý padol asi z 80 metrovej výšky v Alpách zo skál, ležal tam 6 hodín, na zime, v snehu, pri teplote -15 °C. Nemohol sa ani pohnúť. Prežil to a dnes je opäť v poriadku.
Možno sa takto cíti často aj tvoje srdce.  Práve ono je tým najväčším bojiskom, ktoré Zlý napáda, aby si uveril klamstvu, že Boh ťa opustil, že už pre teba nie je východisko. Či už je to minulosť, ktorá ťa stále prenasleduje, výčitky svedomia, bolesť po strate milovanej osoby, samota, strach a neistota do budúcnosti, choroba, čokoľvek. Ver, že Boh to vidí.
Aj Mária, hoci nevedela, ako to celé dopadne, povedala svoje áno. No až potom, ako jej anjel povedal, že Bohu nič nie je nemožné. Mala istotu, že Boh to má v rukách.
Keď máme istotu, že On dokáže zasiahnuť aj vtedy, keď naše srdce už nevládze, dokážeme mu povedať aj svoje ÁNO – Áno, Pane dôverujem Ti. Je to určite náročné, ale len tak Boh bude môcť zasiahnuť. Stačí len malé, hoci aj neochotné áno a On vstúpi a do nášho srdca príde Pokoj. Možno sa nevyrieši všetko hneď, ale naším „ÁNO“ opäť dovolíme Bohu vziať tú časť nášho srdca, ktorú sme pred Ním už tak dlho skrývali. Skúsme to, oplatí sa to!

Modlitba:
Drahý Otec,
Ty si verný v každom čase, lebo Tebe nič nie je nemožné. Prosím Ťa o milosť, aby som mal vždy upretý zrak na Teba a veril, že Ty ma prevedieš cez všetko. Nauč ma hovoriť Ti ÁNO, aj keď všetkému nerozumiem.

Otázky na zamyslenie:
Dôverujem Bohu aj vtedy, keď som v tme?
Akým spôsobom by som sa mohol viac zveriť do Božích rúk?
Spomenieš si na situáciu, kedy bolo pre Teba niečo nemožné a nakoniec Boh v tej situácii zvíťazil?

ZAMYSLENIE č.21
(19. 12. 2020, sobota po 3. adventnej nedeli)

„Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých.“ (Lk 1, 13-14)

Zamyslenie:
Keď Lukáš charakterizuje Zachariáša hovorí o ňom, že do chrámu chodil slúžiť Bohu a prinášať obetu. Dnešní kresťania sa často sťažujú, že bohoslužba im nič nedáva a preto často prestanú chodiť na sv. omšu. Sv. omša je však o niečom inom. Je to služba Bohu a obeta. Prichádzame slúžiť a obetovať. Aspoň na svätej omši máme zabudnúť na to, čo by sme chceli my a čo by sa nám páčilo a máme slúžiť a obetovať Bohu. Boh sa zjavuje v čase obety a nie inokedy. Boh tu nie je pre naše kultúrne alebo náboženské vyžitie, ale človek je dokonale uspokojený, keď sa vo svojej obeti a skrze svoju obeť stretne s Bohom. Obeť otvára dvere k Bohu. Obeť, to je láska, v ktorej prekračujeme samých seba, lebo Boha máme milovať viac ako seba.
Evanjelium hovorí, že „Zachariáš a Alžbeta boli spravodliví pred Bohom a žili bezúhonne podľa všetkých Božích príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obidvaja už boli pokročilého veku“. Slovíčko „neplodnosť“, vyjadruje celú ich bolesť. Neplodnosť bola považovaná za Boží trest. Preto aj život neplodnej Alžbety a jej manžela nebol ľahký. Kto dobre pozná zmýšľanie ľudí v Oriente, vie, že i dnes je tam každé dieťa prijímané ako úžasný Boží dar. Je to Boh sám, ktorý tajomne tvorí nový život. Už v Žalmoch nachádzame toto presvedčenie: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.“ Židia verili, že Boh je darcom a tvorcom každého nového života, preto dieťa prijímali s nadšením, ako znak Božieho požehnania. Tak, ako sa človek teší z ovocného stromu, keď bohato zarodí, tak sa i Boh teší z manželov, ktorí sa neuzatvárajú pred deťmi.
Evanjelium hovorí o tom, ako sa Zachariášovi zjavil anjel Gabriel a ohlásil mu narodenie jeho prvorodeného syna, Jána. Zachariáš je síce vzdelaný v teológii a pozná aj prisľúbenia dané prorokom, nie je však schopný uveriť radostnej zvesti. Teologické vzdelanie nemusí automatický viesť k viere, ktorú požaduje Boh. Ako kňaz mal určite aj vedomosti z medicíny a vedel aj to, že Alžbeta je už vo veku, keď sa k jej neplodnosti spôsobenej chorobou pridala aj prirodzená neplodnosť staroby. Z Písma zaiste poznal príbeh Sáry, Abrahámovej manželky, a určite často na túto tému meditoval, možno aj kázal, ale veriť tomu, že Boh pozná jeho bolesť a nie je mu jedno, že on, Zachariáš, je zo svojho neplodného života smutný, uveriť tomu, že Boh chce to isté, čo prežil Abrahám, uskutočniť teraz a tu, v jeho živote, to je čosi iné.
On možno už na svoju dávnu prosbu zabudol, ale Boh si na ňu spomenul; anjel mu to výslovne pripomína: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.“ Anjel zjavuje Zachariášovi jeho strach. Muž má strach zo všetkého, čo presahuje jeho rozum, zo všetkého, kde sa stráca logika myslenia. Jeho rozum sa môže stať prekážkou toho, aby s prostotou dieťaťa prijal Slovo Všemohúceho. Zachariáš svoju pochybnosť vyjadruje slovami: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Panna Mária sa pýta zdanlivo podobne: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Ona sa však pýta na spôsob, ale Zachariášova otázka je vyjadrením jeho pochybnosti. Preto mu anjel odpovedá prísne: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Človek, ktorý zažil čosi zlé, ťažšie verí v dobro. Zachariáš stráca schopnosť hovoriť, pretože pochybuje o Božom Slove. Panna Mária úplne verí, a preto môže spievať svoj Magnificat od okamihu počatia. Zachariášovi sa vracia reč, až keď drží chlapčeka v náruči.
Evanjelium sv. Lukáša ukazuje nielen dôležitosť narodenia, ale ukazuje aj to, ako dôležité je už počatie a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počne dieťa. Či sa to deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duchovného života dieťaťa. Keď privedú človeka do hypnózy a vedú ho do jeho vlastnej minulosti, zisťujú, že vie presne popísať, čo sa dialo nielen pri jeho narodení ale už pri jeho počatí. Už tu sa môžu objaviť aj prvé traumatizujúce zážitky, keď človek zistí, že nebol prijatý a chcený s láskou. Tieto zážitky nie sú uložené v našej vedomej pamäti, ale skôr v tom, čo nazývame podvedomie.
Koľko krát si rodičia sťažujú na svoje deti, ale možno by bolo lepšie zamyslieť sa nad tým, ako a za akých okolností a vnútorných postojov prišli tieto deti na svet. Psychologický výskum dokazuje, že už prvé momenty života majú rozhodujúci vplyv na povahu a charakter človeka. Práve od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba; či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého neboli ochotní prijať jeho vlastní rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek.
Aj keď sa genetikom môže zdať, že vznik konkrétneho človeka je výsledkom akejsi prírodnej rulety, predsa nám Božie Slovo dosvedčuje, že Boh už pred počatím dieťaťa má jasnú a konkrétnu predstavu o ňom a o jeho úlohe v tomto svete: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ Tak nech aj my vnímame nový život ako potechu pre mnohých, pretože každý život je Boží.

