Matúš Stehlík pochádza z Rajca a má troch súrodencov. Súrodenci Stehlíkovci sa volajú príznačne Marek, Matúš, Lukáš a Ján. Matúš, ktorého budete počas najbližšieho roka stretávať na recepcii, má rád prírodu, jedlo, zvieratá, šport a ešte veľa iných vecí, o ktorých vám rád porozpráva osobne. Ak si ho chcete získať, dajte mu najesť niečo dobré a hneď vás bude mať radšej.

Aká bola tvoja cesta do UPeCe? Bol si aj členom nejakého tímu?

V prvom ročníku vysokej školy som o UPeCe vedel, no chodil som tam iba občas na omše. Mal som totiž ten názor, ktorý žiaľ prevláda u väčšiny študentov v Mlynskej doline. A to, že UPeCe je partia divných svätuškárov s vyhranenými názormi. Veľa ľudí tam na mňa tak aj pôsobilo. Vedel som, že existuje niečo ako upratko, Ondrejská ľudová veselica alebo Majáles. Na upratku som nebol, na OĽV a Majálese áno. Práve toto bol môj prvý kontakt s UPeCe a pomohlo mi to trošku zmeniť môj pôvodný názor. Zlom nastal v druhom ročníku, kedy mi na izbu pridelili mojich epických spolubývajúcich Šaniho a Miška. Okamžite sme sa skamarátili a oni už poznali nejakých ľudí, ktorí chodili do UPeCe. Medzi nimi bola aj Šušan, cez ktorú som sa na Veni Sancte dostal do misijného tímu. Tiež som sa zapísal do turistického a športového tímu. U športovcov som na stretku nebol ani raz, no v turistickom tíme som sa snažil podľa možností aktívne zapájať. Bolo to asi veľmi aktívne, keďže sa mi tento rok nejako podarilo byť vedúcim. V misijnom tíme som sa zase zúčastnil kurzu Filip, kde som spoznal veľa nových ľudí a nadviazal mnohé kamarátstva. Tiež sme s „misijákmi“ boli minulé leto na misiách v Rumunsku, čo bolo veľmi obohacujúce. Zo začiatku som do UPeCe chodil iba občas, no postupne ma to pohltilo úplne.

Prekvapila ťa ponuka koordinátorskej služby? Rozhodoval si sa dlho či ponuku prijať?

Prekvapila a teda poriadne. Keďže som bol vedúcim tímu iba pár mesiacov, nečakal som, že je vôbec reálne, aby takáto ponuka prišla. Svoj podiel na tom má aj Patrik Hrebeňár, ktorý mi raz večer povedal, že aj nado mnou chvíľu rozmýšľali, ale nechcú zobrať brať tímom ich vedúcich. Ja som ostal spokojný, že nebudem musieť premýšľať nad takýmito otázkami, a že sa budem môcť smiať na tých, čo to schytajú. Keby ste sa ma pred rokom spýtali či by som chcel byť kooš, tak by som vás vysmial, že čo by som tam robil.

Keď za mnou prišiel otec Stanko s touto ponukou, zostal som celkom prekvapený. Povedal som, že chcem čas. Rozmýšľal som asi týždeň. Pomedzi to som sa ondil na Hrebenárisa ako ma ošmekol. Spýtal som sa doma rodičov, modlil som sa a tak podobne. Nakoniec som dospel k rozhodnutiu, že ak môžem spraviť niečo dobré pre rozvoj UPeCe a aj seba, tak prečo to odmietať a báť sa toho. Mnohí mladí ľudia sa boja prijať zodpovednosť a ja som si povedal, že aj keď sa mi možno nepodarí prijať ju, tak sa aspoň naučím čo to je.

Čo bude tvojou úlohou v službe koordinátora?

Budem mať upratká. Takže každý štvrtok večer sa dúfam vidíme.

Čo považuješ za najväčšiu výzvu, ktorá ťa počas roka čaká?

Ono to nie je tak, že by som mal iba jednu vec, ktorej sa bojím. Zodpovednosť, vedieť robiť veci načas a poriadne. Lebo ja som majster prokrastinátor.

Ľudia – tým, že budem mať málo času a ešte menej spánku, je možné, že nie vždy budem v najlepšej forme na rozhovor alebo riešenie vecí s takou dávkou sociability aká sa odo mňa očakáva.

Zdravie – predsa len je to náročné aj fyzicky. Veľa stresu a podobne…

A tiež sa bojím o svoje duševné zdravie. Kým som mal čas tak som sa zvykol vypínať. Chodil som spať do lesa, na dlhé túry a podobne. Teraz to asi nebude možné a som zvedavý čo to so mnou spraví.

Poznáš sa so svojimi novými kolegami?

Už hej. Predtým som sa poznal tak viac iba s Frišťom a s #mislanjan. Frišťa som spoznal viac až tento rok v športovom tíme. S heštegom máme históriu z misijného tímu. Jeho rapovacie vysvetľovanie je nenapodobniteľné. Joja som registroval ako počerného týpka s gitarou čo ide vždy na chvály :D Adama som nepoznal vôbec a začal som si ho všímať, až keď som sa dozvedel, že má byť koordinátor. Dovolím si povedať, že všetko sú to správni chlapi, z ktorých každý má UPeCečku čo dať. Myslím (a dúfam), že si budeme rozumieť.

Čo by si rád odkázal všetkým, ktorí ťa budú stretávať na recepcii či v Libresse?

Nebojte sa ma hocičo spýtať a pokecať so mnou. Ja len tak vyzerám, že sa mi nič nechce (čo je občas aj pravda).  Hlavne ma neberte príliš vážne. 95% vecí, ktoré poviem, sú iba zo srandy. A ak niečo zabudnem, tak sa nebojte mi to pripomenúť. (Hlavne vaše mená) & last but not least: PRÍĎTE NA UPRATKO!!!

__
REDAKCIA PROMO UPECE