Patrik Hrebeňár pochádza spod Tatier, z dedinky Ľubica, ktorá susedí s Kežmarkom. Kto by nepoznal ani Kežmarok, leží približne 15 km severovýchodne od Popradu. Má viac ako 20 a menej ako 30 rokov. Vek podľa neho nie je až taký podstatný. Dôležité je, ako sa človek cíti.
Je študentom žurnalistiky na Univerzite Komenského. Má tri sestry, takže, milé slečny, ak vás bude niečo trápiť a uvidíte ho na recepcii, pokojne sa mu nebojte zdôveriť. Určite vás pochopí. Samozrejme, chalani takisto. Tak ako ostatní koordinátori, aj Patrik tu bude stále pre vás. (,,Nebojte sa, nejdem kandidovať do VÚC a nechcem vaše hlasy.“)
Za akého človeka sa považuješ?
Netrúfam si hodnotiť sám seba. To je skôr otázka na mojich priateľov. Rád pomáham druhým nezištne. Mnohí ma považujú za skromného človeka, ktorý má ale nízke sebavedomie. Možno to je pravda, ale nerád sa chválim. Všetko, čo som v živote dosiahol a to, aký som, je zásluhou môjho Pána. Stvoril ma na svoj obraz a Jemu patrím celý, taký, aký som. S dobrými i zlými vlastnosťami. Na tie dobré sa spýtajte mojich známych a tie zlé vám neprezradím. Viem však o nich a čo je podstatné, pracujem na ich odstránení. Pomáha mi v tom pravidelná modlitba a presvedčenie, že tu na zemi žijem pre nebo. Čiže, ako by som zhodnotil celý môj vyššie uvedený predslov dvoma slovami? Úprimný a sebakritický.
Aký máš vzťah k UPeCe ako takému?
Možno sa budete čudovať, no počas troch rokov, ktoré študujem v Bratislave, som do UPeCe chodieval len na omše a vyspovedať sa. Ba dokonca, istý čas som sem nechodieval vôbec. Po mojom príchode na vysokú školu sa zo mňa stal introvert. Dovtedy som bol úplným opakom. V UPeCe som videl mnoho veselých ľudí, no nikdy som sa k nim nevedel pripojiť. Asi mi chýbal „parťák“, ktorý by mi pomohol začleniť sa. Preto presne viem, aký je to pocit, keď sem príde niekto nový, no nemá odvahu ísť sa prihovoriť tomu chalanovi za okienkom na recepcii. Ak máš rovnaký pocit ako som mal niekedy ja, toto je odkaz práve pre Teba: Neboj sa opýtať čokoľvek, kohokoľvek. Príď na recepciu (miestnosť za sklom oproti kaplnke) a nehanbi sa. Keď to aspoň troška cítiš v srdiečku, príď. A ak si hovoríš, že ty to nedáš, napíš mi na facebooku, alebo do skupiny UPeCe, ja ti určite rád odpíšem. Len nenechaj ten vnútorný hlas nechať odísť. Ja som to robil dlhý čas a bola to veľká chyba.
Čo Ťa napokon neskôr nalomilo?
Po rozchode som cítil veľkú potrebu modliť sa, tráviť ešte viac času s Pánom, rozprávať sa s Ním a prebývať v Jeho blízkosti. Preto som sa rozhodol ísť do modlitebného tímu. Tam som spoznal skvelých ľudí, s ktorými som začal tvoriť spoločenstvo. Neskôr sa konala 3DA (Trojdňová adorácia) s témou Ovocie tajomstva, ktorá bola pre mňa veľkým tajomstvom, preto som sa na ňu prihlásil. Bol to požehnaný čas, ktorý ma v mnohom obohatil. Týmto pozdravujem 3DA tím, vaša služba má v UPeCečku neoceniteľné miesto, tak, ako služba každého iného tímu! A napokon to bol kurz Filip, ktorý pripravoval misijný tím. Každá z týchto akcií vniesla do môjho života nezabudnuteľné chvíle, cez ktoré sa ku mne Pán prihováral.
Bol si aktívnym členom nejakého tímu?
Som v modlitebnom i misijnom tíme. No a teraz už aj v liturgickom a ďalších tímoch, ktoré mi boli zverené. V oboch tímoch som sa cítil dobre. Prijali ma, keď som to najviac potreboval. S modlitebníkmi som sa zúčastnil florbalového turnaja a s misijným tímom sme tiež zažili kopec zábavy na spoločných prechádzkach, obedoch či ďalších akciách. Verím, že všetkým tímom budem nápomocný.
Prosím Ťa, opíš situáciu, keď Ťa otec Stanko oslovil, aby si sa stal koordinátorom. Aké boli Tvoje reakcie, pocity?