Modlitba:
Pane, Ty si Otcom každej rodiny na Zemi, Ty si Otcom všetkých ľudí.
Daj, skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý sa pre nás stal človekom, a skrze Ducha Svätého, ktorý je poslom Tvojej lásky k nám, aby sa každá rodina na Zemi stala pre každú ďalšiu generáciu svätyňou lásky a života, lebo len Ty si opravdivá Láska a Život.
Daj, aby Tvoja milosť sprevádzala myšlienky, slová a skutky každého manžela a manželky pre dobro ich rodiny a rodín na celom svete.
Daj, aby mladí ľudia našli v rodine pevnú oporu pre svoju ľudskú dôstojnosť a pre rast v pravde a láske.
Daj, aby sa láska, posilnená milosťou sviatosti manželstva, ukázala silnejšou než všetky slabosti a skúšky, ktorými rodiny niekedy musia prejsť.
Na príhovor Svätej rodiny daj, aby svetová misia našej matky Cirkvi v rodine a prostredníctvom rodiny priniesla svoje ovocie.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Cesta, Pravda a Život po všetky veky vekov. Amen.

Otázky na zamyslenie:
Je pre mňa život naozaj Božím darom?
Uvedomujem si dôležitosť mňa ako žijúceho človeka s poslaním?
Ak Boh koná zázraky, a zázrakom som aj ja, pristupujem k sebe ako ku zázraku?
Verím, že som ten, kto bol na svet poslaný ako ten, ktorý poteší mnohých?
Ako mám ja tešiť druhých?

ZAMYSLENIE č.20
(18.12. 2020, piatok po 3. adventnej nedeli)

„Hľa panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená Boh s nami.“ (Mt 1,23)

