UPeCe Bratislava :: NASPAK so Števom Grivalským

Multitalentovaný koordinátor z východného Slovenska, Števo, má za sebou ukončenie služby a pred sebou ukončenie štúdia. Ako sám tvrdí, rok koordinátorstva bol náročný hlavne v smere priorít.
Čo mu však bude najviac chýbať?

Od slávnosti Te Deum, kedy si oficiálne odovzdal kľúče svojmu nástupcovi, už ubehlo niekoľko týždňov. Ako tráviš tieto dni, čím žiješ?

Odvtedy ubehlo už veľa chvíľ. Škola skončila, začali prázdniny, ktoré sú spojené s mojou obľúbenou aktivitou a to je byť animátorom pre deti. A teraz už dosluhujem ako koordinátor mojou poslednou 2 týždňovou službou cez prázdniny.

Splnili sa tvoje predstavy a očakávania o tomto roku?
Tým, že som UPeCe pred koordinátorstvom veľmi nepoznal a moje prvé stretnutie s UPeCe nebolo pozitívne, prekvapilo ma v tom dobrom. Ak človek hľadá miesto, kde sa môže zlepšovať a netráviť čas len zavretý na intráku, UPeCe je skvelým miestom. Nájde tu aktivity od výmyslu sveta a bez toho aj aby bol nejak kresťansky naladený človek môže tu tráviť aktívne svoj voľný čas. A okrem toho je to spoločenstvo. Spoločenstvo mladých ľudí, ktorí sa snažia niečo v živote dosiahnuť.
UPeCe predčilo moje očakávania a predstavy, áno je tu miesto aj na zlepšenie, veď sme veľké spoločenstvo, no má obrovský potenciál, ktorý sa snaží prinášať mladým. Som rád, že práve v Bratislave sa nachádza najväčšie pastoračné centrum v strednej európe a mohol som byť jeho súčasťou.

Čo považuješ za najťažšiu časť svojej služby?

Určovanie priorít. Síce to môže znieť zaujímavo, ale veľmi ma celý rok trápilo, kedy dať ktorú kolonku z môjho rebríčka na prvé miesto. Zladiť UPeCe, povinnosti do školy, ktorých nebolo málo ani jeden semester a ešte aj osobný život bolo veľmi ťažké.

Čo ti v UPeCe robilo najväčšiu radosť a čo ti bude najviac chýbať?

„Mladé svište“ jednoznačne. Každého jedného mám rád.

Budeme ťa v UPeCe ešte stretávať? Čo plánuješ ďalej?

Od 1. Septembra nastupujem do práce, rovnako začína škola a s ňou spojená diplomová práca pomocou ktorej snáď s Božou pomocou ukončím moju vysokú školu. Beriem tento posledný rok na vysokej škole skôr ako prípravu na to čo ma čaká po nej, preto aj tá práca aj škola a hlavne osobný život bude na prvom mieste. No určite sa zopár krát stretneme, prirástlo mi to tu k srdcu a veľmi rád sa sem budem vracať.

Každý deň si bol v kontakte s mladými ľuďmi a určite ti to veľa dalo. Mohol by si nám priblížiť čo dokáže takáto služba človeka naučiť?

Stretávanie sa s tými naozaj najrôznejšími ľuďmi dá veľa. Možno nie ani tak vedome, ale od každého človeka či už chcete alebo nie si niečo odnesiete. Chodí tu veľa skvelých a príkladných ľudí. Niektorí sú výbornými študentmi, niektorí zas ukážkoví v službe, iní v kresťanstve a niektorí aj v lajdáctve. A pozorovacou technikou, ktorou sa učíme už do mala získavate a naberáte skúsenosti.

Čo chceš odkázať 20. generácii?

Čo najlepší vzťah s ľuďmi v UPeCe, lebo bez nich bude márna ich snaha a zas ľuďom čo najviac trpezlivosti a zhovievavosti voči koordinátorom. Aj keď neviem či ponúka táto otázka aj odkaz ľuďom, ale rešpektujte koordinátorov v ich životoch. Viem, že fráza „ Čo spíš, veď koordinátorom si len raz!“ je veľmi populárna, ale častokrát si to vyžaduje ísť ďaleko za svoje limity.

No sme len ľudia, máme školu a osobný život. Aj hasič v profesionálnom povolaní má právo na oddych po svojej službe. A nechcete ani chodiť k lekárovi, ktorý už 4. noc nespal a sám nevie čo Vám predpíše. Chalanom veľmi držím palce, myslím si, že sa máte na čo tešiť, no šetrite ich sily do konca školského roka, nech Vám nevyhoria hneď v prvý mesiac obetou a službou.