Kristián bol počas uplynulého roka nielen rýchlym Dinosaurom v chladničke, ale aj jedným zo základných kameňov osemnástej generácie koordinátorov. Na recepcii vítal každého s radosťou a nebolo dňa, kedy niekomu nezlepšil náladu svojim úprimným úsmevom. O tom, ktorá časť jeho služby ho tešila najviac, sa dočítate v následujúcom rozhovore.
Ahoj, Kiko! Ubiehajú posledné hodiny tvojej koordinátorskej služby, tak nám prezraď ako sa máš? Čím teraz žiješ?
Ahojte :) Ako sa mám? Mám sa skvele! Užívam si leto a teším sa na školu. Áno, možno je to zvláštne, ale celkom sa už neviem dočkať, keďže počas tohto roka mi škola utiekla ani neviem ako. Momentálne žijem časom s rodinou, ktorej tiež môžem venovať konečne pár dní svojho času a tiež prácou, alebo pobytom v UPeCe a jeho všakovakými letnými prerábkami. Je zaujímavé, že až teraz, keď je leto a povinnosti z UPeCe sú menšie, si človek začne uvedomovať, že tá jeho služba naozaj končí. Na jednej strane mi za tým bude zrejme smutno, predsa, byť koordinátorom je podľa mňa skvelá skúsenosť, ale na druhej strane sa teším na to, čo má pre mňa Boh pripravené v ďalších dňoch/rokoch môjho života.
Mal si nejaké mylné predstavy o službe koordinátora/fungovaní UPeCe, ktoré sa výrazne líšili od reality?
Hm, veľmi si nespomínam ako to vlastne bolo s mojimi predstavami (smiech). Určite ma však prekvapila kopa povinností, ktoré bežný návštevník UPeCe nevidí a ja ako koordinátor som ich tiež videl prvý krát. Keďže pred mojou službou som bol v UPeCe celkom „varený pečený“, vedel som ako funguje množstvo vecí. Avšak zmenou správcu sa tieto zaužívané skutočnosti začali meniť, takže pre mňa, ale aj pre UPeCe samotné, to bol začiatok niečoho nového, hlavne čo sa týka fungovania koordinátorov a správcu UPeCe, otca Stanka. Ten si dal záležať na tom, aby sme spolu často komunikovali a stretávali sa.
Ťažké pre mňa bolo hneď nabehnúť do rozbehnutého UPeCe. Ani som sa nestihol ubytovať a už bolo treba riešiť Veni Sancte a… vlastne už bolo neskoro, čiže sme hneď nestíhali. (smiech) A počas roka to neskončilo. Stále bolo potrebné robiť množstvo vecí a mali sme na to všetko málo času. Realitou však je, že UPeCe zoberie koordinátorovi množstvo voľného času. Vráti sa mu to naopak v stretnutiach s ľuďmi počas vzácnych chvíľ a v neoceniteľných rozhovoroch. Extrémne ťažké pre mňa bolo usporiadať si ten čas, ktorý mi zostal. Avšak nejakým Božím zázrakom sa mi to podarilo a stíhal som všetko, čo som potreboval. Dokonca som si občas našiel aj chvíľku pre seba. :)
Čo tímy, v ktorých si sa predtým angažoval? Chýbalo ti to?
Určite áno. Najviac som sa angažoval v športovom tíme a v 3DA. Počas roka mi to veľmi chýbalo. Bolo pre mňa zvláštne byť odrazu mimo tímov a istým spôsobom naopak, korigovať ich činnosť. U športovcov sme boli skvelá partia, takže za nimi mi bolo jednoznačne smutno. Na druhej strane, tí ľudia boli v UPeCe stále, a stretávať sa s nimi bolo super, aj mimo tímu. Nemyslím si, že sa moja angažovanosť úplne vytratila. Keď to bolo možné, pomohol som športovcom alebo pri organizácii 3DA. Dokonca keď som mal čas, rád som šiel zaspievať na omšu. Nie je nič krajšie ako byť v spoločnosti priateľov. Úprimne sa však celkom teším na prichádzajúci rok, kedy by som sa rád aspoň sčasti vrátil do tímov a opäť mohol byť ich súčasťou.
Ktorá časť tvojej služby ti robila najväčšiu radosť?
