Adam pochádza z Liptovských Sliačov, čo je dedinka v srdci Liptova neďaleko Ružomberka. Má 22 rokov, dvoch mladších súrodencov – sestru a brata. Navštevoval gymnázium v Ružomberku a vyštudoval dva stupne ZUŠky v hre na husliach. Podľa jeho vlastných slov je srdcom folklorista, ale akákoľvek dobrá hudba vie pohladiť jeho dušu. V Bratislave momentálne študuje prvý rok inžinierskeho štúdia na FIIT STU.

Aká bola tvoja cesta do UPeCe? Bol si aj členom nejakého tímu?

Moja cesta do UPeCe bola vskutku zaujímavá.

Nebol som členom žiadneho tímu, s väčšinou ľudí som sa nepoznal a vlastne som do UPeCečka často nechodil. Keď som prišiel na vysokú školu nepodarilo sa mi zariadiť si internáty a prvé dva roky som býval na byte v Ružinove. To bol aj dôvod toho, že som sa v UPeCečku často nevyskytoval. Chodievali sme síce do UPeCe so spolužiakmi občas sa učiť a niekedy som tu ostal na nedeľnej večernej sv. omši, keď som to časovo už na inú sv. omšu nestíhal, ale myslím, že z toho obdobia si ma nik nemôže pamätať.

Keď som nastupoval do tretieho ročníka a „tešil sa“ na začiatok písania bakalárskej práce, prišlo mi aj oznámenie o tom, že som dostal ubytovanie na internátoch a tým sa to celé pomaly začalo.

V tom istom roku sa v mojom živote udialo veľa zmien okrem zmeny ubytovania, ktorú som z toho všetkého znášal asi prekvapivo najlepšie. Začiatkom roka som prežíval veľmi ťažké obdobie a potreboval som si vo svojom živote veľa vecí utriediť, nájsť si taký „svoj pokoj“ a mnoho, mnoho vecí prehodnotiť a zmeniť.

Keď som sa potreboval stíšiť a nájsť si čas na osobnú modlitbu začal som chodiť do kaplnky. Tam sa to podľa mňa celé začalo. Začal som sa častejšie „motkať“ po UPeCe a chodiť na večerné sv. omše cez týždeň. Na omšiach cez týždeň som si vždy všimol zbor, ktorý v daný deň spieval a keďže hrávam na husličkách, objavil som v mojom srdci takú túžbu, že by som si možno aj ja rád s nimi zahral. Jedného dňa som sa rozhodol, že sa skúsim niekoho opýtať ako sa dá dostať do zboru. Ten deň bol práve štvrtok a všimol som si, že sa v UPeCečku niečo zaujímavé dialo. Zašiel som za Aďom Huckom – koordinátorom z 19. generácie, ktorého som vtedy z videnia (zo školy) trochu poznal a spýtal som sa ho ako by sa dalo dostať do nejakého zboru. To bol ten zlomový bod, kedy sa to už úplne prevalilo. V ten večer ma Aďo na upratku zaviedol do kuchyne a dostal som úžasnú úlohu. Pomáhal som v pri varení večere krájaním cibuľky a slaninky. Čo by mohlo byť lepším začiatkom? :D Po tom štvrtku som začal aktívne hrávať v zbore a povedal by som, že odvtedy som sa začal v UPeCečku aktívne zapájať do všetkých ostatných aktivít, ktoré sa tu konali a konajú.

Prekvapila ťa ponuka koordinátorskej služby? Rozhodoval si sa dlho, či ponuku prijať alebo nie?

Samozrejme, že áno! Nikdy som ani nevedel, že chalani koordinátori sú vyberaní spomedzi obyčajných smrteľníkov :D. Vždy som si myslel, že sú tu cez nejakú organizáciu, kde mávajú možno nejaké kurzy ako nejaké takého centrum viesť, ako tvoriť rôzne akcie a ako ich spravovať. Naozaj mi ani na um neprišlo, ako to môže fungovať, ale na druhú stranu, nikdy som sa o to ani veľmi nezaujímal, aby som bol úprimný. Takže ponuka ma veľmi prekvapila.