Keď mi otec Stanko zavolal a povedal, že sa chce so mnou porozprávať, bol som na ceste do Viedne na jedno dôležité vyšetrenie. Prvá vec, ktorá mi napadla: čo som zase vyviedol? :) Myslel som si totiž, že mená koordinátorov sú už v máji známe. Úprimne, potešilo ma to. Byť koordinátorom je pre mňa česť, považujem to za akýsi míľnik v mojom živote.
Ako dlho si sa rozhodoval?
Vzal som si asi týždeň čas na rozmyslenie. Paradoxne, veľmi som však nad tým nepremýšľal. :)
Váhal si?
Najskôr som to odmietol. Veľmi ma to mrzelo, ale mal som už vybavené veci na Erasmus+ do Čiech. Ako som raz odchádzal z „Maj Offisu“ odchytil ma vtedajší koordinátor Jožko Makar so súčasným koordinátorom Andrejom Huckom. Nakoniec sa im podarilo presvedčiť ma a tak som šiel za otcom Stankom a vyžiadal si ten spomínaný čas. Zvážil som si pre a proti a dnes som tu. Viem, že som sa rozhodol správne.
Čím sa budeš ty ako koordinátor zaoberať?
Obdržal som úlohy Miška Habovštiaka, ktorého touto cestou srdečne pozdravujem. Bude toho viac. Predovšetkým mám na starosti emaily a komunikáciu s verejnosťou, web a sociálne siete. S týmto mi pomáhajú aj ostatní kooši a Promo tím. Rovnako riešim akcie, liturgiu, katechézy + nejaké ďalšie veci. Na viac hriechov si už nespomínam. :)
Máš z niečoho obavy?
V UPeCe som naozaj pomerne krátko a veľa vecí ešte neovládam. Trochu sa toho obávam. Uvidíme, ako to budem zvládať. Preto vás prosím o trpezlivosť. Vždy budem robiť to, čo bude v mojich silách.
Pripravoval si sa v lete nejako špeciálne na túto pozíciu?
Človek mieni, Pán Boh mení. Mal som smelé plány. Popri ostatných akciách som chcel v lete stráviť istý čas aj v UPeCe a pomáhať pri rekonštrukcii. Za ten čas by sa na mňa snáď čo-to nalepilo. No v posledný júnový deň sa mi ozvali z nemocnice vo Viedni (cestoval som tam v ten deň, keď mi volal otec Stanko prvýkrát) a určili mi termín operácie na 12. júl. Bolo to náročné, keďže som sa musel rozhodovať rýchlo, operácia stála tisíce eur a ďalší termín bol v nedohľadne. Napokon, s Božou pomocou, ako aj s pomocou priateľov z UPeCe a ďalších som tento zákrok podstúpil. Keďže išlo o náročnú operáciu, celé leto som strávil v domácej liečbe. Na naše centrum tak „nezvýšil“ čas.
Poznáš sa s niekým zo zvyšných koordinátorov?
Všetci sa už poznáme. Ešte v čase môjho zotavovania som ich bol na pár dní pozrieť, ako zarezávajú. Sú úplne perfektní a veľmi ochotní. Priznám sa, spočiatku som nevedel, ako budeme spolu vychádzať, lebo predtým sme sa poznali len málo, ale je to naozaj skvelé. Chalani sú zlatí. Tým, že stále som nebol úplne fit, nemohol som s nimi zo začiatku tráviť toľko času. No boli sme v kontakte cez Skype a počas mojej návštevy mi nosili obedy i robili nákupy. Čo viac si môžem priať?
Chceš odkázať niečo návštevníkom UPeCe?
Milí návštevníci, UPeCe bez vás nebude fungovať. My o rok odídeme a po nás prídu ďalší. Avšak, bez vás naša služba koordinátorov nemá zmysel. Píšem to jednak ako koordinátor, no najmä, ako človek, ktorý tam nechodil a teraz si búcha hlavu o stenu. Univerzitné pastoračné centrum v Bratislave skutočne vystihuje jeho motto: „Ži život v plnosti.“ Nájdete v ňom všetko, čo si len vaše telo či duša zažiada. Ak sa chcete učiť, máte kde. Ak sa chcete modliť, máte s kým. Ak sa chcete hrať, máte čo. Ak máte radi hudbu, šport, divadlo či kultúru, môžete sa realizovať. Príďte sa presvedčiť sami. Tešíme sa na vás!
Vrelá vďaka za Tvoj čas, tešíme sa na stretnutia s Tebou!
__
REDAKCIA PROMO UPECE
Foto: archív PH
