V „poslednej koordinátorskej spovedi“ si na svoj rok služby ako prvý zaspomína Patrik, študent žurnalistiky, v kuloároch známy aj ako Majster slova. O tom, či sa splnili jeho predstavy a čo mu bude najviac chýbať, sa dočítate v nasledujúcom rozhovore. 

Od slávnosti Te Deum, kedy si oficiálne odovzdal kľúče svojmu nástupcovi, už ubehlo niekoľko týždňov. Ako tráviš tieto dni, čím žiješ?

Kľúče som už síce odovzdal, ale akosi sa ku mne vrátili naspäť. Koordinátormi sme aj cez leto, takže som väčšinu času trávil v centre. Mali sme tu ešte nejaké externé akcie a snažili sme sa niečo po nás zanechať, čo snáď uvidia noví návštevníci od septembra. Keďže je to moje posledné študentské leto, a zároveň aj ako koordinátora, nasával som ešte atmosféru, ktorú som cez rok nestihol. Mám na mysli predovšetkým čas v kaplnke. September je pre mňa časom, kedy definitívne zatvorím jednu kapitolu v živote a budem spomínať, pomáhať pri práci doma a ak nejaký voľný čas zvýši, oddychovať, keďže sa mi zdravotne troška priťažilo.

Splnili sa tvoje predstavy a očakávania o tomto roku?

Nemal som žiadne predstavy. Ja som chodil do tohto centra takmer tri roky len na sväté omše a spovede. Koordinátorov som od začiatku svojej existencie na vysokej škole považoval za niečo viac. Tak som asi predsa len mal nejaké predstavy. :)

Nepoznal som UPeCe z vnútra a nevedel som, o čom to celé je. Ani som o tom nikdy nepremýšľal. Istý čas mi teda trvalo, kým som sa do toho dostal, čo bola jedna z mojich slabých stránok.

Očakával som väčšie pochopenie od niektorých ľudí a väčšiu pokoru z ich strany. To, že niečím môžem disponovať, znamená, aspoň pre mňa, že si to vážim a podľa toho k tomu pristupujem. Neočakával som, že existujú ľudia, ktorí prídu veci nie používať, ale využívať, ba dokonca zneužívať. Celý ten rok bol asi viac o prekvapeniach, či už pozitívnych alebo negatívnych ako o predpokladoch a víziách.

Čo považuješ za najťažšiu časť svojej služby?

Mojou úlohou bolo komunikovať s verejnosťou. Najviac zabrať mi, bezpochyby, dali desiatky e-mailov a telefonátov smerujúcich na predmanželskú prípravu. Nikdy by som nepovedal, že bude o ňu až taký záujem. Ale tak nečudo, dnes už každý chce mať všetko hneď. Náročné boli aj samotné prípravy na rôzne akcie, hodinové rozhovory a jednania s niektorými organizátormi podujatí a podobne. Mňa to však bavilo a napĺňalo. Všetko, čo som robil sám bolo náročné, najmä časovo, či už výmena sudov, rozkladanie všetkých stoličiek vo Veľkej sále, upratovanie celého Libressa po polnoci a iné. S pomocou ľudí to išlo hravo a ako po masle. A najťažšie mi bolo, keď som sedel na recepcii a v UPeCe nebolo ani jedného človeka. Nie, neboli sme vtedy zatvorení. Potom sa sem-tam mihol nejaký študent Erasmu, no tí naši mi tu vždy riadne chýbali.

Čo ti v UPeCe robilo najväčšiu radosť a čo ti bude najviac chýbať?

Návšteva na recepcii počas služby a rozhovory s ľuďmi ma tešili asi najviac. A po polnoci ticho v kaplnke a neobmedzený čas s Ním. To mi, zároveň, bude aj najviac chýbať. Veľakrát som po tom celom dni vošiel do kaplnky unavený a môj čas v nej sa obmedzil len na krátku modlitbu, čo mi je teraz s odstupom času veľmi ľúto. Čiže najviac sa mi bude cnieť za samotným priestorom. Nesmiem zabudnúť ani na koordinátorské zoskupenie Mladých svišťov, s ktorým sme si toho zažili viac než dosť. Najviac zážitkov zažiješ pri spoločných chvíľach a kolektívnej práci. Aj tu sa nám cesty rozchádzajú, no verím, že sa budeme pravidelne stretávať a nepretrhneme kontakty. Rozhodne je načo spomínať. 