S ponukou za mnou prišiel otec Stanko po jednej stredajšej sv. omši, kde som hral na zbore. Stál som pred katechetickou miestnosťou a oslovil ma s tým, že má na mňa jednu otázočku. Odpovedal som mu, že v poriadku, nech sa pýta (hlavou mi išlo niečo také, že sa asi blíži nejaká väčšia sv. omša a chcel by ma poprosiť, či by som na ňu prišiel zahrať). Následne mi povedal, že je to taká viac osobná otázka. Mne už vtedy hlavou bežalo, že asi chce, aby som ho niečo naučil hrať na husliach… na to som mu už len s malou dušičkou povedal, že nech sa pokojne pýta, ale nebolo mi všetko jedno. A potom to prišlo, spýtal sa ma, či by som prijal ponuku byť koordinátorom. V tom momente som musel vyzerať ako soľný stĺp a vôbec som nevedel, čo mu na to povedať. Hneď za tým mi povedal, že mu na to nemusím odpovedať hneď a to bolo asi najlepšie, čo mohol povedať, lebo keby ma tam ešte nechal chvíľu stáť a rozmýšľať, asi by som sa ho opýtal, či si ma s niekým náhodou nepomýlil alebo či žartuje, alebo niečo také. To boli pocity, ktoré ani neviem poriadne opísať, ale verím, že ma chápete. Prvé dva dni po tom som asi ani nespal a postupom času ako plynul týždeň, ktorý som dostal na rozmyslenie, vo mne začalo ožívať také presvedčenie, že to je správne a že by som do toho mal ísť. Čiže rozhodovanie sa nad ponukou u mňa trvalo okolo šesť dní. Na posledný, siedmy deň som už bol pevne rozhodnutý.

Čo bude tvojou úlohou v službe koordinátora?

Mojou hlavnou úlohou v UPeCe bude spravovanie financií, ale taktiež som zodpovedný koordinátor za viacero tímov, ktoré v UPeCe fungujú. Konkrétne sú to Grantový tím, Promo tím, Počítačový tím, Webový tím a taktiež môj srdcu veľmi blízky tím, ktorým je Zbor.

Čo považuješ za najväčšiu výzvu, ktorá ťa počas roka čaká?

Najväčšou výzvou do nasledujúceho roku bude isto ustriehnuť si čas a taktiež pozerať sa na veci s nadhľadom a rozumne, pretože pri niektorých aktivitách/povinnostiach mávam občas sklony k perfekcionizmu. Začal by som tvorbou takého efektívneho osobného manažmentu a využívania času, aby sme si spolu s ostatnými chlapcami koordinátormi dokázali udržať správnu duchovnú, duševnú a taktiež fyzickú rovnováhu. Verím, že modlitba, či už osobná alebo aj spoločná, bude našou veľkou posilou. Preto by som rád aj teba, čo toto čítaš, poprosil, aby si na nás v modlitbe myslela/myslel. :) Budeme sa snažiť robiť všetko najlepšie, ako to budeme vedieť, aby sme sa tu v UPeCe mohli cítiť doma, ako jedna veľká rodina. Všetci kooši sa už na to spoločne tešíme.

Poznáš sa so svojimi novými kolegami?

So všetkými som sa v UPeCe stretol už predtým, ale v priamom osobnom kontakte som bol asi len s Marečkom Frištykom na zbore.

A či sa s nimi poznám, to je dobrá otázka. Myslím si, že celý náš nasledujúci rok bude o takom spoločnom poznávaní sa, hľadaní kompromisov a vytváraní vzťahu medzi nami.

Na margo poznávania by som možno ešte rád len povedal, že sám seba poznávam už nejaký ten rôčik a často prídem do situácie, s ktorou som sa nikdy predtým nestretol. Často krát som možno prekvapený aj svojou vlastnou reakciou a preto by som bol veľmi opatrný pri tom, keby som vravel, že ich poznám. Ale teším sa na ten náš spoločný čas a veľmi prosím o to aby tie situácie, ktoré nás budú prekvapovať, boli pozitívne a aby sme na ich základe dokázali rásť a posúvať sa vpred.

Čo by si rád odkázal všetkým, ktorí ťa budú stretávať na recepcii, či v Libresse?

Veľmi sa poteším každému jednému úsmevu, pozdraveniu, ale aj grimase, žmurknutiu či poskočeniu… Naozaj je to je jedno, proste všetkému :D. Som rád že ste! Som rád, že sa budeme môcť spoločne stretávať a tráviť nejaký čas spolu, pretože o tom to je. Kávičkou/čajíkom a spoločným rozhovorom nikdy bezdôvodne neohrdnem!

Spomenul som si na jednu myšlienku o tom, že: „Domov netvoria štyri steny a strecha, ale ľudia, ktorí v ňom žijú.“, preto je aj toto pre mňa takým akýmsi posolstvom UPeCečka. Budem veľmi šťastný, keď to nebudeme brať len ako priestor, kde sa dá schovať aby sme nezmokli, ale aby sme dokázali aktívne vytvárať spoločenstvá, vzťahy medzi nami a pomáhať si jeden druhému, lebo o tom to celé je. Dúfam, že sa nám to bude spoločne počas celého budúceho roku dariť. To je tak všetko. Teším sa na každého jedného z vás a som rád, že si to dočítala/dočítal až sem. Máš môj obdiv! ;)

Majte požehnaný čas! +

__
REDAKCIA PROMO UPECE