POHĽAD MUŽA: Laco Hollý

Slovo robí chlapa, muž je hlava rodiny, chlapi neplačú. Toto všetko sa o silnejšom pohlaví hovorí. Ale čo sa hovorí, môže byť zdeformované tým, čo v spoločnosti deje. Tu je môj názor na otázku: “Čo to znamená byť mužom v 21. storočí?”

Z dnešnej slovnej zásoby sa vytráca slovo hrdosť. Správny muž je hrdý na to, odkiaľ pochádza, na to, čo si myslí, na svoj názor, ktorý sa nebojí prejaviť. Na to, že film, ktorý pozerá, nie je kradnutý. Je vďačný za to, že ho Boh urobil práve takým, aký je.

Jeho blízki sa pri ňom budú cítiť bezpečne. Nie sa báť jeho sily a moci, ale vedieť, že ak prídu problémy, obetuje sa a spraví všetko, aby ich vyriešil. Nevyvyšovať sa nad druhých, ale rešpektovať ich ľudskú dôstojnosť. Hľadať svoju sebaúctu nie v ukazovaní sa, o koľko som od iných vyššie, ale práve naopak, ťahať ich hore. Byť zameraný na dobro.

Je si vedomý svojej vysokej hodnoty. Ustráchanosť nie je pokora. Trpieť nespravodlivosť je niečo úplne iné ako proti nej nebojovať.  Veď – „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo“ Iz (42,3), ale – „Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly“ Jn (2.15)

Byť sám sebou a stávať sa lepšou verziou samého seba. Na prvý pohľad si to môže protirečiť, na druhý už nie.

Je rozhodný. Nemení svoje správanie podľa toho, pri kom sa práve nachádza. Pozná sám seba, svoj cieľ a za ním ide.

Nakoniec len dodám, že chlapi neplačú. Teda naozaj? Ja neplačem, neviem prečo a neprídem si bezcitný. Ak niektorý chlap plače, ja ho nepovažujem za slabého. Človek by si nemal nahovárať, že niečo necíti, keď to cíti. Rovnako sa nesmie nechať ovládnuť emóciami.

No pritom pravým chlapom je ten, na ktorého sa ani trochu nehodí opis spomenutý vyššie. Ale zo všetkých síl sa o to snaží.

 POHĽAD ŽENY: Zuzana Wagnerová

Nespája sa mi ani tak s tými klišé vlastnosťami, pod ktorými si mnoho z nás žien už od malička vysnívalo muža svojho života. A nenarážam ani tak na to, akým sa vraví, že by pravý muž mal byť. Popravde, možno len niekedy máme príliš zaškatuľkovaný názor o tom, ako sa mužskosť prejavuje a kým pravý muž je.

Je to vari o tom, čo muž hovorí? Či je milý? Čo robí? Ako reaguje? Ako prejavuje lásku? Či je gentleman?

Možno sa s ním cítiš príliš dobre, ale zažívaš i situácie, ktoré sú jasným prejavom toho, že mu na Tebe nezáleží. Možno vie byť neskutočným romantikom, ale tiež ten istý človek je i sebcom, ktorý hľadí častokrát len na seba. Možno máš pri sebe človeka, s ktorým si skutočne dôverujete, no zároveň dokáže tak často prejavovať žiarlivosť. Možno je to človek, ktorý je k Tebe taký úprimný, no zároveň zisťuješ, koľko vecí zahmlieva a predstiera.

Vskutku to nie je ani tak o tom, čo vravia iní, či je taký alebo onaký. Dôležité je, že ťa má rád takú, aká si. Bez rozdielu nato, akú minulosť máš za sebou. Že máš pri sebe muža, pri ktorom sa cítiš docenene. Pocit, aj vďaka ktorému sa cítiš šťastne, dokážeš si vážiť samú seba.

Mužskosť sa mi spája hlavne s pocitom istoty a lásky zároveň. A nemusím si prejavenú mužskosť vysvetľovať len vo vzťahu dvoch ľudí, ako takých. Práve naopak. Muž, ktorí si dokáže vážiť každú ženu, je pre mňa mužom, ktorý má v očiach Boha nesmiernu cenu. Mužom, ktorý je Božím nástrojom skrz ktorý sa k nám dennodenne „prihovára“ ako veľmi nás má rád, také, aké sme.

A hoci si to možno častokrát neuvedomujeme, sme vzácne, každá jedna z nás, na mieste, na ktorom sme. I vďaka vám, muži, rastieme a zveľaďujeme to dobré, čo v nás spočíva. I vy ste tými, ktorí prispievajú na našej hodnote.

Toto je pre mňa mužskosť. Vážiť si ženu. Správať sa k nej úctivo. A hlavne, skrz svoju dobrotu a charakter rozdávať a zveľaďovať životy iných.