Zamyslenie:
Sú chvíle, keď mi Ježiš chýba. Keď mám pocit, že nedokážem poriadne zachytiť jeho šepot. Vtedy sa zamýšľam, alebo skôr dožadujem, odpovede. Pýtam sa Ho, prečo tu nemôže byť hmotne. Bolo by to ľahšie. Mohla by som Ho vidieť, objať, rozprávať sa s ním, počuť Ho… A práve vtedy, keď je v mojich očiach najďalej, prichádza odpoveď.
Odpoveď pre mňa, pre teba. Pre každého človeka, ktorý Ho celým srdcom hľadá.
Jeho odpoveď ťa vedie na lúku, či do majestátnych hôr, kde máš svet ako na dlani. Tam  uvidíš Jeho veľkoleposť, odrážajúcu sa v nekonečnej diaľave i dôslednosť, s ktorou tvoril každý poľný kvet.
Vedie ťa na miesta, ktoré hrajú farbami, jeho Duchom. Stačí sa dotknúť drsnej kôry stromu, vyzuť sa, či ľahnúť si do mäkkej trávy. Tak pocítiš dotyk milujúceho Otca.
Vedie ťa do ticha, ktoré napĺňa pokojom.
Vedie ťa do náručia rodiny, priateľov. Ku nepatrným skutkom lásky známych, ale aj neznámych.
Ježiš ťa vždy zavedie priamo tam, kde potrebuješ byť a prehovorí spôsobom tebe blízkym.
Ježiš je Boh, ktorý z výsosti zostúpil k maličkým. Ktorý plakal s plačúcimi, všímal si prehliadaných, skláňal sa k najnižším. Nebolo to tak dávno, keď Mária sedela pri jeho nohách, a predsa sa našlo mnoho ľudí, ktorý boli od Neho na míle vzdialení. Boli pri Ňom tak blízko a zároveň tak ďaleko.
Aj dnes je na dosah. Dnes žije v nás, v našich srdciach. Nechce sa skrývať, práve naopak, deň čo deň zanecháva Svoje odtlačky všade naokolo. On bol, je a vždy bude Emanuel.
Ak budeš úprimne chcieť, tvoj Kráľ ťa nenechá dlho čakať.  Jediné, čo musíš spraviť, je zastaviť sa, na chvíľu vypnúť svet, problémy, povinnosti a stíšiť sa.
Lebo ako jeden úžasný kňaz povedal: „V tajomstve ticha, Tajomný spoznať sa nechá.“

Modlitba:
Drahý Bože,
Ty si povedal, že budeš s nami po všetky dni až do konca sveta. Vďaka Ti za to. Vďaka, že si naozaj neustále pri mne. Cez deň, v noci, v radostiach aj starostiach. Že Tvoja láska ma sprevádza na každom kroku, že ostávaš verný, aj keď mnohokrát som bol/a neverný/á. Prosím Ťa, urob ma vnímavejším/ou. Nech moje oči hľadajú v každom človeku, celom stvorenstve kúsočky Tvojej krásy. Nech mojim ušiam neunikne ani slovko, čo pre mňa máš. A najviac prosím, nech vedomie Tvojej prítomnosti nestojí na mojich chvíľkových emóciách, ale na Pravde.
Amen.

Otázky na zamyslenie:
Ako často cieľavedome vyhľadávam Božiu prítomnosť?
Keď sa modlím, trávim čas aj v tichu a počúvaní, alebo väčšinou rozprávam ja?
Vzdám sa hľadania, keď nepočujem, necítim Jeho prítomnosť na prvýkrát, alebo pokračujem, prosím, dožadujem sa ako malé dieťa svojho Ocka? Ako veľmi po Ňom túžim?

ZAMYSLENIE č.19
17.12. 2020 (štvrtok po 3. adventnej nedeli)

„V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, kým mesiac nezhasne.“ (Ž 72,7)

Zamyslenie:
Povieme si: ,,Tak toto bude možné asi iba v nebi. Na svete asi nikdy nebude spravodlivosť. Vždy sa nájde niečo, čo sa nám nepáči a povieme si: ,, Tak toto je riadne nespravodlivé!“
A berieme vtedy spravodlivosť do vlastných rúk a stávame sa sudcami. Oberá nás to o pokoj, pokoj srdca. Ježiš toto ale od nás nechce a hovorí nám: ,,Buďte milosrdný ako je milosrdný váš otec.“ (Lk 6,36)
A ako to dosiahnuť? Pozri na kríž! Pozri na Toho, ktorý dal všetko, aby si ty mohol mať všetko! A raduj sa z toho, že si Jeho dieťa, Božie dieťa vykúpené Jeho krvou. A vtedy, práve vtedy, keď si uvedomíme, kým sme v Ňom, budeme prekvitať spravodlivosťou a plnosťou pokoja práve teraz. Veď ako píše aj Svätý Pavol: ,,Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 4,4;6-7)

Modlitba:
Dobrý Ježišu, ďakujeme Ti za Tvoju veľkú lásku a milosrdenstvo, ktoré si nám prejavil a prejavuješ každý deň. Ďakujeme Ti, že v Tebe môžeme nachádzať pokoj a radosť. Prosíme Ťa o silu rozdávať Tvoju lásku, pokoj a radosť práve tam, kde sme. Urob nás nástrojmi Svojho pokoja.

Otázky na zamyslenie:
Som viac spravodlivý alebo milosrdný?
Viem aj ja byť spravodlivý ako Ježiš? Najmä k ľuďom, ktorí si to (podľa môjho názoru) nezaslúžia?

