Tohtoročný kráľ upratiek nám prezradil v čom ho koordinátorská služba zmenila, čo by predviedol v talentovej show a aké rady má pre ďalšiu generáciu koordinátorov.

Slávnosť Te Deum bola oficiálnym ukončením školského roka i Tvojej koordinátorskej služby. To však neznamenalo koniec Tvojho pôsobenia v UPeCe, alebo sa mýlime? Čím žiješ posledné týždne? 

Posledné týždne chápem asi ako leto. Toto leto som sa rozhodol, že budem doma. Je to predsa len asi posledné leto, kedy budem mať túto možnosť. Na začiatku leta som bol striedavo v UPeCe a doma. Potom nasledovala moja časť dvojtýždňovej koordinátorskej služby počas letných mesiacov. Vtedy sme spolu s niektorými UPeCečkármi zveľaďovali priestory UPeCe a občas sa zabavili napríklad paintballom, opekačkou alebo dobrým filmom. Na konci tejto služby sme sa s Adamkom previezli do Rumunska a vyzdvihli našich misionárov. A tak som sa konečne dostal k tomu, že som po celom roku prišiel domov dlhšie ako na pár dní. Domov som sa veľmi tešil, ale stále je ťažké zvyknúť si na režim kedy je noc nocou a deň dňom. Po dvoch týždňoch doma sme šli aj s Ajkou na dovolenku odkiaľ sme sa práve vrátili (píšem to 22.8.). Do konca leta ma ešte čaká nejaká tá turistika a trošku oddychu pred ďalším školským rokom. 

V čom Ťa táto služba posunula? Čo Ťa naučila?

Toto je ťažká otázka, pretože si sám neviem povedať v čom ma posunula. Na toto by ste skôr vedeli odpovedať vy. Možno v tolerancii. Naučil som sa pracovať s ľuďmi, nespať a tiež aké je dôležité mať aspoň nejaký režim. Musím tiež povedať, že veľkou inšpiráciou boli pre mňa niektorí ľudia, ktorí by naozaj nechali v UPeCe aj to posledné. Za to im veľmi ďakujem. Aj by som ich vymenoval ale je ich celkom dosť a určite by som na niekoho zabudol. Aj tak som sa najviac naučil asi od ostatných koošov. Vo veľa veciach boli pre mňa vzorom a niekedy som len otváral oči pri tej kreativite, nápadoch a chuti do roboty. Keď som nemal chuť ísť ďalej (čo je vlastne furt) tak ma často nakopli a takto sme sa vzájomne ťahali celý čas. 

Naučil som sa tiež až príliš dobre rozlišovať ľudí na tých ktorí prišli naozaj pomôcť, ktorí prišli iba rozprávať a kritizovať a nič nikdy nespravia a na tých, ktorí sa na UPeCe chcú iba zviezť a využívajú ho ako cestu k svojmu vlastnému komfortu. Posledná kategória mi postupom času čoraz viac liezla na nervy. 

Tiež som zistil, že niekedy treba pracovať s tým čo máme a nie ohŕňať nosom. Treba veci robiť a nie o nich len rozprávať. Radšej nech je niečo spravené nedokonale ako vôbec. No a na niektoré veci nemá v UPeCe nikto skúsenosti a z dlhodobého hľadiska je lepšie najať si odborníka ako nechať veci robiť niekomu, kto si iba myslí že to vie (elektrika, voda).

Počas roka si so zvyškom koordinátorov žil na jednom byte. Určite ste zažívali nielen pekné, ale aj náročné chvíle. Ako si zvládal robenie kompromisov s ostatnými koordinátormi? 

