Už štvrtý rok sme na národnom behu Devín Bratislava šírili úctu k životu od počatia. Pýtate sa ako? Zamysleli sme sa nad tým, že bežec, ktorý beží medzi stovkami iných bežcov najviac upriamuje pozornosť na chrbty ostatných ľudí. A tak vznikol nápad vytvoriť také tričko, ktorým dáme najavo, že život začína počatím.

S logom „Bežíš od štartu, žiješ od počatia“ sme boli ako 4life mission tím spolu s dobrovoľníkmi živým svedectvom. Ako to vnímali samotní bežci?

„Beh nepatrí k mojim obľúbeným športom a po pravde, nebola som si istá, či tých takmer 12 km vôbec zvládnem. Ale bežať s takouto myšlienkou a obetovať to za všetky nenarodené deti, to mi naozaj dalo potrebnú silu. Nedemotivovalo ma ani to, keď ma druhí predbiehali, lebo tam bola nádej, že si všimli moje tričko. Povzbudilo ma, keď som počula, že ľudia nahlas čítajú náš nápis na chrbte a v dobrom to komentujú.“ (Andrejka)

„Je veľmi náročné opísať pocity, ktoré som prežívala počas behu, pretože ich bolo naozaj veľa. Od pocitu úplnej beznádeje a strachu, keď som stála stratená a uzimená na štarte, až po pocit neopísateľného šťastia a radosti, keď som po hodine a štrnástich minútach prebehla cieľovou páskou. Bežať s pocitom, že nebežíte za seba, ale za život niekoho druhého (malého, bezbranného a nevinného) úplne zmení vaše myslenie. Keď som bola na dne svojich síl a myslela som si, že už viac nevládzem a nemôžem bežať ďalej, tak som v sebe našla ešte dostatok energie na to, aby som zrýchlila. Neviem popísať odkiaľ sa tá „sila“, ktorá ma poháňala vpred vzala, ale sprevádzala ma celých 12 km. Som nesmierne vďačná za príležitosť zúčastniť sa behu za nenarodené deti a taktiež ďakujem za skvelú podporu a úžasný tím, ktorého som mohla byť súčasťou.

PS: Tak ako som to zvládla ja, môžeš o rok aj ty, lebo nikdy nevieš, čo môžeš dokázať, kým to neskúsiš. “  (Deniska)

„Pre mňa, ktorý som bežal prvýkrát na takejto akcii to bola obrovská skúsenosť, možnosť vidieť chyby, ktoré robím pri behu, o posúvaní možností a svojich hraníc a boj s vlastnou hlavou, aby som nešiel krokom. Super akcia. Ľudia pri ceste, ktorí povzbudzujú, ti „dodávajú“ energiu… a „snaha“ čo najväčšiemu počtu ľudí ukázať chrbát, aby si prečítali odkaz na ňom a možno nad ním aj porozmýšľali…“ (Michal L.)

„Veľmi som váhala či sa prihlásiť na tento beh. Prvé pocity boli, že neznášam beh, to určite nezabehnem, bude to trapas. Ale potom som si povedala, že tu predsa nejde o mňa. Zabudni na seba a choď hlavne kvôli tomu vyššiemu cieľu – šíriť úctu k životu. Pred behom sem-tam ešte prišli tie pocity či to zvládnem, ale hneď som to odpinkala a nedala si pokaziť radosť z tejto akcie. Počas samotného behu pre mňa osobne bola veľká motivácia opakovať si ZaNenarodené. A nakoniec nielenže som to celkom slušne zabehla, ale aj beh sa mi zapáčil.“  (Livka)

„Pred týmto behom som mala spočiatku trocha rešpekt, keďže ani počasie nebolo najlepšie. No nakoniec to dopadlo nad moje očakávania. Bežalo sa mi veľmi dobre a bola som hrdá, že aj ja môžem šíriť tak krásne a dôležité posolstvo medzi toľkých ľudí. Dokonca ma to motivovalo predbiehať bežcov, aby si ich čo najviac mohlo prečítať nápis na mojom tričku. Myslím si, že ako tím sme náš cieľ splnili, a že aj tie nenarodené detičky, ktorým nebolo dopriate prísť na tento svet, sa na nás z hora pozerali a tešili sa z nás.“ (Romanka)

„V prvom rade to bola pre mňa veľká výzva obliecť si tričko s logom dieťaťa, ktoré prechádza vnútromaternicovým vývinom, pretože veľa ľudí takéto dieťa ešte nepovažuje za ľudský život. Ale môj názor je ten, že práve týmto behom som chcel vyjadriť to, že som za život, že som za to, aby sa chránil ľudský život už od počatia. Samotný beh mi dal veľa. Videl som množstvo ľudí, ktorí sa postavili na štart s akoukoľvek myšlienkou bežať. Páľ!!! Zaznel výstrel a my sme sa rozbehli. Hľadal som si miesto, kde sa prepašovať cez ten dav ľudí a keď sme vybehli na cestu, začal som ísť svojim tempom. Priznám sa, moja kondička bola dosť chabá a hnevalo ma to. No viac ma hnevalo, že ma začali obiehať všetci ľudia a tak som skúsil pridať. Držal som tempo so skupinou ľudí, ale po chvíli som prestal vládať. Telo vravelo nie, ale v hlave som sa presviedčal, že musím bežať. A tak som síce spomalil, ale nekráčal som. Zrazu sa objavili ľudia, ktorí nám tlieskali, povzbudzovali nás a fandili nám. Bolo to super a vďaka za každého jedného, ktorí prišiel. Bolo to veľké povzbudenie ísť ďalej. Vidieť deti, ktoré držali nastavenú ruku, aby sme si s nimi tľapli, bolo veľmi príjemné a úsmevné. Po príchode do Bratislavy nás čakal náš 4life fanklub, ktorý nás svojou energiou posunul vpred a po pár kilometroch nás čakal cieľ. Keď som prešiel cieľom, neveril som, že som to zvládol a mal som v sebe výborný pocit, bol som na seba hrdý. Týmto príspevkom chcem povzbudiť aj vás, nebehavých antitalentov, ktorí si myslíte, že by ste to v živote nedali. Je to náročné, ale pokiaľ máte v hlave myšlienku, za ktorú bežíte a bežíte pre Ježiša, je to ten najkrajší beh v živote. Veď ako píše sv. Pavol – dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Takto by som opísal svoj beh.“ (Michal Š.)