ZAMYSLENIE č.18
16. 12. 2020 (streda po 3. adventnej nedeli)

„Ja som Pán a nik iný, ja tvorím svetlo a pôsobím tmu, dávam šťastie a dopúšťam nešťastie; ja, Pán, robím toto všetko.“ (Iz 45, 7)

Zamyslenie:
Na počiatku stvoril Boh muža a ženu na Svoj obraz. Dal im žiť v raji, kde nemuseli trpieť a mohli žiť s Bohom. Lenže ľudskému srdcu dokonalosť prestala chutiť a chcelo okúsiť niečo zakázané. A tak Boh musel ľudí poslať z raja preč. Pri všetkých dobrách, ktoré sme dostali, nám začal chýbať kúsok zla. Nekonečné šťastie sa nám zunovalo. Už prvé kapitoly Svätého písma nám poskytujú príbeh, ktorý nám dáva odpoveď na otázku: Prečo je tu tma a nešťastie? Boh nám ich dáva, pretože ich potrebujeme. Boh dáva bremeno hovoriac, že je ľahké. Nie preto, že neťaží, ale preto, že má zmysel. Ťažko sa trpí, ak trpíme bezdôvodne. Ak však vidíme zmysel v našej obete, kríž sa nesie ľahšie. Ak trpíme a nevidíme dôvod, môžeme naše bolesti položiť ako obetný dar.
Okrem nešťastia, ktorým nás formuje Boh, sa stretávame s nešťastím, ktoré na seba privádzame sami. Sťažujeme sa, že Boh nám naložil viac, než dokážeme uniesť? Že nevypočuje naše modlitby? Boh neobchoduje so zázrakmi, ktoré predáva za ruženec. Chcete modlitbu, ktorú Boh vypočuje? Mnohokrát kladieme v modlitbe nesprávne otázky. Mnohokrát nepočúvame alebo nechceme počuť odpoveď, pretože môže byť nepríjemná. Skutočne sa pýtame, ak chceme počuť odpoveď (príjemnú, či nepríjemnú)?
Boh TI dal život a Jeho učenie, aby si spravil svet lepším miestom. Tak si teda sadni na kraj svojej postele a spýtaj sa Boha: Akú mimoriadne hlúpu vec, ktorou kazím život sebe, mojej rodine alebo ostatným, robím na dennej báze? Odpovede sa môžu zjaviť rýchlejšie, než si myslíš. Možno sú to dve hodiny na Instagrame, 10 hodín v posteli, neefektívne učenie, neodpustenie, stravovanie na hroznej úrovni, odkladanie všetkého na neskôr, sledovanie videí na internete, ktoré ani nechceme pozerať, desať rokov starý spor, na ktorý som “zabudol už dávno“. Príliš náročné? Tak si to uľahčíme: Akú mimoriadne hlúpu vec, o ktorej viem, že je hlúpa, by som mohol a chcel prestať robiť? Keď na ňu prídeš, tak s ňou skús na mesiac alebo dva týždne prestať a sleduj, čo sa stane. Možno to príde ako príliš malé vylepšenie, ale je to krok správnym smerom. Môžeš sa načiahnuť po ovocí zo Stromu zmysluplného života, ktoré visí na najnižšom konári a postupne sa škriabať vyššie. Nebolo by príjemné povedať si večer pred spaním, že svet by bol horším miestom, keby som ráno nevstal z postele? Ak spravíš niečo dobré, nikdy to nie je nepodstatné.

Modlitba:
Pane, môj Bože, Ty ma posielaš do sveta, aby som podával/-a svedectvo o Tebe. Prosím Ťa, zošli na mňa Svojho Ducha, aby som poznal/-a moje nedokonalosti, na ktorých môžem pracovať a svoje talenty, ktoré môžem využiť. Aby som Ťa chválil/-a skutkami, nie len slovami. Aby o mne nemohli povedať to, čo je napísané v Mt 15, 8: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Nech je pochválené Tvoje meno vo všetkom, čo budem robiť.

Otázky na zamyslenie:
Je v mojom živote oblasť, v ktorej sa trápim? Akou čiastkou som k tomuto utrpeniu prispel ja? (Nad touto otázkou je potrebné zamyslieť sa dlhšie, pretože odpoveď môže byť skrytá hlboko.)
Akú mimoriadne hlúpu vec, o ktorej viem, že je hlúpa, by som mohol a chcel prestať robiť?

ZAMYSLENIE č.17
15. 12. 2020 ( utorok po 3. adventnej nedeli)

„Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu.“ (Ž 34,19)

Zamyslenie:
Asi každý z nás sa už určite ocitol v situácii, či v duchovnom alebo osobnom živote, kedy sa cítil bezradne, bezmocne, zlomený na duchu a nevedel, ako kráčať ďalej. Žalm 34, z ktorého je tento verš na dnešný deň vybratý, nám hovorí o Pánovej láske, dobrote a spravodlivosti voči tým, ktorí sú pokorní a bohabojní. Hovorí nám o tom, že keď sa na Pána obrátime v pokore a bázni, neexistuje nič, čo by Preňho bolo nemožné a vždy nás prichýli do Svojho náručia. Aj keď sa cítime byť akokoľvek bezradní a bezmocní.
On nás vyslobodí zo všetkých tiesní. Preto aj počas tohto adventného obdobia, kedy sa pripravujeme na Jeho príchod, nebojme sa Mu odovzdať všetky svoje pády, nedostatky, slabosti, problémy a tešme sa z Jeho otvoreného náručia, ktoré má pre nás Pán vždy pripravené.

