Prvý z jubilejnej generácie koordinátorov sa volá Jozef (2Jo) Bachan. Má 23 rokov, 4 súrodencov a pochádza z liptovskej dedinky Štiavnička. Podľa overených informácii samotných obyvateľov je táto dedinka vzdialená od Ružomberka asi jeden a pol ruženca pešo. Jojo sa v Ružomberku narodil, prežil krásne detstvo, chodil na základnú a potom aj na strednú školu (GSA). Odtiaľ prišiel rovno do Bratislavy a tu začína svoj posledný rok na FEI.

Aká bola tvoja cesta do UPeCe? Bol si aj členom nejakého tímu?

Moja cesta do upecka bola veľmi priama, ešte kým som bol na gymnáziu, v Bratislave študovali moje dve najlepšie sestry (Emily a Maggie), ktoré ma sem brávali na rôzne akcie. Dokonca, ešte kým som bol prvák na gympli, tak som vystupoval so svojim kamarátom (Peťo Križian) na koncerte pre podporu misijného tímu. Koncert bol v nedeľu večer, no my sme prišli už v piatok. Vtedy som prvý krát zažil silu upecka (priznám sa, že aj po polnoci :D ) a  tento fakt veľmi zavážil aj vo výbere vysokej školy.

Totižto, jedna zo skvelých ciest ako tu priviesť viac ľudí, ktorí hľadajú spoločenstvo je: Ukázať upecko svojim mladším súrodencom…(pre mňa to už avšak neplatí, lebo mladších súrodencov nemám).

No nemudrujme, poďme ďalej. Po nástupe na vysokú školu som bol súčasťou zboru UPeCe. Chodieval som pravidelne hrávať a spievať na omše, no potom nastal zvrat v mojom živote, kedy som sa dostal do chválového tímu. Mám na mysli pozitívny zvrat, samozrejme. A tak nejako sa už začali diať zaujímavé veci.

Prekvapila ťa ponuka koordinátorskej služby? Rozhodoval si sa dlho či ponuku prijať alebo nie?

Áno, veľmi ma táto ponuka prekvapila. Nečakal som to a pravdupovediac, asi som to ani čakať nechcel. Naopak som si hovoril, že najbližší rok už budem fungovať len vo chválovom tíme, a že do upecka budem chodievať už menej. Viete, tie kávičky a florbal, som chcel pomaly obmedziť. Keď prišla ponuka, nechcel som sa rozhodovať dlho, aby som niekomu inému nekradol čas, v prípade že by som sa rozhodol túto ponuku odmietnuť . No musím vám povedať, že to bol teda obrovský boj. To sú presne tie rozhodnutia kedy vám to logicky nijako nesedí, ale srdce vraví niečo úplne iné. Tak som sa rozhodol spraviť malý krok s veľkou vierou.

Čo bude tvojou úlohou v službe koordinátora?

Mojou úlohou v službe kooša bude nakupovanie.  A určite si vždy po ťažkom nákupe doprajem svoj obľúbený nanuk (Twister). Premýšľal som nad hlavnými úlohami a nakupovaniu som sa chcel vyhnúť, ale takto budem môcť tráviť čas aj so svojou Jankou, ktorá mi už prisľúbila pomoc. Ešte sme v upecku ani poriadne nezačali, a ja už mám jedného šikovného pomocníka istého.

Čo považuješ za najväčšiu výzvu, ktorá ťa počas roka čaká?

Robiť malé kroky s veľkou vierou. Ako napríklad len v obyčajné ráno o čosi skôr vstať a veriť, že budem mať ísť komu otvoriť brány kaplnky na Ranné chvály. Áno, bude to výzva nájsť si správny režim a začínať deň čo najskôr, ako to len bude možné. Taktiež bude pre mňa výzva vždy si usporiadať priority, vzťah, UPeCe, škola… a samozrejme držať Boha na prvom mieste a hlavne robiť všetky veci včas. V podstate, čo môžem urobiť dnes, nechcem odkladať na zajtra. Ako aj tento rozhovor, čo je pre mňa tiež celkom výzva. Taktiež byť pokojný a milý, možno aj vtedy, keď budem prežívať ťažší čas. Všetko sú to výzvy, ktoré ma celkom stresujú, lebo viem že sám to nedám.  Ale mám aj jednu obrovskú výzvu, pozitívnu, ktorá ma veľmi teší. A tou je budovať úprimné a transparentné vzťahy s chalanmi, spolukoordinátormi.

Poznáš sa so svojimi novými kolegami?

Najviac sa asi poznám s Marekom. Boli to skvelé časy, spolu sme boli na prvom Veni Sancte. Vtedy bolo hlavnou myšlienkou „Teraz to letí“ . No keby som vtedy len vedel, kam to ale doletíme… Chodili sme pravidelne spievať na omše, cestovali sme spolu vlakom. Marek bol dokonca taký zlatý, že ma počkal aj s bakalárom. S Jančim sme sa spoznali  tak, že sme sa boli raz spolu spontánne modliť chvály počas skúškového obdobia, tiež tak dávnejšie, viac rokov dozadu. A potom sme aj spolupracovali ako chválový tím a modlitebný tím. S Adamom a Matúšom sa poznáme práve vďaka koordinátorstvu, ale pravdou je, že Adama som spoznal o čosi skôr. Matúša som registroval ako vedúceho turistov. Od Te Dea sa však toho už veľa zmenilo a ja sa naozaj teším na spoluprácu s chalanmi.

Čo by si rád odkázal všetkým, ktorí ťa budú stretávať na recepcii či v Libresse?

Teším sa na Teba!  A mam rád Twistera. Tak, to je to najpodstatnejšie. (smiech) Ale zo začiatku to bude asi z mojej strany ešte také začiatočnícke, tak ťa prosím o trpezlivosť. Ale nechcem to brať ako výhovorku, keď mi niečo nepôjde alebo ti nebudem vedieť hneď poradiť. No, myslím si, že to bude fajn.  Rad ti zahrám piesne na želanie do Libressa. A to nie je zďaleka jediný dôvod, pre ktorý sa ti oplatí ma stretnúť na recepcii. Chcem aby si vedel, že som ti k službám (keď mám službu, alebo aj keď nemám, ale potrebuješ pomôcť), to že prídeš do upecka vlastne tvorí podstatu upecka, jednoducho – je to o Tebe. Aj tvoj voľný čas má zmysel. Ako keby si mal na účte v banke istý obnos peňazí, časť z toho vrazil do školy, kde tráviš veľa času, no zvyšok dal do akcií, ktoré po čase vystrelia na nebesky úrok, ktorý ti ten tvoj vklad krásne zúročuje. A práve takúto možnosť ti upecko ponúka. Ale viete, bez vkladu nie sú ani zisky. A dať ako vklad svoj voľný čas predstavuje isté riziko.  No rozhodne to stojí za to!

Nech Vás žehná a na vašich cestách ochraňuje všemohúci Boh! J +

__
REDAKCIA PROMO UPECE