1. Ako hodnotíš tento rok a svoju službu? Bolo to také, aké si očakával?
Som veľmi vďačný Pánu Bohu za tento rok. Myslím si totižto, že byť koordinátorom v UPeCe-čku je službou i milosťou zároveň.
Človek síce má mnoho úloh a zodpovednosť, no je to obrovskou príležitosťou učiť sa, rásť ako po odbornej stránke, tak i osobnej, či duchovnej.
Vôbec to nebolo také, ako som si myslel, teda teraz si už myslím, že kým to človek nezažije, tak nemá ani potuchy, aké to je v skutočnosti :D
Ale aj keď to bolo niečo úplne iné, ako som si predstavoval, bol to skvelý rok.
Mohol som sa učiť od chalanov, mohol som sa učiť od vedúcich tímov, či jednotlivých členov tímov, jednoducho každý jeden deň boli situácie, z ktorých som sa mohol učiť. A tak môže človek môže rásť po odbornej, osobnej i duchovnej stránke.
No asi jednou z najdôležitejších vecí, ktoré som sa naučil je tá, že neexistuje práca, ktorá by bola dôležitejšia ako vzťahy a niet takej práce, aby ju človek mohol uprednostniť pred rozvíjaním vzťahov!

Najťažšie pre mňa bolo ranné vstávanie (hlavne keď sme šli spať asi o 3-tej, či 4-tej ráno) :D, tiež bolo pre mňa obtiažne si rozumne rozvrhnúť deň a potom to dodržať. Rozvrhnúť nebolo až tak obtiažné, ako sa potom toho držať :-) Priznám sa, že to mi stále robí problémy, ale už sa na tom pracuje :-)

3. S ktorým koošom si mal najlepšie vzťahy?
Mišo to veľmi pekne napísal, že s každým to bolo iné. So všetkými super, no s každým v inej forme. Všetci sú v niečom výnimoční a snažil som sa od každého niečo naučiť.
Avšak ak si to zoberieme z inej stránky, tak najviac blízky vzťah som mal s Maťom Boreckým a potom aj s Mišom.
Myslím si, že napriek tomu, aká zostava sme sa stretli na byte, tak odlišná a rôznorodá, vychádzali sme spolu paŕadne. Osobne verím, že priateľstvá, ktoré sa na tom byte počas roka vytvorili, vydržia dlhé roky :-)

4. Čo hovoríš na výber nových koordinátorov?
Ja sa na nich veľmi teším. Myslím si, že majú obrovský potenciál a ak sa naučia spolu vychádzať a budú sa držať toho, že UPeCe je v prvom rade spoločenstvom, dokážu a spravia pre UPeCe veľké veci. A ja pevne verím, že to tak bude :-)

5. Čo ti bude najviac chýbať? Budeš chodiť naďalej do UPeCe?
Najviac mi budú chýbať chalani a celkovo ľudia v UPeCe. Ja vnímam UPeCe ako spoločenstvo založené na vzťahoch a práve to mi bude najviac chýbať.
Samozrejme, že niekedy do UPeCe zavítam, ale tiež som názoru, že všetko má svoj čas :-) Predsa len, UPeCe je miestom prioritne pre študentov a aj keď sa to robí ťažko, treba sa od neho odpútať a ísť ďalej, za novými dobrodružstvami :-)

6. Pri práci s mladými, vnímal si aké sú ich najväčšie problémy? Naučil si sa niečo počas roka?
Myslím, že už chalani nejaké veci spomínali, tak ja iba v skratke.
Asi najväčším problémom, s akým som sa ja osobne stretol je, že mladí dnes nemajú dosť odvahy. Či už to je odvaha ísť do vzťahu alebo odvaha prebrať zodpovednosť alebo niekedy aj odvaha snívať a mať aj totálne uletené až neuskutočniteľné ciele… Často som sa stretával s tým, že ľudia vôbec nevedia, čo chcú. Potom nemajú za čím ísť a dni iba tak prežívajú.
Pre mňa osobne bol veľkým povzbudením pápež František počas SDM v Krakove, keď vyzýval mladých, aby sa nebáli, aby bojovali za svoju budúcnosť.
Naučil som sa mnohým veciam, ani by som ich teraz nevedel vymenovať, no tú najdôležitejšiu som spomenul hneď na začiatku: Vzťahy sú po Bohu najdôležitejšie!

7. Chcel by si niečo odkázať ďalšej generácií?
Nech majú dostatok odvahy :-) Nech sa neboja ísť za hranice svojho komfortu, za hranice svojích síl a za hranice svojej istoty. Pán im pomôže, vždy pomáha, veď koniec koncov, našou jedinou istotou je Pán.