Aj tentokrát máme pre teba odpovede na otázky k nedeľnému evanjeliu. Odpovedal na ne páter Marek Vaňuš, verbista, ktorý absolvoval v Ríme licenciátne biblické štúdium a v roku 2014 získal doktorandský titul. Na konci nájdeš aj evanjelium, ktoré budeš na sv. omši počuť 26. februára. Zaujíma ťa niečo? Neboj sa napísať svoje otázky do komentárov pod článkom alebo nám ich napíš na mejl promo@upc.uniba.sk.

Nedeľné evanjelium (26.2.2017):

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?

Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?
A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6,24-34)

Ježiš hovorí, že nemám byť ustarostený o zajtrajšok, no moja tendencia je plánovať dopredu (čo v istom zmysle je práve ustarostenosť o zajtrajšok). Je plánovanie zlé? Ako mám čítať postoj Ježiša voči plánovaniu?

Samozrejme, že plánovanie nie je zlé. Naopak, je potrebné, lebo bolo by naivitou žiť zo dňa na deň. Koniec koncov, na inom mieste Ježiš hovorí, že učeník má byť predvídavý. Jestvuje však určitý rozdiel medzi plánovaním a ustarostenosťou, vnútorným nepokojom, ktorý by sme mohli označiť ako „úzkostlivosť“ alebo aj „úporná snaha mať všetko pod kontrolou“. Taký postoj prakticky vylučuje Boha zo života, lebo sa spolieha iba na vlastné schopnosti. A navyše vedie k sklamaniu, keď všetko nevychádza podľa vlastných predstáv. Opakom „úzkostlivosti“ je „aktívna dôvera“, ktorú celkom dobre vystihuje výrok jedného svätca: „Rob, akoby všetko záviselo iba od teba, a modli sa, akoby všetko záviselo len od Boha“ (sv. Ignác).

Čo presne znamená mamona? Prečo ju Ježiš postavil naproti Bohu? Nebolo bohatstvo vnímané práve ako požehnanie od Boha?

„Mamona“ je doslovný prepis gréckeho slova, ktoré má korene v aramejčine – jazyku, ktorým hovoril Ježiš – a označuje „bohatstvo, majetok, (pozemské) statky“. Nemožno však hovoriť, že „mamona“ je protiklade s Bohom, pretože ona samotná je na inom „leveli“, na inej úrovni: patrí medzi Božie dary. Preto môže byť vyjadrením jeho požehnania. No nie je to jediná forma a rozhodne nie tá najvyššia forma Božieho požehnania. Do protikladu teda Ježiš nestavia Boha a mamonu, ale postoj človeka voči Bohu a mamone. Keď totiž človek spraví z mamony svojho „bôžika“, ktorému slúži – teda všetko naň zameria – stavia „dar“ na miesto „Darcu“. A dá tým mamone moc, ktorá ho nakoniec zotročí.

Ako rozlíšiť medzi správnym zverením sa Božej vôli a opovážlivým spoliehaním sa na to, že veď nejako bude, veď Boh sa o mňa postará? Môže byť taký postoj vôbec nesprávny?

Myslím, že to úzko súvisí s tou prvou otázkou o ustarostenosti a plánovaní, len z opačného uhlu pohľadu. „Zveriť sa“ neznačí pasívnu nečinnosť, lebo správna dôvera využíva zverené dary. Opakom, je už vyššie spomínaná naivita. Celkom dobre to ilustruje príbeh z Blízkeho Východu o človekovi, ktorý sa zastavil na noc hostinci a vonku nechal svoju ťavu nepriviazanú. Pred tým, ako zaspal, poprosil, aby sa Pán Boh o ňu postaral. Ráno ťavu však nenašiel. Keď sa sťažoval, že Pán Boh nevypočul jeho modlitbu, dostal odpoveď: Bohu môžeš dôverovať, ale najprv si mal priviazať svoju ťavu, lebo Boh má iba tvoje ruky…

Ako sa hľadá Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť?

Výrazu „nebeské kráľovstvo“ – čo je to isté ako „Božie kráľovstvo“ – sme sa už dotkli v predošlých nedeliach. Označuje rebríček hodnôt, kde Boh stojí na prvom mieste a svoju hodnotu má vo vzťahu k nemu. V Ježišovom odporúčaní ide teda o budovanie vzťahu k skutočnostiam sveta tak, ako ho stanovil Boh. Alebo inými slovami: položiť základ života na správnom vzťahu k Bohu, a v perspektíve tohto vzťahu potom usporiadať všetko ostatné.

Nedeľné evanjelium (5.3.2017):

Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“
On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“
Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“
Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“
A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. (Mt 4, 1-11)