Asi po 8 hodinách vo vlaku (a ujovi, ktorý nás o 4 ráno zobudil pozdravom „dzien dobry“ – no, ako komu) sme sa konečne dostali do Krakova. Počasie bolo naozaj zlé, 15 stupňov a dážď, len som rozmýšľala, kde využijem tie letné sukne a šaty čo som si nabalila. Nájsť cestu od zastávky („przystawek“) bolo ťažšie ako hľadať pokémonov, ale dali sme to :-)

Na registráciu sme čakali asi dve hodiny, lebo, samozrejme, že Europe line bola najdlhšia. Skoro mi odpadli nohy pre to, aby som sa v samotnom cieli dozvedela, že Slovákom akosi zabudli vytlačiť identifikátor (kartičky, ktoré oprávňujú cestovať MHD-čkou zadarmo a vlastne potvrdzujú status dobrovoľníka).

Už ich máme, ideme sa konečne ubytovať! Spíme na štadióne, ale máme postele. Technicky vzaté, sú to skôr hojdacie siete ako postele, ale pánboh zaplať aj za to :-) V jednej miestnosti nás spí skoro 300, súkromie lvl max :-)

A okrem toho nemáme pitnú vodu – vyplachovať si ústa po umývaní zubov minerálkou má proste svoje čaro :-)

Hladní ako vlci sme si vzali food vouchery a išli pohľadať nejakú reštauráciu označenú logom SDM, kde tieto vouchery berú (hodnota 15 alebo 10 złotých). Jediné, čo sme našli bolo kfc, takže prvé jedlo v Krakove = twister so syrom, hranolky a pepsi!

Chceli sme sa pozrieť na Rynek Glówny, ale práve sa tam konala Tour de Pologne a bolo to maximálne preplnené, tak si vravíme: „Kašlime na to, poďme na wawel a hádam nájdeme aj niečo na jedenie, čo nie je kfc“. Nastúpili sme na random električku, ktorá zhodou náhod išla aj pri wawel :-)

Tešili sme sa z toho až do okamihu, keď sme sa zrazili s inou električkou… ale nikomu sa nič nestalo, tak sme vyšli na wawel, ktorý korunujem za najkrajšie miesto v Krakove! :-)

Vtedy sme sa už dosť triasli od zimy, lebo stále bolo chladnejšie (stred júla a ja som mala tričko, hrubý sveter a softhellovu bundu a myslela som, že zamrznem.)

Vedeli sme, že niekde pri wisle je reštaurácia, čo berie food vouchery. Hádam sa najeme aj zohrejeme. Po ďalšej hodine a pol hľadania na nábreží Bulwar Czerwienski sme to fakt aj našli, reštika na lodi, romantika ako z filmu. Tešili sme sa, že budeme mať nejaké normálne jedlo, veď čo už môžu pokaziť na opekaných zemiakoch, grilovanom mäse a miešanom šaláte.

Tak, dá sa pokaziť, a všetko. Steak asi chcel byť medium rare, ale bol skôr rare, šalát bol zo zaváraných uhoriek (zaváraná uhorka je tu asi národne jedlo a symbol celého Poľska, mali by si ju dať na vlajku).

Cestou späť sme sa ešte stavili v jednom kostole na omšu, z ktorej som ja osobne nič nemala, zaspala som a skoro vypadla z lavice na zem.

 

Ale inak dobre to tu je, v pohode to tu je! :-)

—
Lenka