V druhom pokračovaní našej série článkov budeme sv. omšu pripodobňovať návšteve. Či už takej, ktorú organizujeme pri príležitosti sviatku niekoho, koho máme radi alebo len takej obyčajnej priateľskej návšteve. Zamyslíme sa spolu nad tým, čo môžeme priniesť ako dar Bohu.

Ideme na návštevu

Čo zvyčajne robíme, keď ideme na nejakú návštevu? Hovorí sa, že na návštevu sa nepatrí prísť s prázdnymi rukami, zvlášť keď sa jedná o nejaký významný sviatok. Preto si zvyčajne už niekoľko dní pred návštevou oslavy každý láme hlavu nad vhodným darčekom.

„Aká farba je jeho obľúbená? Aký koláč mu najviac chutí? Čo robí vo voľnom čase, kam rád chodieva, akú hudbu počúva? O čom v poslednom čase veľa rozprával?“ Je obrovské množstvo vecí, ktoré by sme mali vedieť o našom priateľovi, ak by sme chceli preňho pripraviť darček, ktorý sa mu bude páčiť, nad ktorým zajasá a povie: „Tak toto je ten najkrajší darček, aký som kedy dostal. Presne toto som chcel, presne toto mi už tak dávno chýbalo. Ďakujem!“ Práve v takej chvíli sa celý šťastný na vás obráti so žiariacimi očami a vás zaleje obrovská radosť, ktorá sa nedá opísať a ničím nahradiť. Dar, ktorý dávame svojmu priateľovi, je dôležitý.

Ale vieme aj to, že nech je náš dar akokoľvek drahý, ak k nemu nepridáme to najdôležitejšie, nebude mať ten správny účinok. Dar totiž môže byť úplne jednoduchý, lacný a možno nie až tak praktický, a predsa môže vyvolať obrovskú vlnu šťastia. Všetko totiž závisí od toho, čo zo svojej duše spolu s týmto darom svojmu priateľovi odovzdávaš. A práve to vidno na tvojich očiach, do ktorých sa tvoj priateľ zahľadí, keď tvoj dar od teba prijíma. To cíti srdcom, ktoré neoklameš lacnými frázami. Buď to z teba žiari, alebo nie. Od toho záleží, či tvoj dar bude pokladom, v ktorom bude navždy ukryté tvoje priateľstvo, tvoja odovzdanosť a odvaha postaviť sa za priateľa, tvoja láska, ktorá ho bude hriať pri každom pohľade naň aj po dlhých rokoch života. Pretože dar je dôležitý, no dôležitejšie je tvoje srdce, ktoré spolu s týmto darom priateľovi dávaš. Dar je ako drahokam. Ak naň z tvojho srdca svieti lúč lásky a všetkého, čo k nej patrí, pri prechode cez tento drahokam sa rozbije na tisíce nádherných farieb. Ak je tvoje srdce prázdne, na dar nebude svietiť lúč tvojej lásky a bude ako drahokam ukrytý v tme.

Podobne by sme sa mali pripraviť na návštevu nášho milujúceho priateľa, ktorý sa, mimochodom, na nás veľmi teší a pripravuje všetko preto, aby bola návšteva príjemná aj pre teba – pripravuje duchovnú hostinu vyberaných jedál a nápojov – svätú omšu. Ako sa na túto návštevu pripravuješ ty?

Je to tak, ako keď na narodeninovú oslavu priateľa pribehneš neskoro s prázdnymi rukami, dokonca neupravený, neoblečený slávnostne? A priateľ, ktorého radosť postupne s pribúdajúcimi minútami klesala až na bod mrazu pri tvojom príchode iba smutne povie: „Tam je jedlo a pitie, keď si už teda prišiel, tak sa najedz a rob čokoľvek chceš, je mi to jedno…“ Nebol si pri ňom v tom najdôležitejšom okamihu. Ak ho máš naozaj rád, tak sa mu hlboko ospravedlníš a sľúbiš, že nabudúce to už nikdy neurobíš a skutočne to aj dodržíš. Samozrejme, Ježiš sa neurazí, no napriek všetkému určite zostáva smutný pri pohľade na to, ako nás to vonkoncom nezaujíma, že on sa na nás teší a my prichádzame nepripravení.