Modlitba:
Ďakujeme, Pane, že Ty si tu stále pre nás, že Ty nás nikdy neopúšťaš; daj, aby sme Ti vždy s pokorou dokázali zveriť každý náš pád, každé naše zlyhanie a dôverovať Ti.
Amen.

Otázky na zamyslenie:
Dokážem sa s pokorou obrátiť na Pána?

ZAMYSLENIE č.16
14.12. 2020 (pondelok po 3. adventnej nedeli)

„Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.“ (Ž 25,4)

Zamyslenie:
Koľkokrát sa ti už stalo, že si prosil Boha o to, aby ťa viedol On? Aby si konal Jeho vôľu?
Možno ti to chvíľu aj ide, ale potom, odrazu, zídeš z Jeho cesty, zablúdiš a nevidíš cieľ. Necítiš Ho, nepočuješ Jeho hlas. Možno Ho nechceš počuť, pretože ti to tvoja pýcha nedovoľuje. Pozeráš sa na to, čo chceš TY.
Alebo sa za Božiu vôľu modlíš, ale keď príde skúška, keď sa máš rozhodnúť, či budeš konať tak, ako by konal Boh, odrazu si neistý. Strach naplní tvoje srdce a urobíš krok späť.
Advent je čas pokoja a ticha. Zastav sa a tráv čas len s Ním. Počúvaj, čo ti kladie na srdce. Prijmi to, čo ti chce Boh povedať. Prijmi pravdu o sebe. Vezmi si príklad z Márie, ktorá dôverovala Bohu. Odovzdala Mu svoj život a nechala sa viesť Božou cestou. Neboj sa povedať Bohu svoje „áno“. Boh ťa miluje a má pre teba ten najlepší plán. Dôveruj Mu!

Modlitba:
Ježiš, Ty si cesta, pravda a život. Prosím Ťa, vyrovnávaj mi chodníky. Prosím Ťa, Bože, premeň ma. Chcem kráčať po Tvojich cestách, veď ma. Chcem kráčať v Tvojej milosti. Chcem žiť to, čo mi ponúkaš, kam ma voláš. Prosím Ťa, odpusť mi, že schádzam z Tvojej cesty, že odbočujem. Že sa vždy snažím kráčať vlastnou cestou a zabúdam na Teba. Prosím ťa, Bože, nech sa stane Tvoja vôľa, nie moja. Nech som viac pokorný, aby som mohol konať to, čo chceš Ty. Naveď ma na správnu cestu a veď ma, nech z nej nezídem. Amen!

Otázky na zamyslenie:
Ako sa ti darí počúvať to, kam ťa Boh volá?
Ako si vyberáš cestu, po ktorej kráčaš?
Ako sa môžeš stať pokornejším a tichým?

ZAMYSLENIE č.15
13. 12. 2020 (3. adventná nedeľa)

„Ustavične sa radujte!“ (1 Sol 5,16)

Zamyslenie:
Priatelia, kamoši, bratia, sestry, ustavične sa radujte! Tieto slová nám hovorí Pavol po nespravodlivom uväznení, zbití a bičovaní bez súdu.
Aj ty možno dnes zažívaš smútok, sklamanie, doháňajú ťa všetky termíny zápočtov a skúšok… Skús sa však na chvíľu zamyslieť a aj napriek všetkým starostiam porozmýšľaj nad vecami, za ktoré si vďačný. Možno si hovoríš: „Nemám čas, žijeme vo veľmi zvláštnej dobe. Mám aj za ňu ďakovať?“
Viem, že byť radostný nie je vždy možné, ale neustále sa radovať v Pánovi áno!
Radostné srdce nezávisí od okolností sveta, ale od nášho postoja či rozhodnutia. Pavol nás pozýva rozhodnúť sa pre Ježiša. Nenechaj sa ovplyvňovať vecami, ale nechaj sa premieňať samotným Bohom. Odovzdaj Mu všetky svoje starosti a dôveruj Mu. On sám ti hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Advent je časom radosti. Je to čas stíšenia sa, čas na prípravu nášho srdca, aby sa doň mohol Ježiš znovu narodiť. Zamyslime sa nad postojom Pavla a pýtajme sa: „Ako sa dokázal radovať aj po tom, ako ho nespravodlivo spútali, zbili a uväznili? Ako sa dokázal v nepokoji radovať?“ Učme sa od neho radovať sa v Pánovi a prosme o to nášho nebeského Otca, lebo Jemu nič nie je nemožné.

Modlitba:
Pane, ty poznáš zmýšľanie môjho srdca, prosím napĺňaj ho radosťou a pokojom.
Ty prevyšuješ každú chápavosť a dávaš mi radosť, ktorú iba Ty dávaš a nikto iný mi ju nemôže dať.
Prosím, premieňaj moje srdce, aby sa podobalo tomu Tvojmu a uč ma byť radostným v nepokoji sveta.
Pane, ďakujem Ti, že mi dávaš do života radosť.

Otázky na zamyslenie:
Čo pre teba znamená radosť?
Som radosťou pre druhých?
Čo môžem urobiť preto, aby som sa radoval v Pánovi?

