Máme za sebou Misijnú nedeľu. V UPeCe je o to vzácnejšia, že naše duchovné vedenie je v rukách misionárov. Aj v Cirkvi tentokrát rezonovala misijná nedeľa o niečo viac. Pápež František sa vo svojej historicky prvej exhortácii venuje práve misijnému poslaniu Cirkvi. To nie je určené výhradne hŕstke kňazov a dobrovoľníkov evanjelizujúcich niekde v Amazónii. Adresuje ho každému z nás. Vyzdvihuje ho nie ako povinnosť, ale skôr ako túžbu podeliť sa o dobrú správu.

Po príklady netreba ísť ďaleko. Skús si spomenúť, ako a komu si naposledy hovoril o svojom úspechu “pokorenia” ťažkej skúšky. To nadšenie v hlase, tie detaily o tom, ako dlho si sa na ňu učil, aké si mal šťastie pri ťahaní otázky alebo ako si zaimprovizoval správnu odpoveď na Béčko. Na túto tému má každý nejednu anekdotku, ktorú vždy s radosťou rozpovie celej partii.

Tu sa prirodzene naskytne otázka, prečo s takýmto nadšením nerozprávame aj o zážitkoch s evanjeliom? Veď je to vlastne radostná správa! Aj keď v istých momentoch je krvavá a strašidelná. Ale volá sa to evanjelium. Po grécky “dobré správy”. Len sa zdá, že nie všetci to vnímame ako dobré správy, o ktoré sa nielenže chceme, ale vlastne až “musíme” podeliť. Ak by to tak bolo, potom  by nás pápež musel skôr brzdiť ako pozývať k jeho šíreniu. A možno je to aj preto, že keď sa ocitneme v situácii, kde by sme sa mohli podeliť o dobrú správu, nevieme, ako na to. Hoci Ježiš predsa povedal, že nám vždy správne našepká.

Ale čo ak by aj chcel, len nám nemá čo pripomenúť? Mnohí nie sme vôbec pripravení na túto ťažkú skúšku, teda niet ani z čoho čerpať. A tak v hesle „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku” je jedno cvičenie, ktoré by mohlo pomôcť.

Predstav si, že v krátkom čase, napríklad o týždeň, máš prednášku na tému “Dobré správy do sveta zlých správ”. Máš  si pripraviť zaujímavý príspevok pre študentov hladných po informáciách. Aula plná mladých, ktorí nepoznajú Krista. Chcú sa niečo dozvedieť o tom slávnom Evanjeliu, ktoré je roky svetovým bestsellerom. Chcú vedieť, o čo tam vlastne ide. Prečo sa nejaký chlapec narodil medzi dobytkom, ako je možné, že sa tam chodí po vode a prečo niekoho nakoniec zabili. Možno o tom ešte nikdy nič nepočuli. Teraz práve od teba závisí, čo sa v nich bude po skončení prednášky diať. Vieš, že ak si to pripravíš zle a odprezentuješ nudne, tak sa o túto tému nebudú viac zaujímať a katolíci pre nich zostanú bandou nudných moralistov s patentom na pravdu. Ak si to však pripravíš dobre a odprezentuješ s nadšením, môžeš v nich vzbudiť zvedavosť. Dokážeš ich motivovať pre budovanie sveta, kde si ľudia navzájom slúžia a nehľadia na vlastné pohodlie. Čo vlastne v mnohých smeroch pripomína raj na zemi.

Samozrejme, je to len cvičenie, ktoré sa asi nikdy neudeje v tomto scenári. Ale ak si takúto prezentáciu pripravíš a skúsiš ju niekomu predniesť, môžeš pochopiť, ako na ľudí pôsobí tvoja predstava Krista. Vlastne ti to pomôže odpovedať aj na otázku, ktorú sa Ježiš pýtal učeníkov: “Za koho ma pokladáte vy?”.

Byť pripravený odpovedať na túto otázku určite nie je na škodu. Nie kvôli argumentom pre prípadnú konfontáciu. Skôr pre pripravenosť rozpovedať podstatu evanjelia.  Je totiž na nás, aby sme šírili dobré správy o tom, v čo veríme. Je veľká zodpovednosť hovoriť o tom správne. Ak sa nám to nepodarí urobiť dobre, môžeme negatívne ovplyvniť postoj konkrétneho človeka a navždy ho ukrátiť o tú radosť. Avšak ak sa nám to podarí predstaviť dostatočne zaujímavo, môžeme motivovať ďalšieho človeka tvoriť to nebo na zemi ktoré hlásal Kristus.

zl