Slávnosť Te Deum bola oficiálnym ukončením školského roka i Tvojej koordinátorskej služby. To však neznamenalo koniec Tvojho pôsobenia v UPeCe, alebo sa mýlime? Čím žiješ posledné týždne?
AHojte priatelia, tak mal som také rozlietané leto, ale stihol som si aj oddýchnuť a zregenerovať sa, takže super. Okrem toho, že už sa pomaly balím a chystám sa na odchod z upecečka, myslím teraz momentálne aj na svojho brata, ktorý sa tento týždeň žení.
No a v škole ma čaká posledný rok, keďže som si svoje štúdium trošku predĺžil. Budem mať ale iba jeden predmet, takže si riešim aj brigádu. A celkovo sa tak teším na čas, kedy si budem môcť tak viac utriediť veci, venovať sa diplomovke a robiť všetky ostatné veci, ktoré museli ísť popri koordinátorskej službe často bokom. A áno máte pravdu, v UPeCe som bol istý čas aj počas týchto letných dní, keďže koordinátormi sme až do konca leta.
V čom Ťa táto služba posunula? Čo Ťa naučila?
Naša služba mi dala toho riadne veľa a vo veľa veciach ma aj posunula. Som teda veľmi vďačný, že som sa pred rokom rozhodol túto službu prijať. Najviac ma asi naučila hovoriť slovíčko NIE. S týmto som mal pred službou veľký problém, čo vám isto potvrdia aj tí, čo ma poznajú. Aj vďaka tomuto roku som prišiel na to, že táto schopnosť je v živote veľmi dôležitá. Ďakujem aj každému, kto mi to pomohol objaviť.
Ďalšiu vec, ktorú sa človek podľa mňa veľmi naučí je trpezlivosť, keďže zvlášť tento rok boli situácie kedy veci nešli ako som (sme) chceli. No a trošku ma mrzeli reči ľudí, ktorí riešili veci, do ktorých ich nič. Ale aj vďaka nim som sa učil na veci pozerať viac s nadhľadom, takže im vlastne aj ďakujem. Aby som ale neskončil negatívne, tak samozrejme boli aj ľudia, ktorí boli pre nás obrovským povzbudením, hnacím motorom a oporou.
Počas roka si so zvyškom koordinátorov žil na jednom byte. Určite ste zažívali nielen pekné, ale aj náročné chvíle. Ako si zvládal robenie kompromisov s ostatnými koordinátormi?
Máte pravdu, že boli aj náročné chvíle ale bolo kopec aj veľmi pekných a srandovných chvíľ. Občas to chcelo aj veľa pokory a viac počúvania, ale myslím si, že aj keď niekedy to trvalo dlhšie, tak sme sa nakoniec vždy nejako dohodli a urobili kompromis.
Koľkokrát si zabudol na svoju službu na recepcii? Aká najlepšia príhoda sa Ti s tým spája?
Neviem nespomínam si momentálne, že by som niekedy vyslovene zabudol na službu. Určite boli dni kedy som netušil, že mám službu na omši, ale vždy som sa to nejak včas dozvedel. Skôr si pamätám na jednu situáciu kedy som si pomýlil deň: Bola streda a mal som poobednú službu. V ten deň, je ešte potrebné podotknúť, sme boli v upecečku iba traja koordinátori. Po službe som bol riadne unavený a tak som sa najedol, a išiel som si do omše zdriemnuť. Tí, ktorí ma poznajú uš asi tušia, že som na omšu nevstal. Zobudil som sa až o pol jedenástej s tým, že som vystrelil z postele a došiel za Adamkom, ktorý bol na byte, že: ,,Fu, Adamko ja som nejak zaspal. Veď je upratko a Matúš je dole sám. Mali by sme ísť dole mu pomôcť.“ A Adamko sa zasmial a upokojil ma: ,,Marek, ale veď dnes je streda. O akom upratku to Ty rozprávaš.“ (Upratká bývajú v upecečku v štvrtky) Takže vidíte, upecečko vás niekedy posúva aj v čase. (smiech)
Vieš porovnať prvý a posledný mesiac Tvojej koordinátorskej služby?