Sv. omša je, ako sme o tom hovorili v predchádzajúcej časti, Ježišovým úplným sebadarovaním pre nás, aby sme mohli žiť a zachrániť sa pred večným zatratením. Preto je aj v miere Kristovho úplného sebadarovania urážkou naša nedostatočná príprava na ňu, neskorý príchod s prázdnymi rukami. Túto urážku pocítime my vo svojej duši – keď nás zabolí Ježišov smútok v očiach, ktorého raz uvidíme v celej kráse v momente svojej smrti. Jeden kňaz, ktorý sa po svojej smrti zjavil svojmu priateľovi v obrovských mukách očistca, odpovedal na otázku prečo sa nachádza v očistci, že v momente smrti videl všetky okamihy svojho života v inom svetle a medzi iným spoznal aj to, že sa Ježišovi v Bohostánku mnohokrát poklonil nedbalo bez náležitej úcty a lásky k nemu. Pri pohľade na Ježiša a jeho veľkosť, krásu a hlavne lásku, s ktorou ho prijímal, ho zasiahla taká bolesť, že bol k Jeho láske nevšímavý a nevďačný, že pokorne prijal tieto bolesti na seba, aby ho očistili a pripravili na konečné nádherné a večné objatie Ježiša v nebi.

Ponúkame ti preto niekoľko krokov prípravy pred sv. omšou, ktorými môžeš prejsť, ak sa chceš skutočne dobre pripraviť na stretnutie sa s Ježišom v Eucharistii.

Ako sa správne pripraviť?

V prvom rade by si mal spoznať Ježiša ako priateľ. My totiž prichádzame na sv. omšu nepripravení z hlavného dôvodu – nepoznáme Ježiša ako svojho priateľa, nestretávame sa s ním aj mimo svätej omše, neostáva nám naňho čas popri práci, povinnostiach a záľubách. Nájdi si čas počas dňa aspoň na pár minút a porozprávaj sa s Ním, aby si od neho dostal ďalšie nápady pre darček pre Neho. Samozrejme, že je vševediaci, ale určite sa rád urobí nič netušiacim, podobne ako tvoj priateľ, ktorý už šípi, že mu chceš na narodeniny pripraviť prekvapenie, a neodhalí ťa len preto, aby neskazil krásu príprav na jeho sviatok. Keď to vieme urobiť my, jeho deti, určite to vie aj On.

Čo môže byť darom, ktorý Ježiša určite poteší? Pomôžeme ti pár nápadmi. Veľmi ho teší, ak sa milujeme my – ľudia, medzi sebou navzájom. Určite ho poteší, ak sa dokážeš zmieriť s dlhoročným nepriateľom, ktorý ťa kedysi dávno veľmi urazil a ty si mu to do dnešného dňa neodpustil. To by bola poriadna pecka! Ak je nad tvoje sily pripraviť takýto dar, tak sa skús za toho človeka najprv pomodliť desiatok ruženca a iba tak vo svojom srdci mu na konci modlitby na diaľku odpustiť – možno to bude prvý krok k celkovému odpusteniu, čo povieš? Samozrejme si k tomu musíš poprosiť od Ježiša jeho silu k odpusteniu a jeho lásku a urobiť to ruka v ruke spolu s Ním. On ti v tom určite rád pomôže.

Ďalším darom môže byť návšteva človeka, ktorého si dlhé roky ignoroval len preto, lebo ho všetci v našej rodine, v kolektíve, alebo na ulici či v dedine ignorovali. Ten človek ti nič zlé neurobil, ale čo si blázon, aby si sa s ním stretával a potom od všetkých počúval posmešky? Nuž možno je načase rozbiť všeobecný nezáujem o tohto človeka a zistiť, čo je v ňom krásne a to všetkým ukázať tak, aby ti nakoniec všetci závideli, že máš takého úžasného priateľa a chceli sa s ním takisto priateliť. Alebo máš v okruhu svojich priateľov takého, ktorý pije, fajčí a vedie zlý život? Skús sa za neho niekoľko týždňov modliť a občas k nemu prísť a len tak sa s ním zarozprávať, len tak ho medzi rečou pozvať na nejaký futbal, koncert, pivo či kávu… Možno sa raz chytí len preto, že ho s tým stále otravuješ a zrazu sa zázrakom zmení celý jeho život.

Napíš milé príjemné slová povzbudenia a prijatia priateľovi, priateľke, a len tak nepodpísané vlož do jeho diára či vrecka na bunde. Alebo napíš peknú myšlienku a polož ju len tak na miesto, kde sa stretáva veľa ľudí… Niekto si ju možno všimne a prečíta, niekto si ju možno zoberie domov a bude mu roky pomáhať v ťažkých chvíľach. Alebo cestou do školy podaruj jedlo bezdomovcovi, ktorého každý deň stretávaš v podchode a chvíľu sa s ním priateľsky porozprávaj.

