6. máj. Jeden jediný večer, 700 ľudí, hodiny zábavy, tony smiechu. Majáles 2016.

Obvykle o veciach, ľuďoch či udalostiach, ktoré v nás zanechali určitú stopu a silnú emóciu, sa nám píše najťažšie. Zvláštny paradox. Slová niekedy nestačia. Avšak, pokúsim sa pretaviť svoje pocity a dojmy do týchto riadkov.

Večer sa niesol v znamení pomády. Evokovalo to mne ozajstné nadšenie. Naozaj, tešila som sa. Odísť od všetkých školských povinností na čarovné miesto UPeCe,  nie je nikdy zlý nápad :)

Nahodila som sa, do dajme tomu, štýlu Pomády. Bolo zaujímavé sledovať ľudí naokolo. Všade vôkol sa to hemžilo výraznými farbami a vzormi. Vskutku, pravdupovediac, ani neviem ako, ocitla som sa v plnej sále tancujúcich ľudí. A zábava sa mohla začať!

Povšimnutiahodným pre mňa bola spolupatričnosť a vzájomná radosť nás všetkých. Nech išlo o čokoľvek, navzájom každý každému pomohol, ochotne poradil, usmial sa.

Možno to vyznie komicky, ale v mnohých momentoch som mala pocit, že som na akejsi extrémne veľkej svadbe a spoločne oslavujeme tento „ich“, resp. NÁŠ deň :)  Tento čas bol pre mňa spojením radosti a pokoja zároveň. Výsledkom bol úsmev na tvárach ľudí. Čo viac si priať? Každý si tu prišiel na svoje. Či už tanečníci, ktorí sa mohli poriadne vytancovať na parkete, či už speváci, ktorí si mohli pospevovať do skvelých tónov doprevádzajúcich kapiel, ale tiež i ľudia, ktorí chceli pridať ruku k dielu, byť nápomocným a svojím málom spraviť tak veľa.

Nedá mi pokoj s tou svadbou. Vraví sa, že svadobný deň je najkrajším a najväčším dňom pre dvoch ľudí. Podobne to bolo aj v našom prípade, rozdiel je ale viditeľný. Majáles 2016 bol veľkým dňom pre sedemsto ľudí. Úžasné!

Pánu Bohu vďaka za všetko, a nám ostatným za úžasné spoločenstvo, ktoré sme vytvorili.

Nezabudnite, že na svadbu ideme i o rok ;)

—

Zuzana Wagnerová