ZAMYSLENIE č.14
12.12. 2020 (sobota po 2. adventnej nedeli)

„Áno, Eliáš príde a všetko obnoví.“ (Mt 17,11)

Zamyslenie:
A ďalej Ježiš pokračuje: „Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ Vtedy učeníci pochopili, že im hovorí o Jánovi Krstiteľovi. (Mt 17,12-13)
Eliáš bol muž Bohom poslaný k izraelskému národu, aby upozornil na to, že odvrátili svoj pohľad od jediného a pravého Boha. Za čias Ježiša Krista Boh posiela ako Eliáša Jána Krstiteľa, aby upozornil na príchod Mesiáša. Pozýval ľudí zriekať sa iných bohov a upriamiť svoj zrak na Mesiáša. No ich srdcia boli zatvrdené; nepochopili Jánovo posolstvo a neprijali Mesiáša. Aj v dnešných dňoch zvykneme nechápať Jánovo posolstvo tým, že sme v strese. V strese z toho, čo bude zajtra, strachu z nákazy, strachu z toho, či sme stihli kúpiť všetky darčeky. Využime tieto dni Adventu, ktoré máme ešte pred sebou, stíšme sa a slovami Jána Krstiteľa „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ nechajme sa Bohom pozývať pripraviť cestu Pánovi, ktorý sa ako malé dieťa túži narodiť v našich rodinách.

Otázky na zamyslenie:
Čo je tou modlou, ktorá ma strháva do víru tohto sveta a bráni mi pripraviť sa na príchod Mesiáša?
Čo je prvým krokom k tomu, aby som sa vedel stíšiť a prežil toto obdobie v plnom sústredení?

Príprava na modlitbu:
Nájdi si tiché miesto a zapáľ si sviečky na adventnom  venci.

Modlitba:
Pane, ja viem, Kto si. Viem, že si Mesiáš, ktorý prišiel, aby sme mali život a mali sme ho v hojnosti. Prosím, dovoľ, aby som teraz vedel vytrvať v tichu s Tebou. Aby som počul ten hlas, ktorý sa často stráca v slúchadlách na mojich ušiach. Dovoľ, Ježiš, aby som mohol viac preniknúť do tajomstva Tvojho príchodu. Túžim rozjímať o zmätenosti sv. Jozefa, o bázni Panny Márie či odovzdanosti Troch kráľov. No obzvlášť chcem pochopiť slová „pripravte cestu Pánovi…“ a postaviť jasle v mojej rodine.
Pane Ježišu prosíme Ťa aby si v tomto čase adventu prišiel k nám. Naplnil naše srdcia pokojom, aby v nás nevládol nepokoj a strach z pozemských povinností, ale aby sme tento čas prežívali v tichu a zamerali sa na Tvoj príchod.
AMEN!

ZAMYSLENIE č.13
11. 12. 2020 (piatok po 2. adventnej nedeli)

„Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to knieža pokoja.“ (alelujový verš)

Zamyslenie:
Aké nádherné prisľúbenie. Príde Pán, s Ním príde pokoj. Taký, aký každý z nás tak veľmi potrebuje. Obzvlášť dnes, keď v našich srdciach prevláda zmätok a neistota. Keď strácame seba samých, keď nevieme, ako sa pohnúť z miesta. Pán nás volá, prichádza a otvára nám Svoju náruč. Veľmi túži, aby sme urobili prvý krok vpred, k Nemu, a aby sme Ho privítali s malým darom – svojím srdcom. Aby sme sa rozhodli pre Neho. A On nám dá pokoj, ten Boží, ktorý prevyšuje každú chápavosť a k nemu nám dá oveľa viac. Lebo On je Boh.
Prežívame Advent, a tak nech je aj toto obdobie časom, kedy prijmeme pozvanie o čosi viac sa stíšiť a ponoriť sa do čítania Písma – do hľadania toho, čo nám má byť povedané; do hľadania pokoja.

Modlitba:
Pane, dnes prosíme o pokoj, Tvoj pokoj, ktorý urobí z nášho malého daru veľké veci, Tvoje veci. Zachovaj dnes Svoj pokoj vo mne, pretože moja duša nespočinie, kým ho nezíska. Neunavím sa ani neprestanem, kým nenájdem Tvoju svätosť v mojom malom dare a Tvoj pokoj v krokoch môjho života. Otec, dnes prichádzam a hľadám Ťa, hľadám Tvoj pokoj a túžim ho nachádzať po všetky dni môjho života. Preto prosím, buď pri mne, chráň ma a sprevádzaj ma, až kým nepríde čas Tvojho návratu a čas odovzdania môjho malého daru Tebe. Amen

Otázky na zamyslenie:
Čo pre teba znamená pokoj?
Keď ráno vstávaš a večer usínaš, je to pokoj, čo napĺňa tvoje srdce?
Pokoj môže ísť len z toho srdca, ktoré je ním naplnené; je tvoje srdce dostatočne naplnené pokojom, aby ho mohlo dávať?
Si Božím pokojom pre svet?
Vieš prísť ľahko o svoj pokoj?