Pohádal si sa s niekým? Ešte v ten deň príď, uznaj svoju časť chyby a popros o odpustenie. Nikto na izbe už dlho nevyniesol smeti? Aj keď nie si na rade, vynes ich tak, aby to nikto nezbadal. Tvoja babka je doma sama a už ťa otravuje svojimi historkami zo života, ktoré ťa vôbec nezaujímajú, pretože si to už počul tisíckrát? Keď budeš najbližšie doma, choď k nej, nakúp jej to, čo potrebuje, alebo si s ňou len poseď pri šálke čaju či kávy – zaľúb sa do jej vráskavej tváre, tvár sa, akoby si historku počul prvýkrát a veselo sa na nej zasmej – možno to predsa len dokážeš – obľúb si ju aj s jej chybami – veď na každom človeku je niečo krásne, pre čo sa ho oplatí mať rád.

Pamätaj, že každý v sebe skrýva diamant, ktorý treba len preleštiť a prebrúsiť, aby sa mohol zajagať v celej svojej kráse. Buď takýmto obnovovateľom diamantov v ľudských srdciach a raz budeš stáť pred Bohom s obrovským pokladom nevyčísliteľnej ceny – drahokamami ľudských duší, ktoré si zachránil nesmelým slovom, krátkou návštevou, či službou.

Ďalšie možnosti sú ukryté vo Svätom písme – tam Ježiš často priamo hovorí o tom, čo ho teší. Zober si aspoň raz za deň – možno práve ráno, keď vstaneš, do rúk Bibliu a prečítaj si pár viet z nej. Možno hneď na to neprídeš, no postupne počas dňa ak budeš viac a viac nad tými slovami premýšľať, zrazu zistíš, čo ti chcel Ježiš cez tieto slová navrhnúť pre ten deň, ktorý práve žiješ.

Ak myslíš, že nevieš nájsť žiadny dar dobra, ktoré by si urobil iným okolo seba, stále je tu utrpenie, ktoré možno prežívaš. Môžeš ho Ježišovi ponúknuť ako dar, aby ho spojil so svojim utrpením na Golgote a tak ho posvätil a pomohol ním ku spáse iným ľuďom. A ak aj po týchto všetkých radách máš pocit, že stojíš s prázdnymi rukami, spomeň si na to jediné, čo nám nedaroval. Na to jediné, čo sme si vyrobili my sami a on za to zomrel na kríži – naše hriechy. Ponúkni svoje hriechy Ježišovi ako svoj dar. On ich dokáže premeniť na požehnanie pre teba a pre tvojich blížnych a to všetko vďaka pokore, s ktorou mu ich predložíš.

Mať oči dokorán

Možností, ako potešiť Ježiša svojím darom, je naozaj veľa. Keby sme mali písať ďalej, tento článok by nemal konca kraja. Ale ako sa hovorí, život si píše svoje tajomstvá sám – aj tebe sa Ježiš určite už niekoľko krát pokúšal rozpovedať cez rôzne situácie svoje jedinečné túžby a tajomstvá radosti, ktoré chcel zveriť iba tebe. Koľko krát si ho nepočul, nespoznal? Dar, s ktorým máš prísť pred oltár, si často nesmelo pýta On sám prostredníctvom všetkého, čo ťa obklopuje. Maj len otvorené oči svojho srdca a buď vnímavý a pozorný na jeho hlas, ktorým k tebe prehovára. Povzbudený týmito slovami si pred odchodom na sv. omšu na pár minút sadni, stíš sa a prejdi si svoj deň. Hľadaj v ňom dary, ktoré by si mohol Ježišovi priniesť na stretnutie s ním. Stačí aj jeden jediný. Nech je čas pred svätou omšou živým rozhovorom tvojej duše s Ježišom o všetkých tých dobrodružstvách, ktoré si s ním prežil. Odnes ich vo svojom srdci ukryté ako večne trvajúce dary tvojej lásky a priateľstva Ježišovi na oltár, aby ich anjel preniesol na ten nebeský.

Robert Balek SVD vyštudoval matematiku a informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte v Bratislave. Volaný Bohom rôznymi dobrodružnými spôsobmi nakoniec v roku 1999 vstúpil do rehole Verbistov – Spoločnosti Božieho Slova, ktorú spoznal počas svojho vysokoškolského štúdia. Po vysviacke v roku 2007 pôsobil dva roky ako kaplán v Nitre. V roku 2009 odletel na misie do Ruska, kde pôsobí doteraz.