Ján Mišľan je študentom Fakulty managementu UK. Pochádza z obce Slovenská Volová, v okrese Humenné. Je najstarším dieťaťom svojich rodičov a má troch súrodencov; jednu sestru a dvoch bratov. Ako sám tvrdí, má veľmi rád prírodu, kone a sledovanie športu.

Aká bola tvoja cesta do UPeCe? Bol si aj členom nejakého tímu?

Keď som pred troma rokmi prišiel študovať do Bratislavy, moja teta, ktorá tu žije, mi povedala o UPeCe a o svätých omšiach. Tak som sa v nedeľu vybral to UPeCe hľadať. A našťastie som ho aj našiel. Začal som chodievať na večerné modlitby, ktoré sa vtedy konali o 23:30. Tam som sa zoznámil s vtedajšími koordinátormi Martinom a Tomášom, čo bolo skvelé. Veľmi mi to pomohlo sa začleniť do UPeCe. Okrem toho som sa zoznámil s vtedajšou vedúcou Misijného tímu, Peťkou, ktorá mi porozprávala o misiách v Rumunsku a na Slovensku, ktoré organizujú a pripravujú celý akademický rok. Veľmi ma to zaujalo a hneď na Veni Sancte som sa k ním do tímu zapísal. Po istom čase som vďaka Pánu Bohu zatúžil viac sa modliť, a modliť sa v spoločenstve, a tak som začal uvažovať nad prihlásením sa do Modlitebného tímu. A nakoniec som sa stal jeho vedúcim. Bola to skvelá skúsenosť. A ľudia v ňom sú úžasní. (Ako aj v iných tímoch.)

Prekvapila ťa ponuka koordinátorskej služby? Rozhodoval si sa dlho či ponuku prijať?

Úprimne, táto ponuka ma neprekvapila, nakoľko mi to určití ľudia naznačovali už dlho pred tým. Tak som si povedal, že asi si ma tam vedia predstaviť. Premýšľal som nad tým, že čo ak ma aj oslovia s touto ponukou a odpoveď som si premyslel už skôr, aby som vedel hneď odpovedať či do toho idem alebo nie. A nie, nerozhodoval som sa dlho.

Čo bude tvojou úlohou v službe koordinátora?

Okrem tímov, ktoré budem mať na starosti, a ktorým sa chcem aktívne venovať a byť im vždy nápomocný, budem riešiť komunikáciu, čiže všetky maily, externé akcie a predmanželské prípravy. S komunikáciu už mám skúseností a to vďaka brigáde, ktorú som vykonával viac ako rok. Takže sa toho vôbec nebojím. Aj keď bude toho dosť, verím, že to zvládneme s Božou pomocou.

Čo považuješ za najväčšiu výzvu, ktorá ťa počas roka čaká?

Najväčšou výzvou bude pre mňa byť prívetivý a vľúdny, aj keď budem unavený. Ja som ,,ranné vtáča“, čiže rád chodím spať okolo desiatej večer, tak aby som mohol vstať o šiestej. S týmto budem musieť bojovať, ale bude dobre.

Poznáš sa so svojimi novými kolegami?

Poznám sa s nimi celkom dobre. Najlepšie s Matúšom, s ktorým som bol v Misijnom tíme dva roky, ale aj s Marekom, s ktorým sa kamarátim po celý ten čas, čo som v upecečku. Tak isto aj s Jojom sa poznám veľmi dlho. A čo sa týka Adama, tak aj napriek tomu, že do upecka ešte dlho nechodí sme sa stihli spriateliť.

Čo by si rád odkázal všetkým, ktorí ťa budú stretávať na recepcii či v Libresse?

Budem vďačný za každú chvíľku s Vami. Rád sa s vami stretnem, porozprávam, pomodlím. Chcem Vás ale poprosiť o trpezlivosť, nie vždy je to so mnou ľahké.

Prajem Vám úspešný akademický rok, veľa nových priateľstiev a zážitkov. Prvákom a novým v upecečku chcem odkázať, aby sa nebáli kontaktu s novými ľuďmi, aby sa nebáli osloviť im neznámych ľudí, a už vôbec aby sa nebáli nás, koordinátorov. Radi Vás spoznáme a strávime s Vami čas.

Žite život v plnosti.

__
REDAKCIA PROMO UPECE