Najväčšiu radosť mi robila jednoznačne služba na recepcii. Pre mňa to boli chvíle, kedy som mohol svoj čas venovať niekomu inému a vnímať všetkých ľudí okolo seba. Budem klamať, ak by som hovoril, že vždy som sa na službu tešil. Keď k nej však došlo, často som odchádzal povzbudený. Som všeobecne komunikatívny človek a rád sa zhováram s ľuďmi, nadväzujem priateľstvá. Práve táto časť služby koordinátora bola pre mňa teda najvďačnejšou a asi aj najjednoduchšou. Mal som rád také chvíľky, keď za mnou prišli ľudia, len preto aby sa so mnou porozprávali, niekedy aj o ťažkých duchovných témach, prípadne keď som mohol niekomu poradiť.
Ak sa náhodou stalo, že niekto nový zablúdil do UPeCe, postavil sa do stredu Libressa a nevedel čo a kam skôr, hneď mi bolo jasné, že „počuj ty si asi nový“. Keď som došiel za ním a začal mu o UPeCe rozprávať, tak nechápal, koľko vecí sa u nás deje. A to je krásou samotného centra, jeho rôznorodosť, možnosť zapojiť sa akýmkoľvek spôsobom od výmyslu sveta a prísť kedykoľvek počas školského roka.
Ak si ešte Ty, čo čítaš tento rozhovor nenašiel niečo, čo v UPeCe nie je, sem s tým, určite to tam doplníme! (teda vlastne už noví kooši, ale kľudne za nimi príď na recepciu, určite sa potešia) Pre mňa je fungovanie samotného UPeCe radosťou. Vidieť to množstvo ľudí, ktorí robia niečo pre iných a bez nároku na odmenu je skvelé, a veľmi som v tom videl, ako Boh koná. A to je to krásne. Dobre, tak asi stačilo k tejto otázke, či? (smiech)
Je niečo, čo si mal v pláne, ale zrazu prišiel jún a ty si to už nestihol?
Niečo, čo som mal v pláne, keď som nastupoval do svojej služby, tak také asi nie, skôr bolo množstvo plánov ktoré mi napadli počas roka a len málo z nich som dotiahol do úspešného konca. Veľmi som sa tešil Rade UPeCe, ktorá mala svoje muchy (a stále má), avšak myslím že sme v tomto smere s Michalom (Habovštiakom, pozn. red.) spravili viacero zmien, ktoré prispeli k lepšiemu chodu tejto časti. Z kôpky vedúcich tímov sa tak začalo budovať menšie „spoločenstvo“. Paradoxne, práve tu som mal množstvo plánov, ktoré stroskotali a nedotiahol som ich tak, ako som chcel.
Nápadov a plánov bolo naozaj veľa. Ich realizovateľnosť však narážala na časové a ľudské hranice, prípadne aj tie finančné. Spomínam si, ako som mal nápad zrealizovať koncert jednej nemenovanej kapely, spojený s duchovným programom, ktorý už bol kade tade po Slovensku, ale v Bratislave ešte nebol. Keď som sa do toho pustil, stroskotalo to na tom, že som nenašiel vhodný dátum, keďže všetky termíny veľkej sály boli vybookované.
Preto moja rada pre ďalšiu generáciu znie: už v septembri si naplánujte pár termínov, kedy skrátka niečo zorganizujete a rezervujte si termíny, pretože sa Vám môže stať to, čo sa stalo mne.
A teraz pár bonusových otázok leta 2017:
Popíš piatimi slovami začínajúcimi na prvé písmeno tvojho priezviska tvoj rok v UPeCe.
Spokojný so skvelým silným spoločenstvom.
Keby si šiel na casting do Superstar, akú pesničku by si spieval a prečo?
„Boh je stáľe medzi nami, je stáľe bľízko nás.“ Prečo? Ľebo sa všetkým páči keď ju začnem spievať a ja naozaj ňetuším prečo…. (smiech)
Keby si bol pastelka, akej farby by si bol? Vysvetli.
Neviem si seba predstaviť ako pastelku, asi by som zomrel od stuhnutia. Pravdepodobne modrá, mám tú farbu rád.
A nakoniec si vyber jednu z možností:
- ranná desiatka vs. večerná desiatka
- predný vchod vs. zadný vchod
- poobedná služba vs. večerná služba
(na začiatku služby som mal rád poobedné, neskôr večerné takže obe) - Hroznovka vs. Kofola
- Eat vs. Venza
- čaj vs. káva
- kábel vs. wifi
- hokej vs. futbal
- KFC vs. mekáč
- opera vs. folklór
Ďakujeme, že si si našiel čas na zodpovedanie otázok a prajeme Ti veľa úspechov v poslednom ročníku štúdia.
__
REDAKCIA PROMO UPECE
