Určite sa častokrát prispôsobuješ situáciám, v ktorých sa nachádzaš. Meníš sa. Dotváraš svoju osobnosť. Snažíš sa byť zaujímavejším. Si skrátka iným človekom. Nie si to ty. Ale prečo to všetko vlastne robíš? Je v tom skrytý zmysel? Pomáha ti to nejako? Neťaží ťa to?

Mnohokrát si uvedomujeme, že sme nekonali spontánne. Že naše činy a správanie neboli vskutku vôbec slobodné, prirodzené a tebe blízke. Správal si sa tak, aby si zaujal. Konal si tak, aby si niekomu vyhovel, uspôsobil si sa ľuďom a prostrediu. Musel si? Chcel si? Bolo to nevyhnutné? Si spokojný? Šťastný?

Zamýšľajúc sa nad týmito otázkami, si myslím, že neexistuje nič krajšie a oslobodzujúcejšie ako keď je človek sám sebou. Keď človek v sebe nemusí potláčať emócie, prejavy a myšlienky. Keď koná slobodne a nemusí premýšľať o tom, prečo sa nezachoval inak. Možno niekedy máme strach z názoru iných ľudí alebo sa bojíme, aké dôsledky môžu mať naše prejavy, ale pravdou je to, že pokiaľ v nás bude prebývať strach, naša duša nespočinie v pokoji a radosti.
Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa, ja ti pomáham.“ (Izaiáš 41, 10.13)

Niekedy sa snažíme byť až príliš flexibilní v prostredí k ľuďom, s ktorými žijeme. Skrývame sa za niekoho, kým vlastne ani nie sme. Príliš premýšľame, kombinujeme, maskujeme, zahmlievame, pretvarujeme, neveríme, strachujeme sa… Stojí nám to všetko zato? V skutočnosti, nás to len ničí, pretože ubíjame to pravé skutočné ja, ktoré v nás je.

Zahoďme tú masku, nehanbime sa byť samí sebou, čerpajme z Božej radosti a tak šírme dobro. V každom jednom z nás Boh ukryl jedinečnosť, kúsok po kúsku. Neboj sa konať tak, ako ráči tvoje srdce. Načri do svojho vnútra a nechaj spočinúť všetko tak, ako sa Jemu páči. Prílišné pochybnosti a obavy zahoď. Byť sám sebou je ozaj krásne, pretože to formuje tvoju osobnosť. Zisťuješ, kým vlastne v skutočnosti si, hľadáš sa, nabádaš k lepšiemu. Možno nie si tým, akým by ťa chceli mať ostatní, ale čo je hlavné, že si presne takým, akým ťa chcel mať Boh. A ver mi, že keby ťa chcel iného, stvoril by ťa inak..

Prajem Ti, nech sa nebojíš byť sám sebou, nech konáš v súlade s Božím vnuknutím, nech mu dôveruješ a kráčaš s Ním…

—

Zuzana Wagnerová