Miki má 23 rokov, pochádza z blízkeho východu – zo Starej Ľubovne. Študuje jadrové inžinierstvo na FEI STU a má jedného brata. Medzi jeho záľuby patrí hranie florbalu, bedmintonu a stolného tenisu. Jeho najväčšou nezáľubou je však turistika, zato prechádzky po meste s jeho drahou mu nevadia.

Mohol by si nám popísať tvoju cestu do UPeCe a tvoje doterajšie pôsobenie v centre? 

Spočiatku som chodil len na omše a nikoho som tam nepoznal a keďže som tichší človek, tak som ani nemal odvahu niekoho osloviť. V druhom ročníku som sa zúčastnil UPeCe víkendovky (teraz nazývanej UPeCe Camp, pozn. red.), kde som spoznal viacerých upecečkárov, ktorí ma postupne zoznámili s ďalšími a ďalšími ľuďmi z UPeCe. Neskôr, v jeden májový večer, moju cestu skrížil bývalý vedúci technikov, Ondrej Ryška, ktorý mi nariadil prísť na ich stretko. Ja som tam samozrejme nešiel, lebo som si nevedel predstaviť, čo by som tam ja mohol robiť. On si samozrejme odniekiaľ získal moje číslo, zavolal mi a povedal,  že mám prísť. Niečo vo mne mi už nedovolilo odmietnuť tak som tam zašiel, kde jedna z prvých otázok na mňa bola: “Ako dlho plánuješ ostať v tíme?” Odvtedy som sa stal členom technického tímu, kde som pôsobil a mal som pocit, že som súčasťou niečoho väčšieho, kde aj ja viem priložiť ruku k dielu.

Koordinátorská ponuka väčšinou príde nečakane. Bolo náročné sa rozhodnúť pre túto službu? 

Prišlo to keď som bol na spovedi u otca Martina po rozhrešení: „Mám na teba jednu otázku.“ Tak som hneď vedel, čo je vo veci. Mal som asi 5 dní na rozmyslenie a vedel som, že to rozhodnutie nemôžem spraviť sám, ale musím sa poradiť aj s mojou vtedajšou priateľkou, teraz už snúbenicou. Nakoniec som sa rozhodol, že do toho pôjdem.

Čoho sa najviac obávaš v súvislosti s tvojou koordinátorskou službou? 

Najviac sa obávam rímskeho misálu a služobného telefónu.

Čo bude tvojou úlohou v službe koordinátora?

Mojou úlohou v službe bude dozerať na to, či funguje všetko tak ako má. Nemyslím teraz medziľudské vzťahy ale hlavne veci spojené s údržbou centra. Samozrejme, občas sa povenujem aj tým medziľudským vzťahom.

Poznáš sa so svojimi novými kolegami? 

Áno poznal som všetkých. S Martinom som chodil do školy na matfyz. S Benjim som sa spoznal minulý rok na Veni Sancte, keď som presviedčal ľudí, aby sa pridali k technikom a Benji ich presviedčal, aby šli k aranžérom. Erika som poznal z videnia zo strednej školy a potom sme sa oficiálne zoznámili na pive. A Mirka som poznal len z videnia ako člena divadelníkov, ale do Te Dea som sa s ním nikdy nerozprával. 

Čo by si rád odkázal všetkým, ktorí ťa budú stretávať na recepcii či v Libresse? 

Ak ma chcete potešiť doneste mi jablko alebo mrkvu. (smiech) Ale nebojte sa prísť aj s prázdnymi rukami a nehanbite sa ma spýtať hocijaké otázky. UPeCe má byť miestom, kde máme rozvíjať svoje talenty, kde máme robiť to, čo nás baví, oddýchnuť si, načerpať silu na plnenie svojich povinností, ale aj priložiť ruku k dielu a nebáť sa robiť to dobre. Ale nie je to iba o talentoch, taktiež je tu priestor budovať vzťahy, či už s ľuďmi alebo prehlbovať svoj vzťah s Bohom. Celé UPeCe funguje na dobrovoľnosti. Nebojte sa pridať sa do tímu a robiť niečo čo vás baví alebo rozvíjať zručnosti, v ktorých sa chcete zlepšiť. Nebojte sa prestať chodiť do tímu a začať chodiť na stretká iného tímu. Ste slobodní ľudia a vašou účasťou sa nikomu nezaviažete na dobu neurčitú. Nebojte sa prijať zodpovednosť ak už ste sa stali členom za veci, ktoré máte vykonať. Buďte sami sebou, milujte sa a množte sa.

__
Autor: Promo Tím
Zdroj fotografií: MV