Andrej Hucko pochádza z malého mestačka Trstená, ktoré sa nachádza na Hornej Orave. Má iba jedného brata, ktorého má veľmi rád. Je šťastne zadaný a v septembri mal iba 20 rokov, takže je zrejme najmladším koordinátorom v histórií UPeCe. Študuje na Fakulte Informatiky a Informačných Technológií STU a momentálne je v 3. ročníku a teda čaká ho bakalárska práca. Baví ho matematika, programovanie a je nadšencom fyziky. Má rád spev, hranie na gitare, posilňovanie, basketbal, volejbal aj keď… Aj keď veľa času už na to nie je, pokojne ho zavolajte ísť cvičiť alebo niečo si zahrať. Ako Andrej sám tvrdí:  „Aj koordinátor si predsa musí zašportovať.“ :) Určite ho neváhajte osloviť na recepcii, rád sa s vami porozpráva.

Máš nejaký vzor, ktorý Ťa inšpiruje a v živote sa ním riadiš?
Z ľudí, ktorí ma obklopujú, sú to moji rodičia. Mama je mi vzorom, ako mám žiť svoju vieru a dôverovať Bohu vo všetkom, čo robím. Otec mi je vzorom v tom, akým mám byť mužom a akým otcom v budúcnosti chcem byť. Myslím si, že vzory netreba hľadať ani ďaleko. Od každého človeka, ktorého stretnem, si beriem príklad z vecí, ktoré robí dobre, aby som sa dokázal posúvať ďalej vo všetkých oblastiach života.

Čo ty a UPeCe? Ako ste sa spoznali?
Keďže môj brat tu bol o rok skôr ako ja, tak bol už taký zabehnutý v tímoch a hovorieval mi doma o tom, aké to tu je. Párkrát počas strednej školy som tu bol na Trojdňovej adorácií alebo matematickom Náboji. Doma mi hovoril aj o tom, ako bol s misijným tímom na misiách v Rumunsku a a to ma ešte väčšmi nadchlo a tešil som sa, kedy budem konečne na vysokej škole. Presne takéto centrum u nás doma chýba. V čase, keď mladí ľudia preferujú alkohol pred napríklad posedením s kamarátmi pri spoločenských hrách, je UPeCe unikát.

Pamätám si, že počas prípravného týždňa u nás na fakulte som šiel do UPeCe na svätú omšu a predtým som vošiel do Veľkej Sály a nikoho som nepoznal. Len tu zrazu na mňa jedna slečna prehovorila, že: „Ty musíš byť Mišov brat!“. Zaskočilo ma to, ale bolo to tým, pretože som mal oblečené rovnaké oblečenie, ktoré mi ukradol brat a vzal si ich do Rumunska na misie…
Týmto zdravím Majku, ak si ešte spomína. :)

Bol si/ si členom nejakého tímu v UPeCe?
Na Veni Sancte som sa zapísal asi do všetkých tímov, ktoré tam boli, ale na stretká som veľmi nechodil, len na stretká chválového a misijného tímu. Do chválového tímu som sa pridal kvôli tomu, že som potreboval spoločenstvo a ľudí, s ktorými by som sa mohol modliť. Ak niečo takéto aj ty hľadáš, myslím si, že pre teba je práve Chválový tím ideálny. Taktiež chodievam skoro každoročne na festival Campfest alebo si počas týždňa väčšinou po 23:00 beriem gitaru do našej kaplnky v UPeCe a robím si tam súkromné chvály (čítaj verejné, pozývam ťa! Niekedy ma tam nájdeš). :) Takže keď budeš v Libresse počuť hudbu od skupín ako Hillsong, Bethel či Lámačské chvály, tak to som určite ja.

V misijnom tíme som bol hlavne preto, lebo som od každého počul, ako je na misiách v Rumunsku super. Takže som pravidelne chodieval na stretká, aby som sa tam mohol dostať. Nakoniec som tam šiel a dokonca ako jeden z vedúcich pre danú dedinu. Bol to náročný čas, psychicky aj fyzicky, ale za to požehnaný. Bol som v dedine Boromlak a myslím si, že práve tam som spoznal seba, aký som, moje silné, ale hlavne, slabé stránky. Myslím si, že každý by aspoň raz mal zažiť takéto misie.