Áno. Majú jednu spoločnú vec. Prežíval som radosť a tešil som sa. Pred rokom v septembri som sa tešil na chalanov, na náš spoločný rok, na nové veci, nových ľudí, nové zážitky, nové skúsenosti a veľa nového a nového. No a teraz v auguste sa teším zase z toho, akú sme s chlapcami vytvorili partiu, teším sa z nových ľudí, ktorí sa v UPeCe chytili a budú to tu môcť ťahať v ďalších rokoch, teším sa zo všetkých tých, ktorým sme mohli pomôcť, teším sa a teším sa. A zároveň sa teším aj na to, čo ma teraz čaká. Som veľmi vďačný. Chcel by som sa vám tiež ospravedlniť, ak bolo niečo z našej strany, čo vás ranilo alebo ak sme vám aj nejakým spôsobom ublížili. Prepáčte nám to. A nedokážem asi ani slovami vyjadriť za čo, všetko vám ďakujeme, a tak iba jednoducho: “Ďakujeme vám priatelia za celý tento rok.“
Mohol by si sa s nami podeliť o pár rád pre menej priebojných, pre ktorých nie je úplne jednoduché začleniť sa do nového živého spoločenstva akým je UPeCe?
Chápem, že sú aj menej priebojní ľudia, Ale skôr by som chcel vyzvať nás, čo sme v upecečku už viacej zabehnutí, aby sme boli otvorenejší pre nových ľudí. Chápem tiež, že máme svoje partie a svojich ľudí, s ktorými nám je dobre, ale skúsme sa nebáť a nebyť pasívni a oslovovať nových ľudí. Skúsme byť naozaj takým otvoreným spoločenstvom a snažme sa vytvárať priestor pre nových ľudí. Fandím upecečku a ľuďom v ňom!
Čo by si rád odkázal 21. generácii koordinátorov?
Buďte si navzájom oporou. Držíme vám všetci palce a tešíme sa na vás. A keby ste čokoľvek potrebovali radi vám myslím si, že my, aj ostatné generácie pred nami pomôžeme. Nebojte sa nás pýtať na čokoľvek, čo by ste potrebovali. Chlapci veľa síl!
A ešte jedna vec snažte si nájsť z času na čas aj priestor na spoločnú modlitbu. Je to silná vec!
SVIEŽE BONUSOVÉ OTÁZKY:
Popíš piatimi slovami začínajúcimi na prvé písmeno Tvojho priezviska Tvoj rok v UPeCe.
Feľmi dobry, feľmi ftipny (smiech), fest super, fest špeciálny, fyzicky náročný
Keby si šiel na casting do talentovej show, čo by si porote predviedol?
Ako rýchlo dokážem zaspať.
Keby si bol ovocie, čím by si bol? Vysvetli.
Fu, asi hroznom. Vždy ma fascinovalo ako to nevidno, keď si niekto z neho zoberie. A nebudem sa tváriť, že som to nevyužíval. ;-) A dokáže sa tak predať.
Buď – alebo:
- ranná desiatka vs. večerná desiatka
- predný vchod vs. zadný vchod
- poobedná služba vs. večerná služba
- Hroznovka vs. Kofola
- Eat vs. Venza
- čaj vs. káva
- kábel vs. wifi
- Dacia vs. Bambus
- opera vs. folklór
Na záver sa vám chcem všetkým ešte raz poďakovať a popriať veľa zdaru otcovi Stankovi a otcovi Maťovi, Bendžimu, Erikovi, Martinovi, Mikimu a Mirovi a všetkým vedúcim tímov a proste všetkým.
Veľa Ducha Svätého, Držte sa! +
__
Autor: Promo Tím
Zdroj fotografií: Fotogaléria koordinátorov 20G
