Marek Frištyk je rodákom z mestečka v Turčianskej kotline, nad ktorou sa týčia pohoria Malá a Veľká Fatra, z Martina. Má veľkú rodinu – je najstarším zo šiestich súrodencov. Je študentom Prírodovedeckej fakulty s bližším zameraním na Fyzickú geografiu. Rodičia Mareka i jeho súrodencov už od malička viedli k hudbe. Od Boha dostal veľký dar okamžitého zapamätania si akejkoľvek pesničky. Skutočne mu stačí iba dva-tri-štyrikrát pieseň počuť. „Však členovia nášho zboru by vedeli rozprávať..“ smeje sa. A okrem spevu a hudby oplýva aj veľkou láskou k športu, či už pasívnemu alebo aktívnemu.

Aká bola tvoja cesta do UPeCe? Bol si aj členom nejakého tímu?

AHojte! Pre mňa začala “cesta UPeCe“ na Veni Sancte, kde nás Tútori povodili po UPeCečku a spravili nám, ako prvákom krátku prehliadku. Počas tejto skvelej akcie som sa spoznal s dvomi šuhajmi z Liptova, Jurom a Jojom. Ešte v ten večer sme to spolu so švárnymi devami roztočili na tanečnom parkete vo Veľkej sále. :D

Ako bolo vyššie spomenuté, naša rodina bola odjakživa veľmi spevavá. Po Veni Sancte som sa postupne stal členom zboru a čuduj sa svete neskôr aj jedným z tých, čo radi rozhadzujú pred ľuďmi rukami, čiže vedúcim zboru na svätej omši v stredu.

Po tom, ako som sa v UPeCe trochu rozkukal, rozhodol som sa pridať k 3DA tímu. A už po roku som od Julky Ž. aj celý tím prebral. 3Dačka mi ostala v srdci až doteraz. Som Bohu veľmi vďačný, že som mohol viesť práve tento tím. Boli sme naozaj skvelý kolektív a vytvorili sa medzi nami veľké priateľstvá. (Pozdravujem vás priateliaaa! :))

Keďže som bol v druháku aj animátorom, tak som si mohol v UPeCku tiež vyskúšať aj to, aké je to viesť stretko na určitú tému. Týmto pozdravujem svoju kolegyňu Táničku. ;) Po tom ako som odovzdal 3DA tím svojmu nástupcovi Damiánovi, som sa rozhodol opäť viac podieľať na organizovaní športových akcií, keďže som športovcom telom aj dušou.

Pri rozprávaní o florbalovej lige, ale nesmiem zabudnúť na svojich dvoch koľegov a skvelých kamarátov, ,,dinosaurov”, Juraja a Kristiána, s ktorými sme pred troma rokmi založili v UPeCe už známu florbalovú značku – Dinosaury v chladničke. Aj keď sa pôvodná zostava dosť pomenila, na “dinosaurov” sa môžete tešiť aj v tejto sezóne.

Vďaka UPeCe moje kroky poviedli aj mimo Slovenska, keďže som sa tento rok už po tretí krát dostal na misie do Rumunska. Vždy to bol pre mňa taký požehnaný čas . Človek síce ide s túžbou dať zo seba niečo, ale on dostane v skutočnosti ešte viac. Preto ak ste ešte neboli, neváhajte už ani sekundu a pridajte sa do misijného tímu. Zaručujem vám, že neoľutujete!

Prekvapila ťa ponuka koordinátorskej služby? Rozhodoval si sa dlho či ponuku prijať alebo nie?

Pravdupovediac som po otázke od otca Stanka, či chcem byť koordinátorom odpovedal:  ,,Áno, otec Stanko, veľmi rád to zoberiem”. No a prečo…?

Lebo počas tohto môjho dlhého života tu v UPeCe som túto otázku dostal už od mnohých ľudí. Otázky tohto typu mi najprv dosť liezli na nervy, ale potom, keď som sa začal nad nimi zamýšľať a modliť sa za správne rozhodnutie v pravý čas,  som tak v sebe spoznal, že keby prišla takáto ponuka, zoberiem ju.

Čo bude tvojou úlohou v službe koordinátora?

Mojou úlohou bude dávať pozor na to, či v UPeCečku treba niečo opraviť, prikrútiť, zašróbovať, zalepiť, prípadne riešiť všetky technické požiare, záplavy a zemetrasenia. Ak si teda všimnete, že niečo nie je v poriadku a treba to opraviť alebo čokoľvek iné s tým spraviť aby to fungovalo, tak mi to, prosím, určite povedzte. Vopred vám ďakujeme!

Čo považuješ za najväčšiu výzvu, ktorá ťa počas roka čaká?

Pre mňa osobne bude veľkou výzvou zadeliť si čas a usporiadať si správne priority. Toto považujem tento rok za veľmi, veľmi dôležité. Zároveň si uvedomujem, že to nebude vždy ľahké. Verím ale, že s Božou pomocou to isto pôjde.

Ale asi úplne, že najväčšou výzvou bude pre mňa nezaspať ani na jednej službe alebo omši. Keďže všetci, čo ma poznajú, vedia, že dokážem zaspať asi fakt všade.

Poznáš sa so svojimi novými kolegami?

Áno, poznám sa zo všetkými. :) Jojo je jeden z vyššie spomínaných šuhajov z Liptova, takže s Jojom to ťaháme v podstate od začiatku. A vždy sa tak smejeme, že sme sa vlastne navzájom počkali, keďže druhý liptovský šuhaj, Juraj, z našej pôvodnej Veni Sancte trojice je už úspešne skončený a dokonca aj čerstvo ženatý. S Janíčkom sa poznám v podstate od vtedy, ako nám raz pomáhal pred 3DAčkou rozkladať Veľkú sálu. Už vtedy som vedel, že je to správny chlapík a som veľmi rád, že to budeme tento rok spolu ťahať. Matúš to je týpek, chalanisko do partie. Poznáme sa v podstate hlavne cez florbalovú ligu a upratká. No a s Adamkom sa poznám síce najmenej, ale už sme skoro ako bratia. Som veľmi vďačný Bohu, že ho do UPeCečka priviedol. Však uvidíte sami.

Veľmi sa teším z našej partie, a že práve s týmito chlapcami budeme spolu ťahať tento rok a spolu s vami sa snažiť naše UPeCe posúvať vpred.

Čo by si rád odkázal všetkým, ktorí ťa budú stretávať na recepcii či v Libresse?

Teším sa na vás! Teším sa na tento rok! Teším sa na každého jedného, kto zavíta do UPeCečka. A pre tých, ktorí prídete do UPeCka prvý krát: Priatelia nebojte sa. Nebojte sa urobiť krok vpred! Nebojte sa nás na čokoľvek spýtať. Myslím si, že budem hovoriť za všetkých, že ak budeme môcť a budeme vedieť, tak vám radi pomôžeme a poradíme.

Tak priatelia veľa zdaru a úspechov do nového školského roka!

Nech vás Pán žehná :) +

__
REDAKCIA PROMO UPECE