Budeme ťa v UPeCe ešte stretávať? Čo plánuješ ďalej?

Nemám žiadne plány. Ja si veci nezvyknem plánovať, žijem zo dňa na deň a vďačím za Pánovu milosť, ak sa môžem dožiť nového dňa. Potrebujem si utriediť veci v sebe. Zrazu sa veľa vecí v mojom živote zmenilo a potrebujem to všetko absorbovať. Vždy však budem v pohotovosti, ak by niekto niečo potreboval, napríklad noví koordinátori alebo niekto iný. Nechávam to otvorené, uvidím, ako sa niektoré veci vyvinú.

Každý deň si bol v kontakte s mladými ľuďmi a určite ti to veľa dalo. Mohol by si nám priblížiť čo dokáže takáto služba človeka naučiť?

Počúvať ľudí. V dnešnom uponáhľanom svete je to veľká vzácnosť, nájsť človeka, ktorý ti obetuje svoj čas. Nezištne a s láskou, bez žiadneho nároku na niečo. Ďakujem všetkým, ktorí mi venovali kúsok seba, otvorili mi svoje srdiečko a dôverovali mi. Snáď som ich nesklamal. Týmto rokom, to verím neskončilo. Som za Vás vďačný!

Pracovať pod stresom. Život koordinátora je pomerne hektický a niekedy si na roztrhanie, lebo nevieš, čo skôr. Je to o určení si priorít.

Riešiť veci konštruktívne. Ešte som asi nesedel za jedným stolom so štyrmi kolegami. Niekedy to bola zábava, keď sa chcel každý k danej veci vyjadriť. Ale naučilo nás to vzájomnej tolerancii, úcte, počúvaniu sa a dobrému nažívaniu si.

To je asi len zlomok toho všetkého.

Čo chceš odkázať 20. generácii?

Vybrala sa veľmi dobrá partia, ktorá už UPeCe pozná. Dovolím si tvrdiť, že možno viac ako sme poznali my. Minimálne ja. Traja z nich boli vedúci tímov tento rok, to asi hovorí za všetko. Nič nenechávajú na náhodu a všetko riešia spolu a dostatočne v predstihu. Zobrali to naozaj vážne a to je pre ich spoločný začiatok veľmi dobré. Cítim, že to bude silný ročník, ktorý prinesie nový vánok do nášho centra.

Priatelia moji, radujte sa a jasajte. Teším sa na Vás a veľmi sa teším z Vás. Ste jubilejná generácia, odpáľte to vo veľkom štýle. Máte dobre nakročené k tomu, aby ste to dosiahli. Číslo na mňa máte, myslím všetci. Nehodlám sa ho zmeniť. Rád sa poteším akémukoľvek rozhovoru, otázke smerom k chodu UPeCe i takej od veci, že čo som mal dnes oblečené. Fakt ma to poteší. Hlavne spolu komunikujte a trávte veľa času spolu. Veľmi vám to pomôže.

Budem sa snažiť Vám byť oporou.

Svieže bonusové otázky:

Popíš piatimi slovami začínajúcimi na prvé písmeno tvojho krstného mena tvoj rok v UPeCe.

Prekrásny, prikrátky, prekvapujúci, polnočný, produktívny, papučový – bonus

Keby si šiel na casting do Superstar, akú pesničku by si spieval a prečo?

Nespieval by som. Koordinoval by som porotcov a moderátorov. To mi ide najlepšie.

Keby si bol hudobným nástrojom, čím by si bol? Vysvetli.

Ozembuchom – znie to vtipne
Hlasný ako organ
Jednoduchý ako gitara
Nezvyčajný ako saxofón
Nenápadný ako ukulele
Praktický ako vajíčko (nie to od sliepky)

Buď – alebo:

ranná desiatka vs. večerná desiatka
predný vchod vs. zadný vchod
poobedná služba vs. večerná služba
Hroznovka vs. Kofola
Eat vs. Venza
čaj vs. káva
kábel vs. wifi
Dacia vs. skúter
KFC vs. mekáč
opera vs. folklór

__
REDAKCIA PROMO UPECE