UPeCe Bratislava :: NASPAK a Jánom Mišľanom

O tom ako zvládal kompromisy a ako sa zmenil v porovnaní s prvým mesiacom služby nám porozprával Janči, ďalší člen 20. generácie koordinátorov.

Slávnosť Te Deum bola oficiálnym ukončením školského roka i Tvojej koordinátorskej služby. To však neznamenalo koniec Tvojho pôsobenia v UPeCe, alebo sa mýlime? Čím žiješ posledné týždne?

Ahojte. Nie, Te Deum nebolo ukončením môjho pôsobenia v UPeCe. Snažil som sa byť nápomocný ako som mohol a vedel takmer celé leto, takže som v ňom bol do konca augusta. A čo sa týka mojich posledných týždňom, tak teším sa z toho, že som sa dostal na neuveriteľných 5 dní domov. Ale tiež žijem výletmi do prírody, jazdením na koni, čomu som sa začal v júni venovať. Okrem toho si veľmi užívam čas na bicykli, ktorého mám teraz hojne a veľmi mi to pomáha oddýchnuť si. Čiže môžem povedať, že žijem prevažne fyzickými aktivitami, ktoré mi pomáhajú zrelaxovať a vyčistiť si hlavu.

V čom Ťa táto služba posunula? Čo Ťa naučila?

Vďaka tejto službe som objavil svoje limity, a tak ich teraz môžem posúvať. Oveľa lepšie som spoznal seba samého. To, ako reagujem v jednotlivých situáciách, či a čo mám alebo nemám na sebe v tomto zmysle zmeniť. Taktiež som sa na základe dobrých aj zlých skúsenosti naučil niečo viac o komunikácii s rôznymi ľuďmi. Pomohlo mi to tiež vedieť lepšie spolupracovať v kolektíve.

Počas roka si so zvyškom koordinátorov žil na jednom byte. Určite ste zažívali nielen pekné, ale aj náročné chvíle. Ako si zvládal robenie kompromisov s ostatnými koordinátormi?

Robenie kompromisov som nezvládal úplne najlepšie. Bolo to pre mňa ťažké, no prežil som to. Našťastie som taký, že mi po určitom čase trápenia sa a rozčuľovanie prídu tie veci jedno. Takže takto som sa popasoval so všetkým, čo nešlo tak, ako som chcel.

Koľkokrát si zabudol na svoju službu na recepcii? Aká najlepšia príhoda sa Ti s tým spája?

Odpoveď na túto otázku bude veľmi krátka. Nespomínam si, že by som niekedy zabudol na svoju službu. Takže si ani nespomínam na nejakú príhodu. Určite sa mi stalo, že som si myslel o danom dni, že vtedy nemám službu, ani omšu na starosti, no vždy som si to s dostatočným predstihom skontroloval.

Vieš porovnať prvý a posledný mesiac Tvojej koordinátorskej služby?

Úprimne, vôbec si nepamätám na prvý mesiac, takže nemôžme to porovnať. Myslím si ale, že som vtedy bol ešte úplne v pohode. Oddýchnutý, plný odhodlania a aj nejakého toho nadšenia. No a v posledný mesiac som už bol natešený, že si budem môcť viac oddýchnuť. Tešil som sa tiež z toho, že sa budem môcť oveľa viac venovať svojim záľubám, a že budem môcť byť viac doma. Ale bol to aj mesiac, kedy som mal štátnice, takže prvú polovicu júna som sa učiť a aj stresoval.

Mohol by si sa s nami podeliť o pár rád pre menej priebojných, pre ktorých nie je úplne jednoduché začleniť sa do nového živého spoločenstva akým je UPeCe?

Tu sa rád rozpamätávam, aký som bol ja. Bol som veľmi tichý, nepriebojný a nesmelý. No hlavné bolo to, že som sa veľmi chcel dostať do spoločenstva ľudí, ktorí majú tie isté hodnoty ako ja. Hoci som nebol komunikatívny, rád som bol v spoločnosti druhých a počúval som ich. To mi veľmi pomohlo stať sa súčasťou kolektívov. Jednoducho som s nimi bol, a časom sa nazbierali aj veci, o ktorých som sa s danými ľuďmi rozprával. A podstatnou vecou bolo, že som chcel slúžiť, takže som bol súčasťou tímov. Preto odkazujem: slúžte, a nájdete si dobrých kamarátov.

Čo by si rád odkázal 21. generácii koordinátorov?

21. generácii koordinátorov by som odkázal, aby čo naviac času trávili v kaplnke pred Bohom. Je to naozaj obrovská posila v ťažkých časoch, ktoré ich čakajú. No čo si budeme hovoriť. Je to tak. Ale ďalšou veľmi dôležitou vecou podľa mňa je oddych. Oddychujte toľko, koľko budete môcť. Veľmi Vám to pomôže.

Keď ste sa rozhodli túto služby prijať, možno ste si povedali, že to bude veľká obeta. Myslím, že Vám to aj veľa ľudí už povedalo. No som si istý, že po čase pochopíte, že UPeCe si vyžaduje väčšiu obetu, než ste si predstavovali. Týmto sa iba snažím, aby ste neboli zaskočení :)