Jeden koordinátor raz povedal, že koordinátorská služba je horšia ako manželstvo, pretože sa musíš dohodnúť nie s jednou, ale so štyrmi osobami naraz. Ja som síce ešte v manželstve nebol, ale dovolím si nesúhlasiť. Tá jedna osoba je totiž žena a ja ženám nerozumiem (no offense, prepáč Ajka). Nikdy som to nevnímal tak, že by sme mali problém sa na niečom dohodnúť. Ja osobne nie som veľmi konfliktný a nemám problém ustúpiť, keď vidím rozumné argumenty. Často sa mi stalo, že som mal (podľa mňa) celkom dobrý nápad, ale neprešiel lebo sa chalanom nepáčil. A niekedy som napríklad iba tak povedal nejakú blbosť a chytilo sa to. Náročné chvíle samozrejme nastali, ale nemusel som ich znášať sám. Skoro vždy sme tie ťažké veci prežívali spolu, takže to bolo fajn. Kooši vs. Svet. 

Koľkokrát si zabudol na svoju službu na recepcii? Aká najlepšia príhoda sa Ti s tým spája?

Zabudol som asi raz. Sedel som v Libresse a bola nedeľa. Frišťo mal službu na recepcii a cez prekladač mi pustil niečo na štýl že táto pesnička je pre koordinátora ktorý zabudol, že má službu. Potom som sa rýchlo spamätal.

Najlepšia príhoda na recepcii? To sa nedá povedať. Od Máriových hlášok (kto nezažil nevie), cez erazmácke pýtanie si pingpongu spôsobom „eeeeepipong“ až po púšťanie I hate everything about you cez predmanželskú prípravu. Bolo toho veľmi veľa ale recepcia predstavovala iba malú časť veľkého celku koordinátorskej služby.  

Vieš porovnať prvý a posledný mesiac Tvojej koordinátorskej služby?

Ja ba som na to najradšej nakreslil jednoduchý graf, kde by v prvom mesiaci bola motivácia úplne vysoká a skúsenosti na nule. Postupom času sa tieto dve veci prekrížili a skončili tak, že motivácia bola nízko a skúsenosti vysoko. 

V prvom semestri som mal veľkú výhodu v tom, že sme sa na našej fakulte učili v obmedzenom režime a tak som mal oveľa viac času na UPeCe. V letnom semestri už výučba prebiehala normálne. Od starších študentov som počul, že práve letný semester v štvrtom ročníku je u nás najťažší. Neboli to len reči… Taaakže som celý semester nevedel kam skôr skočiť a bolo naozaj ťažké zosúladiť školu a UPeCe. Občas som chcel odísť a nikdy sa nevrátiť :D V tom čase mi dosť pomohla priateľka. Keď som nemohol odísť, tak som sa aspoň jej posťažoval. 

Ale k veci. Prvý mesiac som nevedel čo sa deje, pretože som bol v lete v Afrike a cez leto sa nový koordinátor môže o UPeCe naučiť najviac. Takže som len odkukával od chalanov, ktorí už boli zabehnutí. Posledný mesiac som už išiel iba na zotrvačnosť z celého roka. Nevládal som a mal som toho veľmi veľa v škole. To už bolo čisté utrpenie lebo som videl čo všetko by bolo potrebné v upecku  spraviť ale nemohol som.

Mohol by si sa s nami podeliť o pár rád pre menej priebojných, pre ktorých nie je úplne jednoduché začleniť sa do nového živého spoločenstva akým je UPeCe?

