Je prirodzené, že náš život je úzko spätý s neustálym kolobehom spoznávania nových ľudí. Niekto odíde, niekto zase príde. Hoci si to ale niekedy nevieme vysvetliť, prečo sme o niekoho prišli, má to svoje opodstatnenie. Čo je zaiste pravdivé, že Boh nám stále zasiela do cesty ľudí, ktorí nás istým spôsobom obohatia.

Je tu ale otázka.

Teraz sa možno sám seba pýtaš, ako tvoj život obohatí človek, ktorý Ti ublíži, sklame ťa alebo ťa akokoľvek inak zraňuje.  Odpovedať ja krátka a jednoznačná: i toto ťa má posilniť. Akékoľvek trápenie v tvojom živote, ktoré ťa zastihne, je len dočasné. A buď si istý, že Boh vždy, nech by si akokoľvek o sebe pochyboval, kladie na Teba len také bremeno a ťarchu, ktorú unesieš.

Tento muž v jeden obyčajný deň.

Asi pred pol rokom som stretla na stanici jedného postaršieho pána, s ktorým som sa dala akosi do reči. Neviem ako sa volal, ani odkiaľ je. Avšak, nikdy na neho nezabudnem. Bol taký zničený, ale v očiach mu žiarilo čosi také silné, čo pokojne môžem nazvať dobrotou. Hoci si odžil už veľa ťažkého, stále v jeho srdci prebývalo to najpodstatnejšie, čo ho po celý ten čas držalo nohami pevne na zemi a dodávalo mu silu. Je to láska a viera. Spomínam si na to, ako mi prerozpával v skratkosti príbeh, ako šiel na vojnu. Poznačilo ho to, no dnes vie, že to malo zmysel, i napriek tomu, že to bolo ťažké obdobie. Okrem iného, našiel si tam i ženu svojho života. Minimálne zo trikrát mi povedal čosi, čo vo mne až dodnes rezonuje. ,,V živote si nič veľmi neplánuj. Samozrejme, mať túžby a ciele je prirodzené a ľudské. Ale nezabúdaj. Život ťa i tak prekvapí a stále niečo nové prinesie.”

Niekedy sa domnievam, že si všetko až príliš škatuľkujeme do plánov nastávajúcich, do predstáv podľa nami vopred cielene pripraveného harmonogramu. Určite to nie je zlé, ale je potrebná zdravá miera i v tomto prípade. Možno nám nevedomky skrz to cez prsty uniká čosi, o čom ani len nemáme potuchy a ničnetušiac prichádzame o dobrodružstvo, ktoré má Boh pre nás pripravené.

Ako toto dobrodružstvo žiť?

Pre mňa je sám Boh dobrodružstvo. S Ním nemožné nič nie je, a preto, keď si pred akoukoľvek situáciou a možno i problémom, skús povedať Bohu len štyri slová: ,,Bože, odovzdám sa Ti.” On je režisér ako nik iný. Ver, že nech si to naplánuješ akokoľvek dobre, stále to nestačí. Lebo Boh ťa dokáže ustavične prekvapiť. A presne vtedy, keď si v pomykove z toho, čo úžasné a neopísateľné zažívaš, vtedy môžeš vidieť, ako On koná. Aké účinné sú Jeho plány s Tebou.

V Biblii sa píše: “Človek vo svojom srdci plánuje, odpoveď však prichádza od Hospodina.
Človeku sa všetky jeho cesty javia súce, no pohnútky zvažuje Hospodin. Zver svoje diela Hospodinovi a podaria sa tvoje zámery. Človek v srdci zvažuje svoju cestu, no Hospodin jeho kroky usmerňuje.” (Prís 16, 1-4.9).

Nech akokoľvek veci a udalosti plánujeme, nebuďme nikdy priamo nasmerovaní na nami vytýčený pohľad do budúcna. Hrozí nám vtedy sklamanie. Pretože človek mieni, ale Pán Boh mení. Ak niekedy nedopadne všetko tak, ako sme chceli a nesplnilo to našu predstavu, kladieme otázku Bohu: ,,Bože môj, prečo? Prečo práve ja?” Odpoveď možno spočiatku nepoznáme a za vinu to dávame Bohu. Avšak, Boh nám nikdy zle nechce. Možno nás vyvedie z cesty, po ktorej sme kráčali, ale to len preto, aby sme sa dostali na cestu pre nás lepšiu, hoci nepoznanú. A presne toto je dobrodružstvo. Odovzdať sa Mu, hoci nevieme, čo nás čaká. Ale On to vie. A presne toto je tá viera. Veriť mu. Nebáť sa. Zveriť sa.

Skúsme povedať a začať i podľa týchto slov žiť: ,,Bože, odovzdávam sa Ti a verím ti.”

—

Zuzana Wagnerová