1. Ako hodnotíš tento rok a svoju službu? Bolo to také, aké si očakával? 

Tento rok bol najmä veľkou výzvou. Myslím, že mi v živote vytvoril „precedens“ ktorý ma naučil prijímať „veľké veci“. A nebyť len ich účastníkom či pozorovateľom, ale priamo tvorcom. Tak ako by to mohol a mal byť ktokoľvek z nás.
A nie, nebolo to také ako som očakával. Tento rok sa nijako nedal predvídať ani očakávať :) Bol to rok plný povinností, zaujímavých úloh, noviniek, nespánku, respektíve spánku na najnečakanejších miestach :) Ale tiež to bol rok plný stretnutí, nových priateľstiev, a dlhých hlbokých rozhovorov s mnohými ľuďmi. A vrcholom všetkého bolo, že sa vždy našiel niekto ochotný, kto nám dokázal pomôcť v tých najťažších situáciách – už od samého začiatku – od brigády, o ktorej vedeli len členovia tímov – až do úplného konca :)

2. Čo bolo najťažšie? 

Pre mňa bolo najťažšie nezaspať :) A tiež boj so samým sebou – hlavne v rozvrhnutí vlastného času, a v tom aby som všetko stihol tak, aby som sa mohol venovať aj (vtedy ešte) snúbenici. No a napokon bolo ťažké naučiť sa hovoriť ľuďom nie. A stále to neovládam dokonale :)

3. S ktorým koošom si mal najlepšie vzťahy?

Nevnímal som to tak, že s niekým mám horší alebo lepší vzťah. Skôr to bolo s každým iné. S Maťom J. sme si rozumeli z odborného hľadiska a tiež mi bol inšpiráciou pri využívaní času.
S Jurim sme sa vedeli vybiť – a vzájomne motivovať – fyzicky a viedli sme asi najdlhšie rozhovory.

Borec je Borec :) – s ním sme mali spoločný najmä stav – čo sa týka zasnúbenia, svadby, a tiež vždy vedel nachádzať priestor na zlepšenie vo veciach týkajúcich sa nielen UPeCe. Tiež ma posúval v doťahovaní niektorých mojich nápadov.
A Tomáš – to bol večný komplic – a dokonca aj aktér zločinov. Pretože vždy vedel zabiť provokačné slovko-dve a potom sa alibisticky stiahnuť :) Takto vznikali mnohé z kanadských žartíkov čo sme si všetci navzájom vystrájali :) A tiež bol večný zmierovač sporov. Ale to sme svojím spôsobom museli byť všetci :)

Najlepšie to nebolo s nikým, ale každý z nich ma v mnohom posunul, alebo aspoň nasmeroval, za čo som im aj Bohu vďačný.

4. Čo hovoríš na výber nových koordinátorov? 

Vyberali sme ich my a vyberali sme od nás lepších jednotlivcov. Je na nich, aby sa naučili pracovať tímovo ako jeden, a aby sa neuspokojili s dobre vykonanou prácou. Nech je na konci ich roka vidieť nejaký posun v UPeCe aj u nich samých. Každý jeden z nich bol starostlivo vybraný, a verím, že Boh si ich povedie tam, kde ich chce mať. Prosím, modlite sa za nich (aj za nás :))

5. Čo ti bude najviac chýbať? Budeš chodiť naďalej do UPeCe? 

Najviac asi možnosť byť s tými 4-mi vagabundami. Tiež to, že som mohol aj o tretej ráno ísť do kaplnky a byť tam osamote. Mnohí priatelia, ktorých neuvidím tak často – prípadne niektorých už nikdy. Otec Jano, od ktorého sme sa učili všetci. A to, že sme mohli dojedať zvyšky jedla z akcií :)
Do UPeCe budem chodiť aj na sv. omše, a stretávať priateľov:) Konieckoncov, Libresso bolo je a hádam aj bude skvelý „meetpoint“.

6. Pri práci s mladými, vnímal si aké sú ich najväčšie problémy? Naučil si sa niečo počas roka? 

Často som viedol dlhé rozhovory s chalanmi aj dievčatami. Problémy sú rôzne, ale zväčša sa jednalo o vzťahy. Dievčatám chýbajú praví „muži“, chalanom odvaha. Tiež mnohí majú pocit, že UPeCe je plné „svätých“ ktorí sú dokonalí, čistí, krásni, vždy pozitívni „ružovučkí, bacuľatí, plyšoví“ kresťankovia. Pravda je však taká, že každý z nás bojuje s hriechmi, pokušeniami, strachom, nečistotou. Akurát, že pre vlastnú hanbu alebo zo strachu z odsúdenia sa bojíme o tom rozprávať, a hľadať podporu u priateľov. Stalo sa mi (opakovane), že sa mi niekto zveril s niečím, čo ho trápilo dlhé roky, a že to ešte nikomu (okrem kňaza) nepovedal. A pritom nás aj Kristus učí, že máme byť spolu, a jednotní, pretože cirkev plná jednotlivcov je už tu a je slabá, ale Cirkev v ktorej budeme spolu, a navzájom si pomáhať, povzbudzovať sa a s láskou sa kritizovať je tá „postavená na skale“. Spolu a s Kristom môžeme a musíme bojovať… (2.Kor 12,9 )
Vždy som si myslel, že Boh ku mne hovorí, len keď som sám. Že musím ísť do lesa alebo na vrchol kopca, najlepšie o polnoci, a tam byť v úplne samote. Naučil som sa, že hovorí aj cez ľudí. Mnohokrát mi takto poslal odpovede či podnety na uvažovanie.

7. Chcel by si niečo odkázať ďalšej generácií? 

Využívajte kaplnku čo najviac, ako to je možné. Aj tak budete v koncoch skôr ako začnete, a zvládnuť sa to dá jedine s Bohom :) Ľudia sa dobre cítia tam, kde majú vybudované dobré vzťahy. Preto si medziľudské vzťahy dajte ako 2. prioritu. Budujte vzťahy medzi sebou, tiež s priateľkami a nezabúdajte ani na členov tímu a aj na takých, ktorí prídu do UPeCe hoci aj náhodou. A buďte jednotní – vyhľadávajte všetky príležitosti ako byť spolu v 5-tici, pretože tie chvíle budú jedni z najvzácnejších. A snažte sa ako to len bude možné robiť maximum pre reformáciu chalanov na mužov. Boh Vás žehnaj.

S pozdravom
ženaté srdienko
Michal :-)