Neviem vám povedať nič, čo ste už nepočuli. UPeCe je veľké spoločenstvo. Žiaľ stále to nie je jedno veľké spoločenstvo, ale viacero malých. Snažili sme sa to zmeniť, ale nepodarilo sa to zmeniť úplne. Každý tím má vlastnú partiu ľudí, ktorí spolu chodia von, na teambuildingy a podobne. Do takéhoto spoločenstva sa dá dostať veľmi jednoducho. Na Veni Sancte (viem, že ten názov je zvláštny ale nezľaknite sa toho) sa treba zapísať do nejakého tímu. Tímov máme veľa a každý sa venuje niečomu inému. Mali by ste si vybrať taký, ktorý sa zhoduje s vašimi záujmami alebo taký, kde sa budete môcť zdokonaliť v niečom čo by ste chceli vedieť lepšie. (To aby som šiel do Gastra) No a samozrejme treba prísť na stretko. A potom aj na to ďalšie a aj na to potom. A ak sa vám bude dať tak ideálne aj na všetky stretká potom. Vedúci budú iba radi ak budú mať nových členov tímu. Budú sa predbiehať aby vás mali v tíme. Ak nestihnete na Veni Sancte, môžete prísť hocikedy počas roka. Vôbec to nepredstavuje nejaký problém. Vy musíte urobiť ten prvý krok. Ja som sa do UPeCe začlenil až v druhom ročníku. Prišiel som s mojimi spolubývajúcimi na Veni Sancte a hneď sme boli pozapisovaní kade-tade. Zrazu som svoj voľný čas netrávil pri filme alebo hre na izbe ale s inými ľuďmi, ktorí mali podobné záujmy ako ja. UPeCe je skvelé v tom, že vám dáva možnosť sebarealizácie. Musíte do neho najprv investovať svoj čas a energiu, ale ono vám to splatí dvojnásobne v iných veciach. Áno, samozrejme že je pohodlnejšie byť na izbe a nerobiť nič iné, čo robia tie tisícky ďalších študentov. Ale nemyslím si že práve ty budeš tuctový/á. 

Čo by si rád odkázal 21. generácii koordinátorov?

Ste koordinátormi a nie ľuďmi, ktorí majú všetko urobiť. Niekedy sme si to neuvedomovali a robili sme robotu ktorú sme nemuseli. Tak koordinujte.

Chodievajte von. Toto hovorili aj nám. Ja som si z toho zobral asi toľko, že som sa pristihol pri tom, ako som v UPeCe už celý mesiac a vychádzal som občas do obchodu a do školy. Nie je to zdravé a zbláznite sa pri tom. Oddeľte si čas v službe a čas mimo služby. Niekedy sa veci vyriešia aj bez vás. Viem, že to tak nevyzerá ale je to tak. 

A hlavne buďte dobrí. Vy ste tí, ktorých bude každý denne na recepcii stretávať a vy môžete ľudí do UPeCe priviesť ale aj ich odradiť. 

SVIEŽE BONUSOVÉ OTÁZKY:

Popíš piatimi slovami začínajúcimi na prvé písmeno Tvojho priezviska Tvoj rok v UPeCe.

Smejúci

Spoločenský

Srandovný

Spánkový

SNáročný

Keby si šiel na casting do talentovej show, čo by si porote predviedol? 

Dal by som si horalku do úst po šírke.

Keby si bol ovocie, čím by si bol? Vysvetli.

Kiwi – som chlpatý a mám rád zelenú farbu. (s týmto mi pomohla Ajka)

Buď – alebo: 

•   ranná desiatka vs. večerná desiatka – potom mám celú nedeľu bez povinností pre seba
•   predný vchod vs. zadný vchod – zadný som používal málo a cez predný do UPeCe prichádzali všetci ľudia
•   poobedná služba vs. večerná služba – bola síce dlhšia ale nemusel som upratovať
•   Hroznovka vs. Kofola – Aj keď ku koncu sa to už vyrovnávalo
•   Eat vs. Venza – Ktorý blázon má radšej Eat???
•   čaj vs. Káva – kávu nepijem
•   kábel vs. Wifi – V UPeCe je tak dobrá wifi, že kábel netreba. Vasil si super
•   Dacia vs. Bambus –  Bambus si už aj tak nikto nepamätá a bola v ňom zima jak v ruskom filme
•   opera vs. Folklór – na opere som ešte nebol ale chcem ísť.

__
Autor: Promo Tím
Zdroj fotografií: Fotogaléria koordinátorov 20G