ZAMYSLENIE č.12
10. 12. 2020 (štvrtok po 2. adventnej nedeli)

„Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.“ (Ž 145,9)

Zamyslenie:
Cítil si sa niekedy zabudnutý? Ponechaný na okraji? Mimo veľkého plánu? Sám? Nechcený? V živote prichádzajú momenty, kedy sa tak cítime. Pravda však je, že Pán je dobrý a milostivý ku každému. Bez rozdielu. Ku VŠETKÝM svojim stvoreniam. Aj keď sa to niekedy žije ťažko a myslíme si opak. Neboj sa. Lebo Pán je dobrý.

Modlitba:
Otec, vďaka za Tvoju dobrotu, ktorú môžeme dennodenne zažívať. Vďaka aj za to všetko, čo si nevšímam alebo pripisujem ku svojim vlastným zásluhám. Chcem si dnes špeciálne uvedomovať, že všetko dobro pochádza od Teba.

Otázky na zamyslenie:
Kde som dnes zažil dobrotu Boha?

ZAMYSLENIE č.11
9. 12. 2020 (streda po 2. adventnej nedeli)

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“  (Mt 11, 28)

Zamyslenie:
Tieto slová som dlho vnímal tak viac-menej bezmyšlienkovite, keď som ako chlapec miništrovával na pohreboch a počul ich pri pohrebných čítaniach. Celkom ináč som ich začal chápať, keď som bol novokňaz a v prvé dni mojej kňazskej služby som spovedal pred prvým piatkom. Bola to riadna fuška. Veľké zástupy na spoveď, ale zároveň veľa Božej posily a pomoci, ktorú penitenti dostali. Vtedy som si konečne naplno uvedomil veľkosť a lásku Božského Srdca Ježišovho, ktoré hovorí: “Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.”
Žasnem nad tým, aký je Ježiš voči človeku pozorný. Tak, ako si všímal únavu ľudí, ktorí k nemu prichádzali z rôznych končín, pozoroval vyčerpanosť svojich učeníkov, tak pozoruje každého z nás, ako sa niekedy doslova „plazíme“ pod ťarchou životných okolností, vyčerpania z práce, štúdia a povinností. Stojí pred každým z nás so svojou otvorenou náručou, nežným pohľadom, láskavým úsmevom, chce ma objať a zobrať do Svojho náručia. Má pohľad plný súcitu, pochopenia a hovorí mi: „Milujem ťa. Som neustále s tebou. Poď ku Mne! Pookrej v Mojej blízkosti.“
Poď ku Mne vtedy, keď ťa sklame svet, v ktorom si hľadal úspech a uznanie.
Poď ku Mne, keď ťa sklamú tí najbližší, od ktorých by si to nikdy nečakal.
Poď ku Mne, chorý, keď už nevládzeš znášať bolesť, v mojom náručí nájdeš úľavu.
Poď ku Mne, vtedy, keď sa ti zdá, že tvoj hriech je taký veľký, že ti už nikto nemôže odpustiť.
U Mňa nájdeš milosrdenstvo. Som tu pre teba.

Modlitba:
Pane Ježišu, láska tvojho Božského Srdca je nesmierna. Ponúkaš mi skutočnú posilu a odpočinok. Na nič iné sa nezmôžem, iba na: Pane ďakujem!

Otázky na zamyslenie:
Vnímam tieto Ježišove slová ako jedinečnú ponuku pre mňa?
Prijmem už dnes Ježišovu ponuku?

ZAMYSLENIE č.10
8. 12. 2020 (utorok po 2. adventnej nedeli)

„Mária povedala: Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38)

Zamyslenie:
Dôvera. Vernosť. Pokora. Čo všetko sa ešte skrýva za týmto známym Fiat? Za jedným jediným Áno, ktoré Mária povedala Bohu? Neskutočná oddanosť srdca. Mária nezapochybovala, nepýtala sa zbytočné otázky, nekládla podmienky. Verila. Verila, že je to ten najlepší plán pre jej život. Je to to, pre čo prišla na svet. Jej odpoveď umožnila Bohu konať.
Ako veľmi sa niekedy snažíme držať kormidlo pevne v rukách, až si uvedomíme, že úplne míňame cieľ. Všetko sa nám rúca a my sa len dívame na tú spúšť okolo a snažíme sa z posledných síl pozliepať kúsočky, ktoré ostali. A predsa, stačí tak málo na to, aby sme chytili správny vietor. Naše áno Bohu dokáže obrátiť kurz lode a tá sa začne plaviť správnym smerom. Naša úprimná odpoveď dokáže zmeniť nielen naše srdce, ale ovplyvniť aj životy navôkol.
Dovoľme Bohu konať. Dôverujme mu, lebo iba On jediný vie, čo je pre nás najlepšie.

Modlitba:
Pane, viem, že sám veľakrát padám a nedôverujem Ti. Snažím sa robiť veci po svojom a pritom zabúdam, že Ty si ten najlepší Radca. Prosím, daj mi vnímavé srdce, ktoré bude ochotné kráčať za Tebou. Uč ma vernosti a dôvere, aby som tak ako Mária dokázal/a podriadiť svoje vlastné ciele tým Tvojim a prijal/a Tvoju vôľu pre môj život, pretože viem, že nič iné moje srdce nenaplní. Amen

Otázky na zamyslenie:
Aký je postoj môjho srdca? Dokážem prijať Božiu vôľu pre môj život? Som ochotný/á odovzdať mu všetko s dôverou, že On sa postará, alebo má moje Áno podmienky?