Čo pre Teba znamenalo, keď otec Stanko prišiel za Tebou s ponukou stať sa koordinátorom?
(Smiech) Keby ste len vedeli ako to začalo, ale to si nechám na inokedy. ;)
Keď prišiel otec Stanko s ponukou, tak som bol veľmi, ale veľmi zaskočený. Viem, ako to chodí. Väčšinou sú koordinátori študenti vyšších ročníkov a hlavne, sú vekovo starší. To bola moja prvá otázka na o. Stanka. Ten mi jasne povedal, že vek až taký dôležitý nie je, ale to, či je človek zapálený pre danú vec. Veľmi som si vážil túto ponuku od o. Stanka, lebo som vedel, aká je to veľká zodpovednosť byť koordinátorom. Viem, že o. Stanko ma až tak veľmi dobre nepoznal, len z miništrovania na svätej omši, preto som si ešte viac vážil túto ponuku, lebo som vedel, že ma musel niekto navrhnúť z predchádzajúcich koordinátorov. Pravdupovediac, ani neviem, kto to bol…

Bolo Tvoje rozhodnutie hneď jednoznačné?
Úplnou náhodou som si presne v tom čase hovoril, že aká sranda by to bola, keby ma oslovili. Prvotná reakcia bola, že určite nie. Nebudem stíhať školu, vzťahy, rodičov, ale postupne som nad tým viac a viac premýšľal. Keby som necítil podporu z každej strany, určite by som ponuku neprijal. Druhý ročník u nás v škole patrí medzi tie najťažšie a nemal cez ten rok veľa času na druhých. Povedal som si, že veľa som tento rok dostával a skoro nič som iným nedal. Myslím si, že človek nevie žiť život v plnosti, keď iba prijíma a nič nedáva. Preto som si povedal, že tento rok sa budem snažiť dávať, čo najviac, skrze moju službu. Asi po týždni som povedal otcovi Stankovi svoje áno.

Je táto úloha pre Teba skôr výzvou alebo obavou?
Výzvou aj obavou zároveň. Výzvou v tom, že budem mať veľkú zodpovednosť za UPeCe, veľa povinností nielen v škole a hlavne asi menej spánku. Obávam sa najmä toho, ako zvládnem povinnosti v škole, keďže som si vybral trochu náročnejšiu tému bakalárskej práce. Ale viete, s Božou pomocou sa dá všetko zvládnuť.

Čo všetko budeš mať na starosť?
Na starosti som si zobral údržbu, kľúče a bezpečnosť. Mám rešpekt pred týmito povinnosťami. Našťastie sú tu tímy ako Technici, či Počítačový tím, ktoré mi vždy ochotne pomáhajú s mojimi službami. Taktiež mám niektoré tímy na starosti a budem sa snažiť byť pre nich čo najlepší koordinátor. :)

Bolo pre Teba leto obdobím prípravy na túto dôležitú úlohu?
Áno bolo. Bol som tu celé leto a pomáhal som s prerábaním niektorých priestorov v UPeCe, takže som bol o trochu lepšie pripravený na to, čo ma asi bude čakať cez rok, ako moji kolegovia. Vyskúšal som si napríklad, aké je to upratovať UPeCe pri menšom počte ľudí. Nie je to až také jednoduché, preto ťa pozývam na štvrtkové upratká. Neboj sa, veľmi sa nenarobíš, skôr sa zabavíš a pokecáš s ľuďmi a ešte k tomu sa o polnoci naješ. :)

Čo hovoríš na Tvojich kolegov koordinátorov? Našli ste sa? Rozumiete si?
Lepších kolegov som nemohol asi dostať, naozaj. Predtým som poznal osobne asi len Patrika, s ktorým sme trochu riešili, do čoho to vôbec ideme. Andyho som poznal iba z oznamov Deky alebo Športového tímu. Maťa som v UPeCe neregistroval vôbec. Števa som tiež nepoznal, iba si pamätám, že keď už boli vybratí koordinátori a ja som nevedel o všetkých, tak začal po mne tak pokukovať a zdravil sa mi, tak som si povedal, že ten bude asi koordinátorom tiež. (smiech) Vôbec sme sa nepoznali, ale začínam mať pocit, že sa budeme poznať ešte dlho. :)

Máš nejaký odkaz pre kohokoľvek, kto navštívi UPeCe?
Ahoj,
neviem kto si, ale keďže čítaš tento článok, tak asi by si chcel prísť alebo už chodíš do UPeCe. Neviem, čo očakávaš, že nájdeš v UPeCe, ale viem, že UPeCe ti to môže dať. Neviem, čím momentálne žiješ, čo prežívaš, ale v UPeCe nájdeš ľudí, ktorí zažívajú to isté, alebo s ktorými môžeš zažiť NIEČO viac. Myslím si, že je to miesto pre teba. Stačí prísť. My koordinátori sedíme za tým veľkým sklom na recepcií a sme tu pre teba, aby sme ti pomohli to u nás lepšie spoznať. Neboj sa nás opýtať na čokoľvek, veď sme predsa len obyčajní študenti ako ty.
Teším sa na teba!

Ďakujeme za rozhovor a prajeme Ti úspešný rok!

__
REDAKCIA PROMO UPECE

Foto: archív AH