Možno i ty zažívaš situácie, keď sa necítiš dobre, spokojne či komfortne. Prostredie, v ktorom sa pohybuješ, ti dáva znať, že nie si možno tým, kým by ťa chcelo mať. Si súčasťou celku, ktorý ťa neprijíma takého/takú, aký/aká si. Teda, neprijíma ťa vôbec. Reč je o utláčaní.

Nechceš, alebo lepšie povedané, nevieš si to priznať. Bolí ťa to. Ťaží viac, než by sa mohlo zdať. Nie je to jednoduché, byť zrazu tým silným hlasom, človekom, ktorý sa začne brániť. Stretávaš sa s ľuďmi, ktorí ťa podceňujú, zosmiešňujú. Na dennej báze si nimi bazírovaný a si terčom výsmechu. Sám najlepšie vieš, že tieto slová sú žiaľbohu pravdou, ktorá zarmucuje. Teba samého najviac. Čo ich všetkých potom, ako sa ty cítiš? A či ich vôbec zaujím, ako sa každý jeden deň musíš pasovať s narážkami, ktoré sa obstáť nedajú?!

Hovoríš si, čo mňa potom, ako sa cítiš? A vôbec, čo ja o tom vôbec viem? Muž, či žena, ver mi, že ťa chápem lepšie, ako si myslíš. Sama som si týmito strašnými vecami roky prechádzala a nedokázala sa z toho vymaniť. Bol to jeden veľký začarovaný kruh, z ktorého sa vyjsť proste nedalo. Nech som sa snažila akokoľvek, nech som sama sebe hovorila kadejaké otrepané frázy, vždy to ostalo len pri slovách, ktorých význam sa strácal. Jedno bolo počuť niečo, čomu chcet, aby prináležala hodnota a tú sa následne snažíte pretaviť do reality. No na druhej strane stojí čistá realita, ktorú zažívate.

Bol to jeden zlý sen, ktorý trval roky. Časom si človek na všetko aj zvykne. Vlastne nie, toto je presne tá hrozná veta, ktorá sa so mnou po ten celý čas vláčila. Zvyknem si. Ale zvyknem si na čo? Na to, že som podceňovaná? Na to, že som iným na posmech? Na to, že ma nikto nechápe? Nie, na toto sa zvyknúť nedá! Dá sa s tým len život prežívať, zdanlivo šťastne, no vo vnútri ťa zažiera smútok, ktorý ale nikto nevidí.

Muž, žena, ktorá si čítaš tieto riadky. Nechcem ťa ľutovať ani hovoriť niečo, čo sám/sama dobre vieš. Len ti chcem povedať, že máš nesmiernú hodnotu. Možno nie si docenený/á v spoločenstve, v ktorom sa nachádzaš, medzi ľuďmi, s ktorými tráviš čas, či partiou, ktorá ti je „všetkým“. Ale vedz, že to ešte neznamená, že tvoju cenu nikto nevidí. Dôležité je vymaniť sa z pretvárky, v ktorej žiješ. Vykročiť z cesty, ktorej cieľ je zrútenie – tvoje vlastné. Bojíš sa, že prídeš o všetkých a všetko? Tak toto je práve ten strach na nesprávnom mieste. Len skús veriť Pánu Bohu. Tento tvoj zdanlivý strach ti pomôže prelomiť ľady. Ľady na ceste k oslobodeniu tvojej duše, tvojho života.

Nemám rada frázy, ktoré nie sú ničím iným ako klišé. Ale človek si prežitými skutočnosťami uvedomí, že tak často spomínaná veta: „Pravda ťa oslobodí“ má niečo do seba. Prajem Ti, nech máš silu vzoprieť sa všetkému, čo ťa ťaží a bráni ti v žití života naplno…

Stačí už len vykročiť a znova sa nadýchnuť. Si pripravený/á?

__________

Zuzana Wagnerová