ZAMYSLENIE č.9
7. 12. 2020 (pondelok po 2. adventnej nedeli)

Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Lk 5,20)

Zamyslenie:
Lukáš nám opisuje príbeh muža, ktorý bol pripútaný na lôžko. Stratil zdravie, ale zostali mu dobrí priatelia. Hneď ako zistili, že v ich meste je zázračný liečiteľ, urobili všetko preto, aby svojho ochrnutého priateľa k Nemu priniesli. Dokonca urobili otvor do strechy cudzieho domu.
Keď ho spustili pred Ježiša, každý vedel, čo si praje – zdravie. Avšak Ježiš povedal niečo, čo nikto nečakal. Namiesto zdravia mu ponúkol odpustenie.
Zdravie patrí k našim najcennejším hodnotám, obzvlášť v týchto pandemických časoch. Ježiš nám však pripomína, že existuje niečo ešte cennejšie – odpustenie.

Modlitba:
Pane Ježišu, Ty jediný máš moc odpúšťať hriechy. Daj, aby sme s vierou prijímali odpustenie a aby sme aj my odpúšťali svojim blížnym.

Otázky na zamyslenie:
Ako sa pripravujem na Ježišov príchod?
Privádzam aj ja mojich priateľov k Ježišovi?

ZAMYSLENIE č. 8
12. 2020 (2. adventná nedeľa)

„Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu.“ (Ž 85,8)

Zamyslenie:
Vo Svätom písme je väčšina textov písaná slovom, ktorým Boh hovorí svetu. Toto slovo je takto písané predovšetkým v Starom zákone, ktorý bol zákonom v pravom slova zmysle. Keď ale prišiel na zem Boží syn, všetko začalo mať nový zmysel. Ježiš hovorí v Matúšovi 5,17, že zákon neprišiel zrušiť, ale naplniť ho. Zákon bol ľuďom daný, ako vieme z príbehu Exodus, v podobe desatora. A zákon bol zákonom prísnym, a kto ho porušil, toho čakala smrť. Tá skutočná. Je toto ale to, čo Boh v zákone ľudom odkázal? Vôbec nie! Ako aj apoštol Pavol píše vo svojom liste Rimanom. Čo teda znamená Ježišove slovo o naplnení zákona? Znamená to, že ty si ty. Ak Boh niečo hovorí, hovorí to tebe konkrétne. Nehovorí to ale ako sudca, ale tak, ako sa píše aj v tomto úryvku zo Žalmu 85;  hovorí to ako Otec, ktorý je milosrdný. Ako Otec, ktorý v Ježišovi, a tu je dôležité povedať, že predovšetkým s Ježišom, pripravil spásu. Preto je spása Jeho ako jedného Boha v troch osobách. A tak jedno z obrovských posolstiev tejto vety, tohto úžasného slova, je, že spása je tu pre TEBA v Bohu, ktorý naplnil to, čo sľúbil. Ktorý vždy naplní, čo sľúbi. Nie preto, že ty si si to zaslúžil, ale preto, že On je milosrdný a chce to!

Modlitba:
Pane, daj mi pochopiť Tvoju lásku. Takú, aká je. Hlbokú, pevnú, milosrdnú. Ukáž mi, Pane, že som to ja, taký, aký som, kto ju môže dostať a dostáva. Ak ma láme moja hriešnosť, ukáž mi, že Ty si hriech porazil a ja môžem, tak ako Ty, tiež. Ukáž mi, Pane. Ukáž nám, Pane.

Otázky:
Je pre mňa Boh milosrdným alebo Jeho milosrdenstvo nevidím?
Ak milosrdným je, tak kde konkrétne to môžem vidieť v mojom živote a ak to nevidím, prečo je to tak?
Ďakujem za milosrdenstvo v mojom živote a ak milosrdenstvo nevidím, som milosrdným ja (táto otázka je tu pre každého)?

ZAMYSLENIE č. 7
5. 12. 2020 (sobota po 1. adventnej nedeli)

„Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.“ (Mt 9,36)

Zamyslenie:
Kto z Vás by nechal malé plačúce dieťa na ulici, ktoré vystiera svoje malé rúčky ku okoloidúcim. Malým gestom naznačuje, že chce pocítiť dotyk, objatie, istotu a lásku. Netúžia po tom len dojčatá a batoľatá, ale aj dospelí. Každý sa rád „mojká“, či už má 10 alebo 30. Náš Boh vidí do každého srdca; vidí, že nie je naplnené dostatkom lásky. Preto nám zoslal malého Ježiška, ktorý sa naťahuje rukami za naším srdcom a chce vyplniť tú prázdnotu. Už záleží len na nás či si ho vezmeme do náručia. Boh chce, aby sme boli šťastní, to bol pôvodný plán!

Modlitba:
Pane Bože, ďakujeme Ti, že sa staráš, že máš vnímavé srdce a vieš, čo potrebujeme k životu. Požehnávaj nás na našich cestách a pomáhaj nám, aby sme srdcom nie len prijímali, ale aj dávali.

Otázky na zamyslenie:
Po čom túži tvoje srdce?