Vyspala som sa lepšie ako som očakávala, predsa, hojdacia sieť je hojdacia sieť. Aj sprchy boli celkom použiteľné, takže som sa necítila ako neandertálec.
Doobeda sme mali dve volunteerske školenia, ktoré, bohužiaľ, nie celkom splnili svoj účel, lebo nás všetkých dvetisíc zaspalo. Nevadí, Američania a Austrálčania aspoň dospali jet lag. Na obed sme sa vybrali do našej dobrovoľníckej reštiky. Voľba bola jasná – kurčak. Napriek tomu, že veľmi nevzbudzoval dôveru, sa dal zjesť :-)

Po tomto „lákavo vyzerajúcom“ jedle sme si proste museli dať šlofíka, kým začne tretie školenie. Tak som len tak podriemkávala zakrútená v spacáku, keď ma zobudila siréna. Dezorientovaná som sa posadila a obzerala sa okolo seba, odhodlaná zachrániť si život, mobil a nové sandále.
Potom mi to však celé došlo. Nejaký premotivovaný Škót sa rozhodol predviesť nám hru na gajdy. Ak ste ešte gajdy naživo nepočuli, tak….ani ich nepočúvajte. Hral 15 minút v kuse a každý potlesk považoval za motiváciu hrať ďalej. Neznášam gajdy!

Inak prebehlo tretie školenie v pohode, a po ňom sme šli do mesta na Rynek Glowny. A po zotmení je to asi najlepšie miesto v Krakove, všade kaviarničky, pouliční umelci a moje obľúbené svetielka. Škoda len, že do desiatej sme sa museli vrátiť na ubytko (zakwaterowanie).
Tak sme si vzali večeru so sebou, KFC forever.
A už len rýchlo spaaať…

—

Lenka